Najvyšší súd 5Sžf/54/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti A., s. r. o, so sídlom T., IČO: X., zastúpenej JUDr. M

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Predmetom konania v danej veci je rozhodovanie o žalobe proti rozhodnutí správneho orgánu v zmysle druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 až § 250k OSP), pričom rozhodnutie žalovaného nebolo preskúmané v merite veci z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky spočívajúcej vo včasnosti podania právneho prostriedku – žaloby. 3 5Sžf/54/2011 Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 57 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva povinnosť žalobcu podať žalobu na súde v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Ide o lehotu procesnoprávnu, čo znamená, že lehota je zachovaná aj v prípade, že žaloba adresovaná súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte. Pod pojmom „oneskorene podanej žaloby“ v zmysle § 250b ods. 1 OSP treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje i inú lehotu. Zákon zároveň vylúčil možnosť odpustenia zmeškania tejto lehoty. Podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu. Podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne so zisteniami krajského súdu mal preukázané, že žalobkyňa mala v daňovom konaní splnomocneného zástupcu pre celé konanie, 4 5Sžf/54/2011 a to na základe splnomocnenia zo dňa 10. novembra 2010 vystaveného advokátovi a daňovému poradcovi JUDr. E. K., a že tento zástupca rozhodnutie žalovaného riadne prevzal dňa 07. marca 2011, pričom posledným dňom na podanie žaloby v zmysle § 57 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP bol pondelok

1. mája
2. Najvyšší súd sa zároveň stotožňuje s názorom krajského súdu o doručovaní rozhodnutia v rámci daňového konania, a zároveň dáva do pozornosti, že v namietanom prípade nemohlo dôjsť ani k naplneniu dikcie druhej vety § 17 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, pretože žalobkyňa v danom konaní pri doručovaní rozhodnutia žalovaného nemala nič osobne vykonať (k tomu pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 310/07 - www.concourt.sk). Krajský súd preto správne konštatoval, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podaná
3. mája 2011 bola vzhľadom na dátum doručenia tohto rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi žalobkyne v súlade s prvou vetou § 17 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov (
4. marec 2011), vzhľadom na ustanovenie § 250b ods. 1 OSP, podaná oneskorene. Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, najvyšší súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona o správe daní a poplatkov, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Najvyšší súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení bola preto žaloba žalobkyne v danom prípade podaná nesporne oneskorene a pokiaľ Krajský súd v Žiline podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu oneskorene podanej žaloby konanie zastavil, rozhodol vecne správne. Tvrdenie žalobkyne, že žalobu podala v posledný deň lehoty na jej podanie, a to v zmysle údajov, ktoré jej oznámil jej splnomocnený zástupca v daňovom konaní, je v tomto smere bez právneho významu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. 5 5Sžf/54/2011 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona ich náhrada neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
5. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. októbra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková