2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom v čase skončenia sluţobného pomeru (ďalej len „zákon č. 312/2001“). Poľnohospodárskej platobná agentúra v Bratislave dňa
1 prvá veta a ods. 4 OSP účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
312/2001 Z. z. účastníkmi konania sú štátny zamestnanec a sluţobný úrad. Za sluţobný úrad koná predstavený určený sluţobným predpisom. 6 5Sţo/7/2011
1 písm. d/ citovaného zákona sluţobný úrad na účely tohto zákona je iný orgán štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Postavenie a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry upravuje zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov v §§ 6 - 1. Podľa čl. 4 bod 2 Štatútu Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 2293/2008-100 platobná agentúra zabezpečuje plnenie úloh, ktoré jej ako sluţobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z pracovnoprávnych vzťahov. Podľa článku 5 ods. 6 uvedeného štatútu generálny riaditeľ je podľa zákona o štátnej sluţbe vedúcim služobného úradu, je sluţobne najvyšším predstaveným všetkým zamestnancom v platobnej agentúre , ktorý plní úlohy podľa čl. 4 ods. 2 tohto štatútu a úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti platobnej agentúry. Podľa § 126 zákona č. 312/2001 Z. z. orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
1 citovaného zákona odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 5 správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa § 6 ods. 2 správneho poriadku ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim 7 5Sţo/7/2011 jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút“). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pretoţe potvrdil rozhodnutie, ktoré v prvom stupni vydala vecne nepríslušná právnická osoba Pôdohospodárska platobná agentúra, čo je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi predpismi, v zmysle ktorých vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu, teda generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Z uvedených dôvodov krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pretoţe nedostatok vecnej príslušnosti správneho orgánu na prejednanie a rozhodnutie veci je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd podľa 250ja ods. 3 veta prvá OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd ešte na záver pre úplnosť dodáva, ţe ţalobkyňa podala ţalobu, v ktorej ako ţalovaného označila „Vedúceho sluţobného úradu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, so sídlom v Bratislave“. Z tohto označenia je zrejmé, ţe ţaloba smeruje proti generálnemu riaditeľovi, ktorý je súčasne vedúcim sluţobného úradu, teda subjektu, ktorý je účastníkom konania v predmetnom konaní. Podľa 8 5Sţo/7/2011 názoru najvyššieho súdu takto správne uvedeného účastníka konania je potrebné konkretizovať menom a priezviskom generálneho riaditeľa, nakoľko sa jedná o fyzickú osobu. Toto neúplné označenie je potrebné doplniť. Ak by došlo v čase rozhodovania k zmene generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, súd z úradnej povinnosti označí nového generálneho riaditeľa. Nie je povinnosťou ţalobkyne navrhnúť zámenu účastníkov, lebo v tomto konaní ide len o zmenu, ktorá je dôsledkom napríklad vymenovania nového generálneho riaditeľa; pasívne legitimovaným naďalej zostáva generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Vzhľadom k uvedenému záveru sa stali bezpredmetnými námietky ţalobkyne týkajúce sa procesného pochybenia krajského súdu v konaní tým, ţe v odôvodnení rozhodnutia nezohľadnil všetky jej odvolacie námietky a ţe je zmätočné. Ţalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej najvyšší súd priznal náhradu trov celého súdneho konania vyplývajúcich zo spisu, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za ţalobu 66 eur a z poplatku za odvolanie 66 eur, čo je spolu 132 eur (§ 151 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.