o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 6 Cdo 111/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. K., bývajúceho v B., 2/ H. V., bývajúcej v B., 3/ K. H., bývajúcej v B., 4/ A. L., bývajúcej B.V., 5/ S. Z., bývajúcej v B., 6/ S. L., bývajúcej v B., 7/ S. D., bývajúcej B.V. a 8/ JUDr. P. L., bývajúceho B.V., proti ţalovaným 1/ B. a W., a.s., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. M. Š., advokátom so sídlom v B. a 2/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, zastúpený advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr. P. B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 929/08, o dovolaní ţalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. januára 2011 sp. zn. 4 Co 251/2010 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalovanej 1/ o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok z
2. marca 2010 č. k. 5 C 929/2008-287, ktorým bol zamietnutý návrh ţalovanej 1/ na prerušenie konania ako aj jej alternatívny návrh na spojenie vecí. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je moţnosťou konajúceho súdu závisiacou od jeho úvahy, a ţe nebol daný ani dôvod na spojenie vecí. 6 Cdo 111/2011 2 Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná 1/. Ţiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom a porušením jej práva na spravodlivý proces. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označila nesprávne rozhodnutie o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania alebo na spojenie vecí a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov. V súvislosti s tým najmä namietala, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, ţe v danej veci nie je prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev /§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p./ na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo 6 Cdo 111/2011 3 v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti riadne konať pred súdom tým, ţe uznesenia oboch súdov, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie konania alebo na spojenie vecí, boli nesprávne a neboli dostatočne odôvodnené. Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako aj spojenie vecí na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. je moţnosťou (nie povinnosťou) súdu takto postupovať. Uvedené ustanovenia preto nezakladajú procesné právo účastníka konania na vyhovenie návrhu na prerušenie konania alebo spojenie vecí na spoločné konanie. To znamená, ţe zamietnutím takéhoto návrhu nemôţe byť účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom, teda moţnosť uplatňovať svoje procesné práva. Preskúmania správnosti procesného postupu súdu ako aj správnosti jeho skutkových a právnych záverov sa účastník môţe domáhať vyuţitím riadnych ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti rozhodnutiu v merite veci. Námietka dovolateľky o odňatí jej moţnosti konať pred súdom samotnými označenými uzneseniami súdov bola preto neopodstatnená uţ povahou týchto rozhodnutí. Rovnako nedôvodná bola aj jej námietka o nedostatočnom odôvodnení uznesenia prvostupňového i odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p. sa § 157 ods. 2 O.s.p. o náleţitostiach odôvodnenia rozsudku pouţije pre uznesenie primerane. Táto primeranosť znamená, ţe pri procesných uzneseniach (teda nemeritórnych rozhodnutiach), ktorými navyše z ich povahy (ak ide o uznesenia o vedení konania) nemôţe byť účastníkom konania odňatá moţnosť uplatňovať svoje procesné práva, je z hľadiska náleţitostí ich odôvodnenia postačujúce celkom stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. V prípade uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a návrhu na spojenie vecí stačí, ak súd krátko objasní svoju úvahu, prečo nevyuţil procesnú moţnosť danú mu príslušnými ustanoveniami § 109 ods. 2 písm. c/ a § 112 ods. 1 O.s.p. V prípade odvolania proti takýmto uzneseniam nie je potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré presahujú rámec týchto ustanovení a nemôţu nič zmeniť na procesnej moţnosti konajúceho súdu prerušiť konanie alebo spojiť veci na spoločné konanie, resp. ktoré sa ich aplikácie 6 Cdo 111/2011 4 vôbec netýkajú. V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie súdu prvého stupňa i uznesenie odvolacieho súdu poţiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňajú. Je z nich celkom zrejmé, prečo súdy nevyuţili moţnosť prerušiť konanie alebo spojiť veci na spoločné konanie, pričom (ako uţ bolo uvedené) odvolací súd nebol povinný sa zaoberať všetkými odvolacími námietkami ţalovanej 1/, najmä ak sa odvolaním napadnutého uznesenia ani netýkali (námietka litispendencie, späťvzatia návrhu v inom konaní, či vylúčenia veci v inom konaní). So zreteľom na uvedené dovolanie ţalovanej 1/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobcom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli a náklady ţalovanej 2/ spojené s odmenou právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. novembra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová