1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Predmetom konania v danej veci je rozhodovanie o žalobe proti rozhodnutí správneho orgánu v zmysle druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 až § 250k OSP), pričom rozhodnutie žalovaného nebolo preskúmané v merite veci z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky spočívajúcej vo včasnosti podania právneho prostriedku – žaloby. 3 5Sžf/54/2011 Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 57 ods.
1 veta prvá OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva povinnosť žalobcu podať žalobu na súde v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Ide o lehotu procesnoprávnu, čo znamená, že lehota je zachovaná aj v prípade, že žaloba adresovaná súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte. Pod pojmom „oneskorene podanej žaloby“ v zmysle § 250b ods. 1 OSP treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje i inú lehotu. Zákon zároveň vylúčil možnosť odpustenia zmeškania tejto lehoty. Podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu. Podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne so zisteniami krajského súdu mal preukázané, že žalobkyňa mala v daňovom konaní splnomocneného zástupcu pre celé konanie, 4 5Sžf/54/2011 a to na základe splnomocnenia zo dňa 10. novembra 2010 vystaveného advokátovi a daňovému poradcovi JUDr. E. K., a že tento zástupca rozhodnutie žalovaného riadne prevzal dňa 07. marca 2011, pričom posledným dňom na podanie žaloby v zmysle § 57 ods.
1 veta prvá OSP bol pondelok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.