ust. § 181 ods. 1, 2, 3 a § 176a ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd mal za preukázané, ţe navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní. Uvedené exekučné konanie je právoplatne skončené. Čo sa týka konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 Cb/1272/02,
písomného vyjadrenia navrhovateľa zobral ţalobca spoločnosť G., a.s. v likvidácii S. tento návrh späť dňa 28.10.2008. Ţalobca je navyše celkom inou obchodnou spoločnosťou ako navrhovateľ v tomto súdnom spore. V zmysle ust. § 7 zákona č. 600/1992 Zb. k zmene majiteľa cenných papierov dochádza prevodom alebo prechodom. Z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľa mal súd preukázané, ţe k zmene majiteľa 110 akcií do dnešného dňa neprišlo. Skutočnosť, ţe navrhovateľ nie je uvedený v zozname akcionárov, nemôţe zakladať v ţiadnom prípade predpoklad, ţe nie je vlastníkom akcií, nakoľko tento zoznam nie je konštitutívneho charakteru, ale deklaruje len určité skutočnosti. Navrhovateľ preukázal splnenie podmienky uvedenej v § 181 ods. 3 Obchodného zákonníka, to znamená, ţe poţiadal ţiadosťou zo dňa 31.1.2008 predstavenstvo odporcu o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia. Odporca na ţiadosť nereagoval. Súd teda povaţoval návrh navrhovateľa na zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti T., a.s. Bratislava za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu na podnet vedľajšieho účastníka na strane odporcu - S.M.B. podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal zmeniť napadnuté uznesenie tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na vydanie poverenia na zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia spoločnosti T., a.s. zamietne. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutého uznesenia.
ust. § 243e ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p., generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie proti predmetnému uzneseniu aj bez podnetu, keďţe ide o konanie, do ktorého bol oprávnený vstúpiť z dôvodu, ţe spoločnosť T., a.s. je právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu. Generálny prokurátor je toho názoru, ţe napadnutým uznesením bol porušený zákon, nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil, t.j. nesprávne posúdil otázku, či má navrhovateľ hmotnoprávnu legitimáciu na zvolanie valného zhromaţdenia spoločnosti T., a.s. a 6 MObdo 3/2009 3 z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi ani nebola sporná (skutočnosť), ţe navrhovateľ nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti T., a.s., ţe akcie spoločnosti T., a.s. sú emitované ako listinné cenné papiere na meno a ţe ţiadne listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno navrhovateľa. Súd v konaní riešil ako otázku predbeţnú, či je navrhovateľ akcionárom spoločnosti T., a.s., teda či existuje právna skutočnosť, na základe ktorej môţe navrhovateľ osvedčiť vlastníctvo akcií iným spôsobom ako výpisom zo zoznamu akcionárov alebo akciou znejúcou na jeho meno. Navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií 9.októbra 1998 v exekúcii, vedenej na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 a ţe od momentu ich nadobudnutia neprestal byť akcionárom spoločnosti T., a.s. Pri riešení uvedenej predbeţnej otázky vykonal súd nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, ţe akcie spoločnosti T., a.s. boli v roku 1998 účinne prevedené zo S. na navrhovateľa prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Právne pochybenie spočíva v tom, ţe súd pri posúdení veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. V zmysle uvedených zákonných ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti T. a.s. predmetom exekúcie. Ust. § 114 Exekučného poriadku je potrebné správne vykladať tak, ţe exekúcia vedená na majetok, ktorý je osobitným predpisom z exekúcie vylúčený, nespôsobuje právne účinky zmeny subjektu práva. S. preto neprestáva byť vlastníkom predmetných akcií a navrhovateľ akcie kúpou v exekúcii nenadobudol. Vzhľadom na to, ţe navrhovateľ nie je akcionárom spoločnosti T., a.s., nemá aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie poverenia na zvolanie valného zhromaţdenia. Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva, t.j. v prípade ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Nie je však vylúčené, aby sa dotknutá osoba domáhala určenia, ţe exekúciou ţiadna zmena subjektu práva nenastala. Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje reštitučné ţaloby po vykonaní exekúcie, avšak ţaloby určovacie alebo ţaloby o vydanie veci vylúčené nie sú. Ust. § 61 Exekučného poriadku je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy Exekučný poriadok priznáva dobromyseľnému vydraţiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak právny poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva exekúciou nemôţe nastať. Poukazovanie na zákonný zákaz návratu do pôvodného stavu nemá opodstatnenie, ak ţiadna zmena stavu exekúciou nenastala. 6 MObdo 3/2009 4 V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uţ bol riešený spor o oprávnenie navrhovateľa zvolať valné zhromaţdenie spoločnosti T., a.s. Navrhovateľ sa uţ v minulosti domáhal vydania poverenia na zvolanie valného zhromaţdenia návrhom zo 4.11.2002, pričom Okresný súd Bratislava I tomuto návrhu vyhovel uznesením z 18.11.2004, sp.zn. 34 Exre 89/04. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora bolo citované uznesenie zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.5.2008, sp. zn. 2M O bdo 1/2008, ktorý zaujal názor, ţe navrhovateľ nemohol v rámci exekučného konania platne nadobudnúť predmetné akcie štátu. Súd v odôvodnení mimoriadnym dovolaním napadnutého uznesenia poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 11.12.2007, sp. zn. II ÚS 159/07. V odôvodnení citovaného nálezu vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky právny názor, ţe sťaţovateľ - spoločnosť T., s.r.o. nadobudol akcie spoločnosti T., a.s. v exekučnom konaní a ţe zákonnosť v priebehu exekúcie uţ nemôţe posudzovať súd ako prejudiciálnu otázku v inom konaní. Právny názor vyjadrený v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je záväzný pre štátny orgán v tom konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťaţovateľa označeného vo výroku nálezu. Pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 36 Cbr 14/2008 citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky záväzný nie je. Má rovnakú právnu váhu ako judikatúra súdov v systéme písaného práva, t.j. súd môţe prihliadnuť na jeho autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný a v prípade, ak je tento právny názor v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, nesmie ho aplikovať. Ak teda konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predmetný nález, mohol tak urobiť iba podporne z dôvodu stotoţnenia sa s jeho správnosťou. Zostáva preto posúdiť, či právny názor vyjadrený v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo moţné vziať do úvahy aspoň podporne pri právnom hodnotení skutkového stavu konajúcim súdom, ako aj to, či tento právny názor nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je všeobecný súd viazaný. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je moţné v danom prípade povaţovať za judikatúru, ktorá je hodná referencie pre svoju správnosť a presvedčivosť, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze uvádza, ţe otázku zákonnosti nadobudnutia akcií v exekúcii môţe posudzovať iba exekučný súd v rámci exekučného konania (prípadne súd vyššej inštancie v rámci konania o opravnom prostriedku) a ţe túto otázku súd v inom sporovom konaní posudzovať nemôţe. Uvedené je
neho dôsledkom zásady zákazu návratu do predošlého stavu v exekučnom konaní. Tento právny názor nie je správny. Právnym následkom 6 MObdo 3/2009 5 exekučného konania môţe byť vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu (konštitutívny účinok). Ide o zmenu subjektu práva, ktorá nastáva tak, ţe exekvované právo povinného zaniká a súčasne sa prikazuje oprávnenému (napr. prikázanie pohľadávky) alebo sa predáva tretej osobe (napr. draţba veci). Právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zmenu alebo zánik práva je úkon súdneho exekútora (napr. draţba, predaj cenných papierov), ktorý väčšinou nie je podmienený ţiadnym rozhodnutím exekučného súdu (výnimkou je uznesenie o schválení príklepu). Posúdenie otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcií nastala, nemôţe byť v určitých prípadoch vôbec riešená exekučným súdom, ale práve naopak, táto otázka je vţdy v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje ako kaţdú inú právnu skutočnosť. Rozhodnutie má deklaratórne účinky. Uvedená právomoc všeobecných súdov v sporovom konaní nie je v rozpore so zásadou zákazu návratu do pôvodného stavu, ktorou sa exekučné konanie riadi. Zákaz návratu do predošlého stavu (restitutio in integrum) je zákazom reštitučnej ţaloby po vykonaní exekúcie. Cieľom reštitučnej ţaloby je dosiahnutie zmeny práva do pôvodného stavu, t.j. dosiahnutie rozsudku s konštitutívnym účinkom. Ţaloby reividikačné alebo určovacie sú však po skončení exekúcie prípustné. V konkrétnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, ţe tento majetok bol z exekúcie vylúčený. Takýto predaj akcií nemohol spôsobiť ţiadne právne účinky. Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, ţe k zmene subjektu práva v exekúcii nedošlo, a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky. Daný prípad teda neodporuje zákazu navrátenia do pôvodného stavu, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, ţe zmena stavu (zmena subjektu práva) exekúciou nastala. Na margo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.12.2007 sp. zn. II. ÚS 159/07-37 generálny prokurátor ešte poznamenáva, ţe týmto nálezom došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1M Obdo 5/2005 z 28.júna 2006 a vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z 28.mája 2008, sp. zn. 2M Obdo 1/2008, ktorým rozhodol zhodne so svojím skorším zrušeným rozsudkom z 28.júna 2006 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky odmietol aplikovať súdiac, ţe tento nález je v zjavnom rozpore s Ústavou (str. 6 cit. rozsudku). Na základe zistených skutočností generálny prokurátor má za to, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
1 O.s.p. v spojení s § 243f ods.1 písm. c/ O.s.p., pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. 6 MObdo 3/2009 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu vedľajšieho účastníka na strane odporcu (§ 243e ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie okresného súdu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. Predmetné mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Predmetom dovolania je posúdenie otázky, či navrhovateľ je akcionárom spoločnosti T., a.s. B., IČO: X., či je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaţdenie odporcu, a teda či súd postupoval v súlade so zákonom, keď vyhovel návrhu navrhovateľa a poveril ho zvolaním mimoriadneho valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti T., a.s. Bratislava.
1 písm. f/ O.s.p. registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný na konanie o poverení zvolať valné zhromaţdenie
osobitného zákona.
1 Obchodného zákonníka akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania, môţu s uvedením dôvodov písomne poţadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia na prerokovanie navrhovaných záleţitosti. Stanovy môţu určiť, ţe toto právo má tieţ akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5% základného imania. Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaţdenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená ţiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaţdenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaţdenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré poţiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia
ods. 1 (§ 181 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ak predstavenstvo nesplní povinnosť
ods.2, rozhodne súd na návrh akcionára alebo akcionárov
ods. 1 o tom, ţe ich poveruje zvolať v lehote
ods.2 mimoriadne valné zhromaţdenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne súd na návrh akcionárov určí predsedu valného zhromaţdenia, ktorý bude viesť valné zhromaţdenie do zvolenia jeho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionára alebo akcionárov
ods.1 uloţí členom predstavenstva povinnosť poskytnúť na zabezpečenie konania valného zhromaţdenia povereným akcionárom zoznam akcionárov. 6 MObdo 3/2009 7 Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí, pouţijú sa primerane ustanovenia osobitného zákona (§ 181 ods. 3 Obchodného zákonníka).
ust. § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa
zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
6 štvrtá veta Obchodného zákonníka, práva spojené s akciou na meno, je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov.
233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov, cenné papiere na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré moţno previesť rubopisom), moţno zexekvovať tak, ţe exekútor spíše tieto cenné papiere
ustanovení o predaji hnuteľných veci a odníme ich.
Exekučného poriadku, exekúciou nemoţno postihnúť veci, ktorých predaj je
osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré
osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňaţné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).
3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleţitých štátnych podnikov a akciových spoločností (účinného do 12.októbra 1999), predmetom privatizácie nemôţu byť akcie T.-u, a.s. B. a S., a.s. B., ktorých drţiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ust. § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe navrhovateľ nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti T., a.s. B.. Akcie spoločnosti T., a.s. sú emitované ako listinné cenné papiere na meno a listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno navrhovateľa. V danej veci sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaţdenie spoločnosti T., a.s., a to v zmysle § 181 Obchodného zákonníka. Aby akcionár mohol svoje právo v zmysle ust. § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatniť, musí byť akcionárom spoločnosti a musí byť takým akcionárom, ktorý má akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Tohto práva sa nemôţe 6 MObdo 3/2009 8 domáhať osoba, ktorá nie je akcionárom spoločnosti. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku, ţe navrhovateľ je akcionárom spoločnosti T., keď vyslovil, ţe akcie spoločnosti T., a.s. boli v roku 1998 účinne prevedené zo Slovenskej republiky na navrhovateľa prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Dovolací súd sa stotoţnil s právnym záverom uvedeným v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ţe pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, ţe pri posúdení veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a § 2 ods. 3 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe v zmysle uvedených zákonných ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti T., a.s. predmetom exekúcie. Na základe platnej právnej úpravy z roku 1998 akcie emitované spoločnosťou T., a.s. vo vlastníctve štátu nebolo moţné prevádzať na inú osobu ţiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov. Svedčí o tom ústavné zmocnenie v čl. 20 ods. 2 a na jeho základe vydaný zákon o strategických podnikoch, ţe akcie T.-u, a.s. boli v roku 1998 vo výlučnom vlastníctve štátu a zákon o veľkej privatizácii, ktorý tým, ţe vymedzil podmienky a spôsob moţného prevodu majetkovej účasti štátu, vylúčil tým aj prevod prostredníctvom exekučného prevodu cenných papierov, čo malo za následok, ţe ak zákon o strategických podnikoch vylúčil privatizáciu akcií T.-u, a.s., vylúčil tým zároveň aj prevod prostredníctvom exekúcie predajom cenných papierov. Akcie T.-u, a.s. v roku 1998 nebolo moţné ani privatizovať a nebolo moţné ani ţiadnym iným spôsobom previesť, teda zmeniť ich vlastníka. Nemohol ich nadobudnúť ţiadny iný subjekt, a to bez ohľadu na titul nadobudnutia. Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vychádza zo zásady, ţe majetok štátu je exekuovateľný. Ide však o zásadu, ktorá nie je bezvýnimočná. Exekučný poriadok v § 114 a nasl. ustanovuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. Exekúciou nemoţno postihnúť veci, ktorých predaj je osobitným predpisom zakázaný, tieţ veci, ktoré
osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Osobitným predpisom, ktorý zakazuje akýkoľvek predaj akcií T.-u, a.s. vo vlastníctve štátu, je zákon č. 92/1991 Zb., § 1 ods. 3 vo väzbe na zákon č. 192/1995 Z.z. (§ 2 ods. 3). Zo zákazu predaja akcií T.-u, a.s. vyplýva aj vylúčenie veci z exekúcie v zmysle § 114. Toto vylúčenie akcií T.-u, a.s. z exekúcie má ústavný základ v čl. 20 ods. 2 Ústavy. To znamená, ţe v čase vykonania exekúcie, akcie T.-u, a.s. nebolo moţné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Boli vylúčené z exekúcie ex lege, t.j. bez toho, aby sa muselo urobiť v tomto smere konkrétne rozhodnutie. Ide o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja akcií T.-u, a.s., a teda aj zákonný zákaz ich exekučného predaja. Tým, ţe boli za predmet exekúcie 6 MObdo 3/2009 9 označené akcie T.-u, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu s ust. § 114 Exekučného poriadku, lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo moţné postihnúť exekúciou.
ust. § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva, t.j. v prípade, ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Ust. § 61 Exekučného poriadku je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy Exekučný poriadok priznáva dobromyseľnému vydraţiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak právny poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva exekúciou nemôţe nastať. Poukazovanie na zákonný zákaz návratu do pôvodného stavu nemá teda opodstatnenie, ak ţiadna zmena stavu exekúciou nenastala. Preto ak došlo v rámci exekúcie k predaju veci aj napriek zákonnému zákazu ich exekúcie, nedošlo k tomu, čo má exekúcia predajom veci v zásade za následok, a to k vzniku vlastníckeho práva vydraţiteľa k tejto veci v súlade s platnou právnou úpravou a tým ani k zániku vlastníckeho práva jej vlastníka. Preto má vlastník veci vymedzenej v § 114 Exekučného poriadku právo uplatniť si ochranu svojho vlastníckeho práva bez ohľadu na ust. § 61 Exekučného poriadku.
názoru dovolacieho súdu záver okresného súdu, ţe navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní je nesprávny. V tomto konaní nebolo preukázané, ţe navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, aby ho súd poveril zvolaním mimoriadneho valného zhromaţdenia odporcu. Názor vyjadrený v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.decembra 2007, sp. zn. II.ÚS 159/07, ţe T., s.r.o. nadobudol akcie spoločnosti T., a.s. v exekučnom konaní a ţe zákonnosť priebehu exekúcie uţ nemôţe posudzovať súd ako prejudicionálnu otázku v inom konaní, nie je záväzný pre súd v tomto konaní. Má rovnakú právnu váhu ako judikatúra súdov v systéme písaného práva, t.j. súd môţe prihliadať na jeho autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný. Posúdenie otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcii nastala, nemôţe byť vôbec riešená exekučným súdom, práve naopak, táto otázka je vţdy v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje ako kaţdú inú právnu skutočnosť. Ţaloby reivindikačné alebo určovacie sú po skončení exekúcie prípustné. Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, či došlo k zmene 6 MObdo 3/2009 10 vlastníka akcií T.-u, či navrhovateľ nadobudol akcie T.-u, a.s., či je akcionárom T.-u, a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, ţe z vykonaného dokazovania má preukázané, ţe navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní. Uvedené exekučné konanie je právoplatne skončené. Súd prvého stupňa však obsah exekučného spisu na pojednávaní neoznámil, dôkaz ním nevykonal, čím účastníkom nedal moţnosť, aby sa k tomu dôkazu vyjadrili. Dôkaz nevykonaný alebo dôkaz vykonaný v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom nemôţe byť predmetom hodnotenia dôkazov
ust. § 132 OSP a súd nemôţe na neho prihliadať. Skutkové závery súdu I. stupňa takto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
vyjadrenia navrhovateľa ţalobca - G., a.s. v likvidácii, S. zobral v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 2 Cb 1272/2002 návrh späť dňa 28.10.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.