← Slovensko

o zaplatenie 1 955 587,50 Sk s prísl.

Obsah (10)§ 369§ 205a§ 120§ 243e§ 243i§ 114§ 119§ 131§ 101§ 212

Najvyšší súd 6 MObdo 2/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., P.L., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., v.o.s., so sídlo

dodatku k zmluve zvyšok sadeníc borovice sosny bol predrţaný do jesene 2000 a jari 2001. S odkazom na inventúru k 29.10.1999 išlo o 381 375 ks sadeníc borovice sosny, odovzdaných zhotoviteľom a prebratých objednávateľom na jeseň 2000 a jar 2001 za cenu 2,90,-- Sk/ks = 1 105 987,50,-- Sk. Počet zostatku sadeníc borovice sosny je určený ako rozdiel celkového mnoţstva 459 375 ks

inventúry semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999 a odobratých 78 000 ks, t.j. 381 375 ks. Ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny vystavením daňového dokladu - faktúry č. 1X./2003 zo dňa 24.3.2003 za sumu 1 105 987,50,-- Sk, splatnú do 14 dní odo dňa doručenia, ktorá bola doručená odštepnému závodu S.L. 23.4.

  1. Za odobraté sadenice duba zimného na jeseň 2000 a jar 2001 v počte 472 000 ks po 1,80,-- Sk si uplatnil zhotoviteľ právo na zaplatenie ceny 849 600,-- Sk daňovým dokladom faktúrou č. 2X./2003, splatnou do 14 dní odo dňa doručenia, ktorá bola doručená odštepnému závodu S. v L. 23.4.
  2. Dňa 24.3.2003 uzavrel zhotoviteľ L., s.r.o. ako postupca so ţalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho sporu titulom zaplatenia ceny za dodané sadenice borovice sosny 1 105 987,50,-- Sk a sadenice duba zimného za 849 600,-- Sk, spolu 1 955 587,50,-- Sk. Ţalovaný ţiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenie, ţe ţalobca (postupník) mu oznámil postúpenie pohľadávky, čo ţalobca opakovane urobil písomne listom zo dňa 16.2.
  3. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo, to znamená, úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené, okresný súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 955 587,50,-- Sk titulom zaplatenia ceny za dodané sadenice duba zimného a borovice sosny spolu s úrokom z omeškania, keďţe ţalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti istiny pohľadávky ţalobcu do 14 dní odo dňa doručenia daňových dokladov - faktúr dlţníkovi (ktoré boli doručené 23.4.2003), to znamená, ţe pohľadávka sa stala splatnou 7.5.2003 a ţalovaný bol v omeškaní so zaplatením od 8.5.2003 aţ do zaplatenia. Výška úroku z omeškania nebola zmluvne dojednaná, preto platí úrok z omeškania určený

§ 369ods.

1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004.

oznámenia priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v podnikateľskej sfére ku dňu uzavretia zmluvy, zverejnené na internete Národnou bankou 6 MObdo 2/2009 4 Slovenska, boli obvyklé úroky poţadované za úvery 21,26% ročne, to znamená, ţe úrok z omeškania je vyšší o 1% = 22,26% ročne, preto súd vo zvyšnej časti návrh zamietol (vo výške rozdielu ţalobcom ţiadaného úroku z omeškania 24,25% ročne a súdom priznaného úroku z omeškania 22,26% ročne, t.j. 1,99 ročne zo sumy 1 955 587,50,-- Sk od 8.5.2003 aţ do zaplatenia). O trovách konania rozhodol okresný súd

ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného vec prejednal Krajský súd v Ţiline ako odvolací súd a rozsudkom zo 16. decembra 2008, č.k. 14Cob/37/2008 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 1 536,48,-- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe nezistil ţiaden rozpor v konaní súdu prvého stupňa, ak súd prvého stupňa pojednávanie vykonal v neprítomnosti ţalovaného a jeho právnej zástupkyne. Právna zástupkyňa ţalovaného bola poučená v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, ţe nebol preukázaný ţiaden z dôvodov

§ 205a

O.s.p., na základe ktorého by súd mohol prihliadať na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Ţalovaný sa k ţalobe písomne nevyjadril a skutkové tvrdenia obsiahnuté v ţalobe nespochybnil, urobil tak aţ v podanom odvolaní. Ţalovanému ako účastníkovi konania nebola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolacím súdom nemohla zostať nepovšimnutá, berúc do úvahy predovšetkým charakter veci, jej zloţitosť a náročnosť a tieţ odvolanie ţalovaného voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo väzbe na ţalobu a tvrdenia obsiahnuté v nej a ich výrazná rozdielnosť s obsahom ţaloby (vzniknutá však aţ v odvolacom konaní) a prameniaca potreba odstránenia vzniknutých pochybnosti o skutkovom stave prejednávanej veci a právnom vyhodnotení sporných tvrdení. Avšak za stavu konštatovania zákonného poučenia

§ 120ods.

4 O.s.p. vo väzbe na § 205a O.s.p., pri nepreukázaní ani jedného z dôvodov tam uvedených za uplatnenia zásady neúplnej apelácie, nebol odvolaciemu súdu poskytnutý priestor na otváranie skutkového stavu a následne jeho vyhodnotenie v rámci odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu na podnet ţalovaného podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal zrušiť oba rozsudky a vec vrátiť Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí. Uviedol, ţe uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon, nakoľko 6 MObdo 2/2009 5 postupom súdov bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ak konanie je zároveň zaťaţené inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Generálny prokurátor má za to, ţe odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom nastalo z dvoch dôvodov: 1/ k odňatiu moţnosti ţalovaného konať došlo v súvislosti s oznámením súdu prvého stupňa ţalovanému, ţe povaţuje za potrebné ţalovaného na pojednávaní vypočuť. Význam uvedenej informácie zo strany súdu adresovanej ţalovanému je potrebné vyhodnotiť ústavno- konformným výkladom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s právom na spravodlivý proces. Na jednej strane je moţnosťou (nie povinnosťou) súdu nariadiť vykonanie aj takých dôkazov, ktoré účastníci nenavrhli. Je tieţ moţnosťou súdu nevykonať pôvodne zamýšľaný dôkaz, nakoľko uznesením o vedení konania nie je súd viazaný. Súd teda môţe nariadený procesný postup zmeniť. Uvedené diskrečné právo moci súdu však nemôţe byť vykonávané takým spôsobom, aby boli na ujmu procesného práva účastníkov konania, pokiaľ sa títo účastníci konania spoliehajú na to, ţe súd vykoná taký procesný postup, aký im bol zo strany súdu oznámený. Je tieţ potrebné mať za to, ţe ak listina súdu (predvolanie) obsahuje určitú informáciu, ţe ide o informáciu mienenú so všetkou váţnosťou a ţe nejde iba o nepremyslené pouţitie formulára predtlače. Ak v danom prípade súd ţalovanému oznámil, ţe ho povaţuje za potrebné v konaní vypočuť, mohol sa ţalovaný dôvodne spoliehať na to, ţe ak súd pristúpi k vykonaniu dokazovania (teda ak súd nerozhodne kontumačne, čo však z predvolania na pojednávanie na

  1. mája 2008 ani nevyplýva), nebude fáza ukončená bez výsluchu ţalovaného, teda ţe v prípade neprítomnosti ţalovaného súd ţalovaného predvolá opätovne. Ak súd zmenil názor, t.j. ak mal po vykonaní určitých dôkazov za to, ţe dôkaz výsluchom ţalovaného, ktorý pôvodne vyhodnotil ako potrebný pre rozhodnutie veci nie je pre rozhodnutie veci potrebný, mal o zmene procesného postupu ţalovaného informovať. Ak je účastník konania informovaný zo strany súdu, ţe súd nariadil vykonanie určitého dôkazu, potom tento účastník môţe vychádzať z toho, ţe dôkaz nariadený súdom sám nenavrhne vykonať iba preto, ţe jeho návrh by bol nadbytočný. Je preto povinnosťou súdu oznámiť účastníkovi, ţe súd pôvodne nariadený dôkaz nevykoná a dať mu takto moţnosť, aby zváţil, či návrh na vykonanie predmetného dôkazu podá sám. Súd prvého stupňa svojim postupom ukrátil procesné právo ţalovaného navrhovať dôkazy a tým mu odňal moţnosť pred súdom konať. Navyše, v danom prípade z rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé, prečo súd dôkaz výsluchom ţalovaného pôvodne hodlal vykonať a následne ho nevykonal, teda 6 MObdo 2/2009 6 prečo došlo k zmene pôvodne nariadeného postupu. Zostáva pritom podstatné, ţe ak by súd dôkaz výsluchom ţalovaného vykonal, došlo by nevyhnutne k zmene skutkových hodnotení. 2/ k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom by došlo v prípade, ak by sa ukázalo ako pravdivé tvrdenie, ţe sudkyňa súdu prvého stupňa právnu zástupkyňu ţalovaného ubezpečila, ţe na pojednávaní dňa
  2. mája 2008 nerozhodne. Právna zástupkyňa na základe tohto ubezpečenia nevykonala riadny procesný úkon (riadne písomne ospravedlnenie), ale uspokojila sa iba s neformálnym osobným ústnym ospravedlnením. Zároveň ide o tvrdený rozpor medzi obsahom úradného záznamu o tomto ospravedlnení a medzi skutočným ústnym prednesom právnej zástupkyne ţalovaného, keďţe táto tvrdí, ţe súhlasila s pojednávaním v neprítomnosti ţalovaného s výhradou. Táto výhrada (ţe fáza dokazovania nebude ukončená) však nie je zachytená v úradnom zázname z
  3. mája
  4. Ak existuje pochybnosť o tom, či ubezpečenie zo strany sudkyne bolo dané s prihliadnutím na rozpor úradných záznamov, nemala by byť uvedená pochybnosť pripočítaná na ťarchu účastníka konania. Konanie je zároveň postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie veci. Inou procesnou vadou je skutočnosť, ţe súd prvého stupňa vôbec nevykonal vyhodnotenie vykonaných dôkazov vo vzťahu k tvrdenému skutkovému stavu, ale prevzal ţalobcom tvrdený skutkový stav spôsobom, ktorý je prípustný iba pri vydaní kontumačného rozsudku. Z postupu súdu vyplýva, ţe tvrdený skutkový stav ţalobcu nepovaţoval za nesporný, keďţe nevyuţil ţiadnu z procesných moţnosti vydať rozhodnutie bez vykonania dokazovania. Ak súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania na pojednávaní
  5. mája 2008, vznikla mu procesná povinnosť posúdiť skutočnosti tvrdené ţalobcom vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania, zistiť rozpory medzi tvrdenými skutočnosťami a výsledkami dokazovania a tieto prípadne rozpory vysvetliť alebo odstrániť, a to aj nariadeným ţalobcom nenavrhnutého dôkazu (napr. výsluchom ţalovaného). Rozpornosť tvrdení ţalobcu s dôkazmi, ktoré sám navrhol, je pritom zrejmé. Ţalobca tvrdí, ţe plnenie odovzdal ţalovanému v rokoch 1999 a 2000 (určitú časť v roku 2001 - sadenice borovice sosny), avšak cenu za dodanie fakturoval aţ v roku
  6. Takýto postup je síce moţný, ale vzbudzuje pochybnosti vzhľadom na to, ţe fakturácia dohodnutej ceny je úkonom súčasným (alebo úzko časovo následným) po dodaní plnenia. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovanému dodal 381 375 ks sadeníc borovice sosny, avšak zo zmluvy medzi stranami vyplýva, ţe sa dohodli iba na dodaní 300 000 ks týchto sadeníc (pričom z toho 78 000 ks bolo dodaných a zaplatených a nie je predmetom sporu). Ţalobca tvrdí, ţe cena za 1 ks sadenice 6 MObdo 2/2009 7 borovice sosny bola dohodnutá na sumu 2,90,-- Sk, avšak z dodatku k zmluve uzavretej medzi stranami nevyplýva, ţe toto je dohodnutá cena, ale ţe ide o sumu, od ktorej sa majú následne odpočítať iné cenové komponenty, pričom k určitej dohode o ich výške medzi stranami nedošlo. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovaný prevzal plnenie, avšak prevzatie plnenia nepreukazuje dodacím listom, ale dokladmi, ktoré nemajú vypovedaciu schopnosť a sú zreteľným spôsobom pochybné (nikým nepodpísaná a neprehľadná inventúra u ţalovaného vykonaná časovo skôr, ako malo k plneniu dôjsť a potvrdenie vystavené bliţšie nešpecifikovanou osobou s odstupom niekoľkých rokov po tom, čo malo plnenie nastať). Ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe sadenice duba zimného dodal v roku 1999, pričom ale vo faktúre uvádza, ţe dodanie nastalo v rokoch 2000 a
  7. Súd prvého stupňa bol povinný rozpory medzi tvrdeným skutkovým stavom v ţalobe a medzi výsledkami dokazovania vyhodnotiť a odstrániť ich napr. nariadením vykonania takého dôkazu, ktorý strany nenavrhli (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd neodstránil vady konania, ktoré vznikli pred súdom prvého stupňa. Okrem toho odvolací súd sám zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, ţe nevenoval ţiadnu pozornosť tvrdeniu ţalovaného v odvolaní, ţe nárok z faktúry č. 2X./2003, ak by existoval, bol by premlčaný. Účastník teda uplatnil námietku premlčania. Je pritom zrejmé, ţe ak ţalobca dodal sadenice duba zimného v roku 1999 (vychádzajúc zo ţaloby), prípadne v rokoch 2000 aţ 2001 (vychádzajúc z faktúry), potom je ţaloba doručená súdu
  8. apríla 2007 podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Nič na tom nemení skutočnosť, ţe ţalobca vystavil faktúru aţ v roku
  9. Vystavenie faktúry v danom prípade nebolo podmienkou začatia plynutia premlčacej lehoty, t.j. nebolo podmienkou vzniku moţnosti uplatniť právo na zaplatenie ceny za dodanie sadeníc na súde. Na základe zistených skutočností generálny prokurátor má za to, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

§ 243eods.

1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podaním zo dňa 26.3.2009 generálny prokurátor doplnil mimoriadne dovolanie a zaslal podanie právnej zástupkyne podávateľa podnetu JUDr. D., ktorým bliţšie objasňuje skutočnosť, ako bola konajúcou sudkyňou ubezpečená, ţe vzhľadom na náročnosť veci na pojednávaní dňa 12. mája 2008 nebude rozhodnuté. Zároveň k podaniu 6 MObdo 2/2009 8 prikladá čestné vyhlásenie Ing. J., ktorý bol svedkom rozhovoru medzi konajúcou sudkyňou a právnou zástupkyňou ţalovaného. Ţalobca v písomnom vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť a priznať ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 665,97,-- eur. Ţalovaný navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

§ 243e

O.s.p., vec preskúmal v napadnutom rozsahu

§ 243iods.2 v spojení s § 242 ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Predmetné mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe postupom súdov bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a konanie je zároveň zaťaţené inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s názorom generálneho prokurátora, ţe v konaní súdov došlo k procesnej vade, spočívajúcej v odňatí moţnosti ţalovaného konať pred súdom.

§ 114ods.

1 O.s.p., ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov, alebo nerozhodol o zastavení konania

tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo moţné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

ods. 2 citovaného ustanovenia, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (ţalobu) odporcovi (ţalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

§ 120ods.

4. Vyjadrenie ţalovaného súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

§ 119ods.

1 O.s.p. pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

§ 120ods.

1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

§ 120ods.

4 O.s.p. súd je povinný okrem veci

ods. 2 poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti 6 MObdo 2/2009 9 predloţené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

§ 131ods.

1 O.s.p. ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o tom musia byť poučení.

§ 101ods.

1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu.

101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Účastníkovi nebola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, ak účastník nepoţiadal o odročenie pojednávania. Ţalovaný bol na pojednávanie konané dňa 12. mája 2008 riadne a včas predvolaný, zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní v tento deň z váţnych rodinných dôvodov a súhlasila, aby súd v jej neprítomnosti pojednával a rozhodol v neprítomnosti ţalovaného. Zástupkyňa ţalovaného neţiadala o odročenie pojednávania. Ţalovaný sa procesným úkonom - súhlasom s prejednaním veci v jeho neprítomnosti vzdal svojho práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti. Prítomnosť na verejnom prejednaní veci, právo vyjadrovať sa na pojednávaní k dôkazom a robiť procesné úkony je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou. Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania v situácii, keď sa účastník napriek výzve súdu nevyjadril k ţalobnému návrhu a vzdal sa práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, nie je postupom, ktorým by súd účastníkovi odňal moţnosť konať pred súdom. Neformálne ubezpečenie sudkyne mimo pojednávania a mimo vykonávania písomných úkonov v občianskom súdnom konaní nie je moţné povaţovať za postup súdu. Neformálne oznámenie sudkyne právnej zástupkyni ţalovaného o tom, ţe na pojednávaní vzhľadom na zloţitosť veci nerozhodne v spojení s ospravedlnením zástupkyne ţalovaného z pojednávania a úradným záznamom zo dňa 12.5.2008 vyhotoveným vyšším súdnym úradníkom nie je moţné uzavrieť, ţe účastníkovi - ţalovanému bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd je však toho názoru, ţe konanie je postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 6 MObdo 2/2009 10 Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretoţe tento súd nerešpektoval zásady uvedené v ust. § 157 a 132 O.s.p., musí odvolací súd také rozhodnutie zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.); ak tak neurobí a prijme rozhodnutie vo veci samej, potom zaťaţil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 12.mája 2008 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom ţalobcu, v písomnom vyhotovení rozsudku však nepostupoval v zhode s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, tieţ prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá tieţ na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú zo súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov, pričom nie je uvedené, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie a z akých dôvodov robí, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi, je nepreskúmateľný. Za rozpor s princípmi riadneho a spravodlivého procesu je nutné povaţovať situáciu, ak v súdnom rozhodnutí sú skutkové zistenia v nesúlade s vykonanými dôkazmi. Súd prvého stupňa vôbec nevykonal vyhodnotenie vykonaných dôkazov vo vzťahu k tvrdenému skutkovému stavu. Súd mal povinnosť posúdiť skutočnosti tvrdené ţalobcom vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania, zistiť prípadné rozpory medzi tvrdenými skutočnosťami a výsledkami dokazovania a tieto rozpory vysvetliť alebo odstrániť, a to aj nariadením ţalobcom nenavrhnutého dôkazu. Rozpornosť tvrdení ţalobcu s dôkazmi, ktoré sám navrhol, je pritom zrejmá. Ţalobca tvrdí, ţe plnenie odovzdal ţalovanému v rokoch 1999 a 2000, určitú časť v roku 2001 - sadenice borovice sosny, avšak cenu za dodanie fakturoval aţ v roku

  1. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovanému dodal 381 375 ks sadeníc borovice sosny, avšak zo zmluvy medzi stranami vyplýva, ţe sa dohodli iba na dodaní 300 000 ks týchto sadeníc, pričom 78 000 ks bolo dodaných a zaplatených a nie je predmetom sporu. Ţalobca tvrdil, ţe cena za 1 ks sadenice borovice sosny bola dohodnutá na sumu 2,90,-- Sk. Avšak z dodatku k zmluve uzavretej medzi stranami nevyplýva, ţe toto je dohodnutá cena, ale ţe ide o sumu, od ktorej sa majú následne odpočítať iné cenové komponenty, pričom k určitej dohode o ich výške medzi stranami nedošlo. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovaný prevzal plnenie v rozsahu ako bolo fakturované. Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, ţe odkazuje na inventúru k 29.10.
  2. V odôvodnení rozhodnutia však neuvádza, či tento dôkaz 6 MObdo 2/2009 11 povaţuje za relevantný dôkaz o prijatí plnenia zo strany ţalovaného v rozsahu tak, ako bolo fakturované faktúrou č. 1X./2003 a faktúrou č. 2X./
  3. Ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe sadenice duba zimného dodal v roku 1999, pričom ale vo faktúre uvádza, ţe dodanie nastalo v rokoch 2000 a
  4. Súd taktieţ uviedol, ţe v zmluve neboli dohodnuté úroky z omeškania, preto platí úrok z omeškania určený

§ 369ods.

1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo faktúrach vystavených ţalobcom ţalobca uvádza, ţe v prípade nedodrţania termínu splatnosti bude účtovať penále 0,05% za kaţdý deň omeškania. Tento rozpor nebol odstránený ani výpoveďou ţalobcu na pojednávaní dňa 12.5.

  1. Súd prvého stupňa bol povinný rozpory medzi tvrdeným skutkovým stavom v ţalobe a medzi výsledkami dokazovania vyhodnotiť, odstrániť ich, napr. nariadením vykonania takého dôkazu, ktoré strany nenavrhli (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd sa stotoţnil tieţ so záverom generálneho prokurátora, ţe odvolací súd neodstránil vady konania, ktoré vnikli pred súdom prvého stupňa. Jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 v
  2. vete, alebo pri zisťovaní vád konania

§ 212ods.

3. Ţalovaný v odvolaní adresovanom Krajskému súdu v Ţiline vychádzal z nesúladu skutkového stavu, ku ktorému dospel okresný súd a ním vykonaného dokazovania. Ţalovaný nenavrhol pred Krajským súdom v Ţiline vykonať ţiaden dôkaz oproti dôkazom skúmaným na súde prvého stupňa. Ţalovaný konštatoval logickú rozpornosť s priznaným plnením a skutkovými zisteniami. Krajskému súdu v Ţiline vznikla povinnosť odstrániť existujúce rozpory s poukazom na ust. § 212 ods. 3, 213 ods. 3 a ods. 5 O.s.p. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa konštatuje len, ţe s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vo väzbe na § 205a O.s.p. nebol odvolaciemu súdu poskytnutý priestor na otváranie skutkového stavu a následne jeho vyhodnotenie v rámci odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo povaţoval odvolanie ţalovaného za nedôvodné. Či sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, či súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, či pouţil správne ustanovenia právneho predpisu, či s prihliadnutím na ust. § 120 ods. 4 a dôkazy označené, predloţené účastníkmi konania a vykonané počas konania boli dostatočné na zistenie skutkového stavu a či boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý ţalobe vyhovel. Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania zo strany ţalovaného v odvolacom konaní. 6 MObdo 2/2009 12 Dovolací súd preto

ust. § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozsudku je pre súdy niţšieho stupňa záväzný (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. júna 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.