1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia mesta Puchov zo dňa
2 zákona č. 211/2000 Z. z.. Preto tvrdenie ţalobkyne, ţe napáda fiktívne rozhodnutie ţalovaného vydané v zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona nepovaţoval súd za dôvodné. Súd nepovaţoval za dôvodné ani tvrdenie ţalobkyne v tom, ţe o odvolaní rozhodol správny orgán, ktorý na takéto rozhodnutie nebol príslušný (mesto P.). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe o odvolaní rozhodol ţalovaný, t. j. primátor mesta P. dňa 10. novembra 2010.
názoru krajského súdu ţalovaný vo veci rozhodol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z.. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania ţalovaného nerozhodol s odôvodnením, ţe v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti (OSP) sa o trovách správneho orgánu nerozhoduje. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Citujúc ustanovenia § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií poukazovala na to, ţe ţalovanému dňa 04.10.2010 ţiadnu ţiadosť o sprístupnenie informácií neposielala. Predmetná ţiadosť bola adresovaná mestu P. nie ţalovanému. Ţalovaný v danom 3 5Sţi/5/2011 prípade nebol povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií). Rovnako tak nesúhlasila s dôvodením krajského súdu, ţe z obsahu spisu ţalovaného je zrejmé, ţe odvolanie ţalobkyne z 25.10.2010 (nie z 18.10. 2010 ako nesprávne uvádza krajský súd) vybavil listom zo dňa 10.11.2010 ţalovaný. List zo dňa 10.11.2010 jednoznačne podpísal ţalovaný konajúci v mene mesta P. nie vo vlastnom mene – ako primátor.
názoru ţalobkyne, ak by aj bolo privolené takémuto názoru súdu, znamenalo by to, ţe aj list zo dňa 18.10.2010 by bol vybavením veci ţalovaným a nie mestom P.. Listy zo dňa 18.10.2010 a 10.11.2010 majú identickú hlavičku a podpis konajúcej osoby.
ţalobkyne nemoţno účelovo konštatovať, ţe nimi bola vec vybavená v
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol 4 5Sţi/5/2011 zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je plne dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve
piatej časti druhej hlavy OSP (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia 5 5Sţi/5/2011 a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá OSP). V zásade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré musí mať náleţitosti z hľadiska materiálneho i formálneho práva. Formálne náleţitosti správneho rozhodnutia upravuje najmä základný procesný predpis – správny poriadok.
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Výnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (napr. fikcia rozhodnutia
3 zákona č. 211/2000 Z. z. a rozhodnutia o odvolaní
3 citovaného zákona). Právo na informácie je v oblasti územnej samosprávy vykonávané viacerými formami. Orgány územnej samosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo v zmysle ustanovení zákona o slobode informácií.
zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.
1 zákona o slobode informácií osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 6 5Sţi/5/2011
2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba ţiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, ţe vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (§ 18 ods. 3 veta prvá zákona o slobode informácií).
1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií).
1 zákona č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony
zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
2 veta prvá a druhá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi.
3 zákona č 369/1990 Zb. úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.
4 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta (primátor) zastupuje obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.
5 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta (primátor) je štatutárnym orgánom. 7 5Sţi/5/2011
2 v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. obecný (mestský) úrad vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce (mesta).
3 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. prácu obecného (mestského) úradu riadi starosta (primátor).
zhora citovaného § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z. moţno podať opravné prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti ustanovenej v § 17 citovaného zákona. Pokiaľ ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, zveruje rozhodnutie
tohto zákona obecným (mestským) úradom, moţno pripustiť, ţe je vo vzťahu k správnemu poriadku i k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a pouţije sa preto prednostne. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, ţe nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náleţite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďţe nemá náleţitosti § 47 zákona č. 71/1967 Zb..
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uváţením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodrţiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Postup odvolacieho orgánu je uvedený v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Odvolací orgán musí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie (procesná fikcia), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia 8 5Sţi/5/2011 procesná fikcia. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú ustanovenia § 244 a nasl. OSP. Napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným prostriedkom
správneho poriadku, v skutočnosti pri preskúmaní
4 zákona o slobode informácií ide o súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom ţaloby v správnom súdnictve. Ţaloba v správnom súdnictve, na základe ktorej sa môţe preskúmať rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti poskytnúť informáciu, nie je preto opravným prostriedkom. Správny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o ţiadostiach
tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so ţiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fiktívne rozhodnutie je uţ svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
2 písm. d/ OSP, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti predchádza administratívne konanie, ktoré sa, ak zákon o slobode informácií nemá iné ustanovenie, spravuje správnym poriadkom (§ 22 ods. 1 zákona č. 221/2000 Z. z.). So zreteľom na niektoré jeho osobitosti je nevyhnutné objasniť aj konanie, ktoré predchádza (musí predchádzať) podaniu ţaloby. Všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec (mesto) [§ 27 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.].
1 OSP predseda senátu vyţiada spisy ţalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predloţiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Administratívny spis tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy ţalovaného správneho orgánu“ súdna prax povaţuje iba úplný, riadne zaţurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať 9 5Sţi/5/2011 aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. uznesenie sp. zn. 8Sţo/6/2010) ak ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj administratívny spis, prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe náleţité preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán povaţoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o moţnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôţe posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredloţení administratívneho spisu, pri predloţení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie ţalovanému na ďalšie konanie
3 OSP. Ak dôjde k odmietnutiu poţadovanej informácie alebo k márnemu uplynutiu lehoty (prípadne aj predĺţenej) na rozhodnutie o ţiadosti o informáciu, ţiadateľ môţe podať odvolanie
všeobecných predpisov o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)]. Ako je uvedené v citovanom ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z. informácií odvolanie sa podáva do 15 dní od odmietnutia poskytnúť informáciu alebo od márneho uplynutia lehoty povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať a rozhoduje o ňom nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu, je ním starosta (primátor) a o odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, ktoré je napadnuteľné len rozkladom, rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Niet pochýb o tom, ţe prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aju nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu piblicity správy (t. j. jej otvorenosti 10 5Sţi/5/2011 a transparentnosti). Tým sa zmanilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu vrejnosti k informáciam o činnosti verejnej správy v tom zmysle, ţe teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciam okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyseľom informovanosti fyzických i právnických osôb o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneuţitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynutiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciam má tieţ priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informáciií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Z hľadiska zhora uvedených zákoných ustanovení a teoretických východísk a zásad bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec, pričom z nich nesporne vyplýva, ţe ţalovaný ale ani správny súd v danej veci nepostupovali v súlade so zákonom. Z obsahu predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, ţe ţalobkyňa svojou ţiadosťou zo dňa
názoru najvyššieho súdu nebolo tieţ moţné opomenúť, ţe odpovede uvedené v „rozhodnutí“ z 18. októbra 2010 č. sp. 2010/03096 sú skôr výsmechom či iróniou, ako zákonu zodpovedajúcou odpoveďou na ţiadosť ţalobkyne. Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd
3 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 2 veta druhá OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil všetky ţalobou napadnuté rozhodnutia a vec ţalovanému vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sú orgány verejnej správy povinné postupovať v súlade so zákonom o slobode informácii, zákonom o obecnom zriadení i správnym poriadkom, a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodniť, tak aby nové rozhodnutie zodpovedalo uvedeným zákonom a ich účelu. V ďalšom konaní správny orgán je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe v súdnom konaní úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu v sume 592,40 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok 2 x 66,00 eur, z náhrady trov právneho zastúpenia v uplatnenom rozsahu za 2 úkony právnej sluţby vykonané právnou zástupkyňou v roku 2010 vo výške 1/6 výpočtového základu 12 5Sţi/5/2011 po 120,23 eura (príprava a prevzatie veci, podanie ţaloby na krajský súd)
4 a § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom od 01. júna 2010 plus dvakrát paušál v sume 7,21 eura (nie 7,41 eura ako účtovala právna zástupkyňa) v zmysle 16 ods. 3 cit. vyhlášky, plus 19 % DPH (nie 20 % ako účtovala právna zástupkyňa)
3 cit. vyhlášky v sume 48,43 eura a za jeden úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2011 (podanie odvolania) 123,50 eura, paušál v sume 7,41 eura, plus 20 % DPH
3 vyhlášky v sume 26,18 eura, ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom P., č. účtu X., vedený v S., a. s., pobočka Trenčín, do troch dní (§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 08. novembra 2011 JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.