1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodov
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Bratislave z
1, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
5 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého bol
3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený Ing. L. M.. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave odvolanie obvineného Ing. L. M.
por. zamietol ako nedôvodné. 4 Tdo 38/2011 3 Obvinený Ing. L. M. v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por. podal prostredníctvom obhajcu JUDr. E. V. (v zmysle doloženého plnomocenstva – č. l. 687 spisu) proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. b/, písm. c/, písm. i/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku okresného súdu. Naplnenie dovolacieho dôvodu
písmena b/ uvedeného ustanovenia
dovolateľa spočíva v tom, že prvostupňový súd vo veci rozhodol v nezákonnom zložení, nakoľko na hlavnom pojednávaní dňa 8. októbra 2009, ktoré sa na žiadosť obvineného Ing. L. M. konalo v jeho neprítomnosti, prišlo k zmene v zložení senátu z dôvodu vážneho ochorenia prísediacej H. L.. Obhajca obvineného sa počas prerušenia hlavného pojednávania telefonicky spojil s obvineným a následne súdu tlmočil jeho stanovisko, že súhlasí so zmenou v zložení senátu, pričom prisľúbil doplniť tento súhlas aj v písomnej podobe. Obvinený však písomný súhlas so zmenou v zložení senátu odmietol dať, takýto súhlas sa v s procesnom spise nenachádza a rovnako neexistuje dôkaz o tom, že by predsedníčka senátu prvostupňového súdu poučila obvineného o jeho práve dať súhlas na pokračovanie v hlavnom pojednávaní v zmenenom zložení senátu a o právnych následkoch jeho rozhodnutia.
dovolateľa už prípravné konanie v jeho veci bolo nezákonné, keď na základe pokynov prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „prokurátor“) z
dovolateľa znova porušil zákon. Keďže okresný súd na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby konanom dňa 25. mája 2006 obžalobu neodmietol, ale ju aj na základe nezákonných dôkazov prijal na ďalší procesný postup, prišlo k porušeniu základného práva obvineného na súdnu ochranu a spravodlivé konanie a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. 4 Tdo 38/2011 4 Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. bol
obvineného naplnený tým, že súdmi bol skutok právne kvalifikovaný ako dokonaný trestný čin podvodu
1, ods. 5 Tr. zák., hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, najmä nebolo preukázané, že by spôsobil poškodenému škodu veľkého rozsahu. Okresný súd sa so skutočnou výškou škody vôbec nevysporiadal, pričom výška spôsobenej škody je dôležitý kvalifikačný moment a je rozhodujúca pre aplikovanie správneho hmotnoprávneho ustanovenia. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Bratislave a poškodenému Š. B.. Prokurátor v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že použitie dovolacieho dôvodu
1 písm. b/ Tr. por. je neprípustné, nakoľko obvinenému bola táto skutočnosť známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju v konaní pred odvolacím súdom. Vo vzťahu k dovolacím dôvodom
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. poukázal na ich neopodstatnenosť a navrhol dovolanie zamietnuť
392 ods.1 Tr. por. Poškodený v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. M. P. navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por. Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
2 súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí
doterajších predpisov.
por. dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, 4 Tdo 38/2011 5 sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. a zistil, že tieto sú v posudzovanom prípade preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
por. a § 388 ods. 1 Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak - bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/), - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/). Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce
obvineného naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba zdôrazniť, že dôvodom pre podanie dovolania
tohto ustanovenia je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu. Pojem „zásadné porušenie práva na obhajobu“ spočíva predovšetkým v tom, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Nemožno však vylúčiť, ak v priebehu trestného stíhania dôjde k viacerým menej závažným porušeniam práva na obhajobu, že tieto vo svojom súhrne dosiahnu intenzitu závažného porušenia práva obvineného na obhajobu. V takom prípade treba dôsledne prihliadať na konkrétne okolnosti posudzovanej veci a pokiaľ z nich vyplynie, že takéto 4 Tdo 38/2011 6 porušenia práva na obhajobu mali vplyv na vydanie meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté, možno vyvodiť ten záver, že právo obvineného na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu. V posudzovanom prípade bolo trestné stíhanie vo veci začaté na základe trestného oznámenia (č. l. 1 spisu), ktoré podal poškodený Š. B. prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. M. P., nakoľko sa cítil byť podvedený v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorú s obvineným uzatvoril dňa
1 veta druhá Tr. por. poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať 4 Tdo 38/2011 7 dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. V rovnakom rozsahu boli práva poškodeného upravené aj v druhej vete § 43 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. V zmysle § 54 ods. 1 Tr. por. (resp. § 51 zák. č. 141/1961 Zb.) je splnomocnenec poškodeného oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený. Aj z nadväzujúcich ustanovení procesných predpisov (§ 213 Tr. por., § 165 zák. č. 141/1961 Zb.) vyplýva záver, že v prípravnom konaní sa môže na výsluchu svedka zúčastniť a klásť mu otázky jedine obvinený, resp. jeho obhajca a nie aj poškodený, zúčastnená osoba, či ich splnomocnenci. Pozornosti dovolacieho súdu neuniklo ani to, že splnomocnenec poškodeného sa aktívne zúčastňoval na výsluchoch svedkov už v novembri 2004, t. j. ešte predtým, ako bol dňa 22. júla 2005 vydaný prvý pokyn prokurátora v ktorom sa uvádza : „...nič nebráni tomu, aby poškodený mohol viesť kontradiktórny výsluch svedkov už v prípravnom konaní...“. Na podklade týchto zistení Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prítomnosťou splnomocnenca poškodeného pri výsluchoch svedkov v prípravnom konaní v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, navyše jeho aktívnym zasahovaním pri vykonávaní týchto dôkazov došlo k závažnému porušeniu práva obvineného Ing. L. M. na obhajobu tak, ako to predpokladá dovolací dôvod upravený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Za toho stavu tieto dôkazy boli vykonané v rozpore so zákonom a pri rozhodovaní vo veci nebolo možné na ne prihliadať. Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd zistil, že skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného bol v rozpore so stavom veci 4 Tdo 38/2011 8 a zákonom právne posúdený ako dokonaný trestný čin podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase jeho spáchania . Trestný čin podvodu je dokonaný až obohatením páchateľa alebo inej osoby. Obohatením treba rozumieť neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného, pričom jeho výška sa nemusí zhodovať so škodou, ktorá je týmto trestným činom spôsobená poškodenému. Môže byť väčšia, ale aj menšia ako škoda spôsobená na cudzom majetku.
1 Tr. zák. konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
13 Tr. zák. škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
14 veta prvá Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Pri rozhodovaní o tom, či ide o pokus trestného činu podvodu v jeho základnej skutkovej podstate alebo aj niektorej z jeho kvalifikovaných skutkových podstát treba skúmať výšku obohatenia, ktorú páchateľ zamýšľal svojim konaním neoprávnene získať a zároveň, keďže v danom prípade ide o trestnosť činu
právnej úpravy platnej a účinnej do 31. decembra 2005, dôsledne sa zaoberať i § 88 Tr. zák.
vtedy i teraz platnej právnej úpravy trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu. Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová. 4 Tdo 38/2011 9
prítomnosti vôľovej zložky v zavinení páchateľa sa ďalej rozlišuje zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti.
1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
5 Tr. zák. odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom úmysel páchateľa smeruje k tomu, aby ku škode cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl. V posudzovanej veci sa nepostupovalo dôsledne
uvedených zákonných ustanovení. Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného vyplýva, že obvinený „chcel pre seba získať na úkor poškodeného majetkový prospech vo výške 249 400,34 eur (7 513 434,50 Sk)“ Citované skutkové zistenie je v rozpore s právnym posúdením skutku, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného ako dokonaného trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. Vyjadrenie úmyslu obvineného v skutkovej vete slovom „chcel“ totiž znamená, že nedošlo k obohateniu páchateľa ale len k pokusu o obohatenie. V posudzovanej veci z doteraz vykonaných dôkazov vyplýva, že podvodný úmysel obvineného Ing. L. M. mal spočívať v tom, že kŕmny jačmeň, ktorý kúpil od spoločnosti H., za cenu 4 200 Sk/139,41 eur za tonu, obratom predal poškodenému Š. B. ako jačmeň sladovnícky za cenu 5 500 Sk/182,57 eur za tonu. 4 Tdo 38/2011 10 Podvodný úmysel obvineného pritom nie je daný tým, že predal jačmeň za hodnotu (cenu) vyššiu ako ho nakúpil, pretože dosiahnutie primeraného zisku je cieľom podnikania. K podvodnému konaniu, teda k uvedeniu do omylu poškodeného došlo pri deklarovaní kvality jačmeňa na podklade dokladov, ktoré neboli v súlade so skutočnosťou, keď namiesto deklarovaného a v kúpnej zmluve dohodnutého jačmeňa sladovníckeho mu dodal jačmeň kŕmny, ktorý sa predával a kupoval za trhovo nižšie ceny. Z uvedeného možno preto vyvodiť, že úmyslom obvineného nebolo vylákať od poškodeného sumu 7 513 434,50 Sk/249 400,34 eur tak ako bol uznaný za vinného, ale zámenou kvality jačmeňa dosiahnuť prospech (obohatiť sa) spočívajúci v rozdiele medzi množstvom dodaného jačmeňa v cene zodpovedajúcej trhovej hodnote kŕmneho jačmeňa a trhovej hodnote sladovníckeho jačmeňa. Ak v posudzovanom prípade trhová cena kŕmneho jačmeňa zodpovedala sume 4 200 Sk/139,41 eur za tonu a cena sladovníckeho jačmeňa sume 5 500 Sk/182,57 eur za tonu rozdiel v cene je potom 1 300 Sk/43,15 eur za tonu dodaného jačmeňa a k obohateniu obvineného ku škode poškodeného malo dôjsť len v tomto rozsahu vynásobeného množstvom dodaného jačmeňa (1292,91 t). Navyše poškodený zaplatil obvinenému nie celkovú sumu dohodnutú v kúpnej zmluve ale zálohu v sume 5 500 000 Sk/182 566,55 eur, ktorá
jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní
por. Najvyšší súd ako súd dovolací preto
1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v neprospech obvineného, zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu i predchádzajúci rozsudok súdu 4 Tdo 38/2011 12 prvého stupňa a nadväzujúce rozhodnutia;
1 Tr. por. potom Okresnému súdu Bratislava II ako súdu prvého stupňa prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K zrušeniu prvostupňového rozsudku a prikázaniu veci na nové rozhodnutie došlo preto, že k vytýkaným nedostatkom došlo už v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu krajského súdu. Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd a je povinný vykonať dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, tieto dôkazy dôsledne vyhodnotiť a v rozhodnutí sa s nimi náležite vyrovnať tak, ako to predpokladajú ustanovenia Trestného poriadku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. septembra 2011 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.