← Slovensko

o zaplatenie 245 210,30 Sk s prísl.

Najvyšší súd 3 Obdo 19/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V. MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci ţalobcu M., s. r. o., F., zastúpeného JUDr. A. Š., advokátom, T. proti ţalovanému Z.. + V.., spol. s r. o., S., zastúpenému JUDr. Z.. K., D., o zaplatenie 245 210,30 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. 10Cb 295/03, na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z

  1. marca 2006 č. k. 20Cob/69/2006-141, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
  2. marca 2006 č. k. 20Cob/69/2006-141 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Krajský súd v Ţiline konanie o odvolaní zastavil a nariadil vrátiť ţalobcovi súdny poplatok za odvolanie 14 512 Sk po právo- platnosti uznesenia prostredníctvom prostredníctvom Daňového úradu Ţilina I. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Ţiline, pričom si s podaním odvolania nesplnil svoju poplatkovú povinnosť. Krajský súd ho postupom podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia 3 Obdo 19/2007 2 výzvy zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 14 712 Sk. Súčasne ţalobcu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Výzva súdu z
  3. marca 2006 bola doručená ţalobcovi
  4. marca 2006 a právnemu zástupcovi ţalobcu
  5. marca
  6. Na účet krajského súdu bol súdny poplatok pripísaný
  7. marca
  8. Keďţe posledným dňom lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol
  9. marec 2006 (pri doručení výzvy ţalobcovi), súdny poplatok za odvolanie v zákonom stanovenej lehote zaplatený nebol. Krajský súd preto s poukazom na § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku za odvolanie odôvodnil poukazom na § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. .6 zák. č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalobca. v odôvodnení dovolania namietal vecnú príslušnosť krajského súdu ako súdu prvého stupňa v konaní o vyrubenie súdneho poplatku a následkoch jeho nezaplatenia. Zastával názor, ţe lehota uvedená v § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. je zákonnou procesnou lehotou, ktorá v kaţdom prípade nemá vplyv na absolútny zánik práva zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., ktoré pripúšťa právo zaplatiť súdny poplatok aţ do konca lehoty na podanie odvolania. Ţalobca zaplatil predmetný súdny poplatok ešte pred vydaním uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a zistil, ţe dovolanie je dôvodné. Ţalobca podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 3 Obdo 19/2007 3 Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie z. dôvodov uvedených v § 237 O.s.p. K vadám uvedeným v § 237 O.s.p. prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, nakoľko ide o prípady závaţných vád konania. Okrem iných ide o prípad, ak sa postupom súdu účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť znemoţnenie realizácie tých procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho konania priznáva zákon za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Ţalobca dovolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd zastavením odvolacieho konania nesprávne aplikoval ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. a porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o vecnej príslušnosti súdu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Nakoľko si s podaním odvolania nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, odvolací súd ho výzvou vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Súčasne ho poučil, ţe ak súdny poplatok nebude v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatený, súd konanie zastaví. Keďţe ţalobca v uvedenej lehote súdny poplatok nezaplatil, odvolací súd napadnutým uznesením konanie zastavil. V. konaní nie je sporné, ţe ţalobca súdny poplatok vo výške 14 712,- Sk zaplatil
  10. marca 2006, po uplynutí stanovenej lehoty. Keďţe poplatok za odvolanie nebol zaplatený v stanovenej lehote, odvolací súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Opomenul, ţe odvolací súd, ktorý rozhoduje na základe podaného odvolania o napadnutom rozhodnutí, v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p. je povinný aplikovať ustanovenie § 154 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nesporným je, ţe v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu poplatok za odvolanie bol zaplatený. 3 Obdo 19/2007 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal aj zo zásady, v zmysle ktorej, ak v konkrétnom prípade prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, má byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických a právnických osôb. V zmysle tejto zásady sú všetky orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných základných práv a slobôd (totoţne nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.4.2007, sp. zn. II. ÚS 148/06). Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadajúc na uvedený právny záver interpretoval vzájomné prepojenie právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v prospech ţalovaného základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe procesným postupom odvolacieho súdu v konaní bola ţalobcovi odňatá moţnosť realizácie procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1, ods. 2 O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotoţnil sa však s námietkou ţalobcu o tom, ţe krajský súd nebol vecne príslušný rozhodnúť vo veci vyrubenia súdneho poplatku a následkoch jeho nezaplatenia. Vo veciach poplatkov, upravených zákonom o súdnych poplatkoch rozhoduje ten orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon (§ 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v. platnom znení). Citované ustanovenie nedáva ţiadnu dispozíciu, kto má o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodovať. Preto platí všeobecná úprava, obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorej o odvolaní rozhoduje odvolací súd. Rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nie je rozhodnutím o novom predmete konania, ale rozhodnutím o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Účastníkovi sa právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodňalo, pretoţe mal moţnosť ho podať a aj ho podal. 3 Obdo 19/2007 5 O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V. Bratislave dňa
  11. júla 2008 JUDr. Beata Miničová, V... r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.