o určenie neplatnosti hlasovania, neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov a o neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy

Najvyšší súd 2 Cdo 32/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ O., zastúpený JUDr. V. V., advokátkou v T., 2/ Mgr. G. F., bývajúci v K., 3/ J. F., bývajúca v K., 4/ G. T., bývajúci v K., 5/ M. B., bývajúca v K., proti ţalovaným : 1/ V. K., bývajúci K., 2/ M. V., bývajúca v K., 3/ A. P., bývajúca v K., 4/ J. M., bývajúci v K., 5/ A. K., bývajúca v K., 6/ A. D., bývajúca v K., 7/ Ing. Š. N., bývajúci v K., ţalovaní 1/ aţ 7/ zastúpení JUDr. M. V., advokátom v K., 8/ C. T., bývajúca v K., 9/ J. B., bývajúci v K., 10/ Ľ. G., bývajúci v K., 11/ M. D., bývajúca v K., 12/ M. M., bývajúca v K., zastúpená JUDr. M. V., advokátom v K., 13/ A. B., bývajúca v K., 14/ J. T., bývajúci v K., 15/ D. B., bývajúca v K., 16/ P. B., bývajúci v K., 17/ A. V., bývajúci v K., 18/ M. C., bývajúca v K., 19/ A. M., bývajúci v K., 20/ E. G., bývajúci v K., 21/ R. K., bývajúci v K., 22/ M. P., bývajúca v K., 23/ J. B., bývajúci v K., 24/ V. K., bývajúca v K., 25/ J. L., bývajúci v K., 26/ T. L., bývajúci v K., 27/ A. F., bývajúca v K., 28/ Š. T., bývajúci v K., ţalovaní 15/ aţ 28/ zastúpení JUDr. M. V., advokátom v K., o určenie neplatnosti hlasovania, neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov a o neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 12 C 235/2007, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

1. júna 2010 sp.zn. 2 Co 27/2010 t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobca 1/ je povinný zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 7/, 12/, 15/ aţ 28/ trovy dovolacieho konania v sume 617,60 € do troch dní do rúk alebo na účet JUDr. M. V.. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trebišov rozsudkom z
2. novembra 2009 č.k. 12 C 235/2007-476 zamietol ţalobcu ţalobcov 1/, 4/ a 5/, ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a tieţ uznesenie 2 2 Cdo 32/2011 prijaté na tejto schôdzi je neplatné, ako aj určenia, ţe výpoveď zo dňa 12.12.2007, ktorou mali vypovedať ţalovaní zmluvu o výkone správy bytového domu č. X. v K. ţalobcovi 1/, ako správcovi tohto bytového domu, je neplatná. Zastavil konanie v časti o návrhu ţalobcov 2/ a 3/. Vyslovil, ţe o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 4/ a 5/ ako vlastníci bytov nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a na určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov, pretoţe uplatniť takéto právo právny predpis neumoţňuje ţiadnej osobe. To isté platí aj pokiaľ sa domáha vlastník bytu určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy, o ktorej bolo rozhodnuté na schôdzi vlastníkov bytov. Aj tu platí, ţe vlastník bytu sa môţe domáhať len takého práva, aké pre neho vyplýva z ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. pokiaľ ide o rozhodovanie na schôdzi vlastníkov bytov a aj z uvedeného dôvodu zamietol aj v tejto časti návrh ţalobcov 4/ a 5/ ako vlastníkov bytov. Čo sa týka ţalobcu 1/, ako správca bytového domu má naliehavý právny záujem na tomto určení, pretoţe je účastníkom záväzkoprávneho vzťahu, o trvaní alebo skončení ktorého súd rozhoduje, a svojich práv a povinností, ktoré pre neho z tohto záväzkového práva vyplývajú sa nemieni vzdať. Súd preto skúmal, či pri rozhodovaní vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov došlo k takému porušeniu právneho predpisu, ktoré by vyvolalo neplatnosť tohto právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe za výpoveď zo zmluvy o výkone správy uzavretej so správcom bytu ţalobcom 1/ bolo odovzdaných celkom 27 hlasov v prepočte jeden hlas na jeden byt. Tým bolo preukázané, ţe došlo k platnej výpovedi vlastníkov bytového domu č. X. na ul. H.K. zo zmluvy o výkone správy so správcom ţalobcom 1/, pretoţe za výpoveď hlasovala 2/3 väčšina vlastníkov všetkých bytov. Zaoberal sa taktieţ námietkami ţalobcu 1/ ohľadne včasnosti predvolania, hlasovania, platnosti hlasov a uzavrel, ţe tieto sú nedôvodné. Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
3. júna 2010 č.k. 2 Co 27/2010-521 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a poukázal na to, ţe súd prvého stupňa sa vyporiadal v priebehu konania so všetkými námietkami, ktoré zopakoval ţalobca 1/ v odvolaní a skutkovo a právne ich náleţite zdôvodnil. 3 2 Cdo 32/2011 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca 1/, ktorý navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe určí výpoveď voči ţalobcovi 1/ ako správcovi bytov a nebytových priestorov za neplatnú. Zároveň ţiadal odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Dovolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd nevytýčil termín odvolacieho konania, čím má za to, ţe boli váţne porušené jeho práva ako ţalobcu a to najmä z pohľadu toho, ţe sa jedná o taký predmet sporu, v zmysle zákona č. 182/1993 Zb., ktoré sú v oblasti rozhodovania súdu novou sporovou agendou. Odvolací súd sa nezaoberal dôleţitou otázkou, ţe ţalobca je správcom bytu a teda je aktívne legitimovanou osobou, vo vzťahu k nemu nemôţe byť výpoveď platná a to nielen z hmotnoprávneho hľadiska, ale predovšetkým z hľadiska procesnoprávneho. V konaní pred okresným súdom bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca ako správca ale ani ako vlastník bytu v predmetom bytovom dome nebol riadne a včas predvolaný na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bola prijatá výpoveď zo správy predmetného bytového domu. Dokazovanie vykonané v predmetnej veci preukazuje, ţe existujú právne dôvody, ktoré činia túto výpoveď zo zmluvy o výkone správy neplatnou. Odvolací súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal ani ju nezdôvodnil. Keďţe konanie schôdze bolo neregulérne nemôţe byť platný procesný následok z rokovania tejto schôdze, t.j. výpoveď zo zmluvy o výkone správy vo vzťahu k ţalobcovi 1/ ako správcovi bytov a nebytových priestorov. Ţalovaní 1/ aţ 7/, 12/, 15/ aţ 28/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu 1/ navrhli dovolanie zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). 4 2 Cdo 32/2011 Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania ţalobcu 1/ v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.), v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. a nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie ţalobcu 1/ mohlo byť procesne prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené. Ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladá dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., či uţ to účastník namieta alebo nie, neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ 5 2 Cdo 32/2011 O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi 1/ odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. K odňatiu moţnosti ţalobcu 1/ pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd nenariadil odvolacie pojednávanie. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môţe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej stránke. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak : - zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať) dôkazy, - ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania, 6 2 Cdo 32/2011 - ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch to ďalej bude povaţovať za potrebné. V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné situácie, ktoré môţu v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka nariadenia pojednávania na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu. Ak by sa malo vykonať dokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie a nerozhoduje, či ide o zopakovanie dokazovania alebo o nové dokazovanie. Súvisí to s umoţnením účastníkom vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Doposiaľ Európsky súd pre ľudské práva nejudikoval, čo je dôleţitý verejný záujem a navrhované ustanovenie necháva odvolacím senátom voľnú úvahu, kedy nariadia pojednávanie z dôvodu dôleţitého verejného záujmu. Spravidla pôjde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku, sídliska atď. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd nevykonával ani neopakoval dôkazy, súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nariadenie pojednávania si nevyţaduje dôleţitý verejný záujem. Z uvedeného je zrejmé, ţe nebol naplnený dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti podaného dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/2003). 7 2 Cdo 32/2011 Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie procesne prípustné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Pokiaľ ţalobca 1/ vytýka nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné, skutočnosti 8 2 Cdo 32/2011 objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru, ţe právo ţalobcu 1/ na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale tieţ primerané právne posúdenie týchto záverov. K odvolacím námietkam uviedol, ţe súd prvého stupňa sa vyporiadal v priebehu konania so všetkými námietkami, ktoré zopakoval ţalobca 1/ v odvolaní a skutkovo a právne ich náleţite zdôvodnil. Odvolací súd sa plne stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu 1/ v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalovaným 1/ aţ 7/, 12/, 15/ aţ 28/ náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytol ţalovaným vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo
4. októbra 2010 (§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm.a/ tejto vyhlášky vo výške 55,49 € s krátením o 50 % (§ 13 ods. 2 tejto vyhlášky), keďţe ide o spoločné úkony pri zastupovaní 22 osôb), čo spolu s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (7,21 €) predstavuje spolu 617,60 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. septembra 2011 9 2 Cdo 32/2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová