6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 19 064,62 Eur. Ţalobcovi bol na základe výsledkov daňovej kontroly zvýšený základ dane z príjmov za sledované zdaňovacie obdobie z dôvodu neuznania daňových výdavkov v sume 3 020 000,- Sk, ktoré ţalobca účtoval v peňaţnom denníku na základe faktúr vystavených spoločnosťou I. G. GmbH A., G., Nemecko (ďalej len „G. GmbH“) za prenájom strojov a náradia v období mesiacov apríl aţ júl 2006 ( postupne vystavených 12 pokladničných dokladov). Správca dane mal od ţalobcu k daňovej kontrole predloţenú zmluvu o dielo uzavretú dňa 08. marca 2006 medzi obchodnou spoločnosťou G. GmbH a ţalobcom v zastúpení pánom M. Č., predmetom ktorej bola výstavba priemyselných potrubí, úprava a zváranie
výkresov, prípadne vymeranie rôznych malých zákaziek priamo na mieste. Doba realizácie bola zmluvou dohodnutá na obdobie od 13.03.2006 do 30.06.2006. K preukázaniu sporných výdavkov ţalobca správcovi dane pri daňovej kontrole predloţil nájomnú zmluvu uzavretú dňa 02.03.2006 medzi ním a spoločnosťou G. GmbH, ktorá oprávňovala ţalobcu prenajímať si od spoločnosti G. GmbH prístroje v období od 02.03.2006 do 31.12.2006, pričom výpočet poplatkov za nájom sa mal uskutočniť
dopytu po prenajatých prístrojoch a zoznam prenajatých prístrojov sa mal viesť taktieţ
dopytu v zozname výdaja prenajímaného materiálu. Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového konania a skutkový stav potrebný k prevereniu ţalobcom priznanej daňovej povinnosti a zisteniu výšky dane bol riadne zistený zákonnými dôkaznými prostriedkami. Prvostupňový súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobca v konaní vierohodne nepreukázal opodstatnenosť daňových výdavkov v sume 3 020 000,- Sk, t. j. ţe boli vynaloţené na dosiahnutie, udrţanie alebo zabezpečenie príjmu ţalobcu v súlade s ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie 3 4Sţf/18/2011 (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
názoru súdu ţalobca nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy z 02.03.2006, na základe ktorej si uplatnil daňové výdavky z platieb za prenájom prístrojov a náradia. Pri hodnotení vykonaného dokazovania v danom prípade prvostupňový súd povaţuje za rozhodujúce zistenia správcu dane zadováţené na základe medzinárodnej výmeny informácií,
ktorých sa v evidencii účtovníctva nemeckej spoločnosti G. GmbH nezistili ţiadne dôkazy, na ktoré poukazoval ţalobca, t. j. doklady o jeho platbách vyplatených uvedenej obchodnej spoločnosti za nájom prístrojov a náradia. Krajský súd pri hodnotení dôkazov bral do úvahy a vyhodnotil i obsah zmluvy o dielo zo dňa 08.03.2006,
ktorej bola za výkon dojednaných prác dohodnutá pevná cena vo výške 320 000,- Eur, zahŕňajúca všetky náklady v rámci dohodnutej zákazky, vrátane nákladov na ubytovanie a stravovanie, pričom v zmluve nie je ţiaden odkaz na ďalšie zmluvy a dohody o prípadných ďalších nákladoch súvisiacich s vykonaním prác pri realizácii zmluvy o dielo. Prvostupňový súd vyhodnotil i skutočnosti vzbudzujúce pochybnosti o uzavretí zmluvy o nájme prístrojov a náradia, a to obsah nájomnej zmluvy (napr. preklad z nemeckého jazyka prvej strany s chýbajúcim významovým slovesom určujúcim podstatnú časť predmetu zmluvy a preklad druhej strany nájomnej zmluvy, ktorá bez nadväznosti na predchádzajúci text obsahuje zhodný opis § 12 zo zmluvy o dielo), rozpory vo výpovediach vypočúvaných svedkov (M. P., Z. H. a F. P.) a ţalobcu. Krajský súd povaţuje tvrdenia ţalobcu vo vzťahu k porušeniu jeho práv v priebehu dokazovania,
ţalobcu vedeného jednostranne a vykonaného za účelom spochybnenia jeho nárokov na uznanie daňových výdavkov, za všeobecné a bez konkretizácie a preto sa s nimi nestotoţnil. Prvostupňový súd prijal záver, ţe ţalovaný a prvostupňový správny orgán v danej veci zabezpečili potrebné podklady pre preskúmavané rozhodnutia, získané dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver. Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretoţe prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a tieţ na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ţalobca navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozsudok prvostupňového súdu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. Ţalobca má za to, ţe prvostupňový súd mal vykonať dokazovanie – výsluch svedkov – M. Č. a pracovníkov spoločnosti G. GmbH, pána Q. a pána K., ktorí prevzali peniaze za prenájom prístrojov od pána Č. a zrejme ich neodovzdali v prospech spoločnosti G. GmbH.
ţalobcu je 4 4Sţf/18/2011 nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie zo strany správnych orgánov ako i súdu, keď absencia dôkazov a evidencie platieb v účtovníctve nemeckej spoločnosti G. GmbH za prenájom prístrojov a náradia ţalobcovi je skutočnosťou povaţovanou za dôkaz preukazujúci neuzavretie spornej nájomnej zmluvy medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou G. GmbH. Taktieţ nie je
ţalobcu správne hodnotenie dôkaznej situácie v duchu; keď peniaze sa nenachádzajú v spoločnosti G. GmbH, tak neboli ani zaplatené. Ţalobca uvádza, ţe sa naďalej snaţí od uvedenej nemeckej spoločnosti získať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, avšak pre ţalobcu je komplikované kontaktovať sa so štatutárnymi pracovníkmi spoločnosti G. GmbH a E. a tak zabezpečiť predloţenie dôkazov v jeho prospech. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrváva na svojom stanovisku podanom k ţalobe a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. K ţalobcom navrhovanému výsluchu svedkov, pána Q. a pána K. ako pracovníkov spoločnosti G. GmbH, ktorí mali
ţalobcu prevziať od pána Č. platby za prenájom prístrojov, ţalovaný uvádza, ţe doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu daňového konania ţalovaný nenavrhoval. Taktieţ tak neučinil ani v priebehu odvolacieho správneho konania a v správnej ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Navrhovaný výsluch svedka pána Č. povaţuje ţalovaný za neúčelný poukazujúc na výsledky dokazovania v daňovom konaní, z ktorých vyplýva, ţe navrhovaný svedok nezastupoval ţalobcu pri uzatváraní zmluvy o nájme strojov a náradia, neprijímal a ani neodovzdával faktúry za prenájom a taktieţ nepreberal a neodovzdával peniaze za prenajaté veci, takţe ako svedok nemohol potvrdiť ţalobcove tvrdenia ohľadne opodstatnenosti jeho daňových výdavkov za prenájom náradia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
2 OSP preskúmal v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom 5 4Sţf/18/2011 správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 6 4Sţf/18/2011
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
i/ zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 písm. a/ zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu
10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 7 4Sţf/18/2011
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly realizoval rozsiahle dokazovanie výsluchmi svedkov a s vyuţitím medzinárodnej výmeny daňových informácií so zameraním na overenie pravdivosti účtovnej evidencie ţalobcu za účelom preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie ţalobcom priznanej daňovej povinnosti. Výsledky dokazovania obsiahnuté v protokole o výsledku daňovej kontroly jednoznačne preukázali nevierohodnosť ţalobcom vedenej účtovnej evidencie vo vzťahu k uplatneným daňovým výdavkom ţalobcu za prenájom strojov a náradia od jeho obchodného partnera, nemeckej obchodnej spoločnosti G. GmbH. Ţalobcom predloţená zmluva o prenájme strojov a náradia, príjmové pokladničné doklady (Quittung) G. GmbH o zaplatení za prenajaté nástroje ţalobcom a kópie evidencie prenajatých nástrojov a náradia ako dôkazy na podporu ţalobcovho tvrdenia o oprávnenosti ním účtovaných daňových výdavkov stratili na hodnovernosti vo svetle doplneného dokazovania v priebehu výkonu daňovej kontroly. Prvostupňový správny orgán ako i odvolací správny orgán podrobne vyhodnotili rozpory vo výpovediach ţalobcu a svedka F. P. vo vzťahu k výpovediam ďalších svedkov, M. P. a Z. H.. Výpoveď F. P. správne orgány odôvodnene hodnotili ako účelovú, v prospech ţalobcu, i keď sa odlišovala od výpovede ţalobcu ohľadne spôsobu odovzdávania platieb za prenájom ako i v osobe odovzdávajúcej toto plnenie; pán P., na rozdiel od ţalobcu, neuviedol, ţe by platby za prenájom strojov odovzdával zástupcom prenajímateľa aj svedok M. P., naopak uviedol, ţe peniaze odovzdával on sám alebo ţalobca, pričom svedok P. taktieţ vo výpovedi poprel, ţe by on nejaké peniaze za prenájom prístrojov odovzdával. Výpovede všetkých vyššie uvedených svedkov sa líšili ohľadne realizácie samotného prenájmu strojov a prístrojov od spoločnosti G. GmbH, čo do spôsobu výdaja predmetu nájmu a nakladania s ním na mieste výkonu zákazky, taktieţ čo do spôsobu jeho evidencie a realizácie platieb za prenájom čo do osôb odovzdávajúcich peňaţné plnenie za prenájom označeným osobám pre spoločnosť G. GmbH. 8 4Sţf/18/2011 Z výpovede svedka Z. H. vyplýva, ţe (nepotvrdil ţalobcom uvádzaného F. P. ako osobu poverenú funkciou stavbyvedúceho na mieste výkonu dojednaných prác) nevedel, či na predmetnej zákazke mal ţalobca niekoho povereného ako stavbyvedúceho. Svedok vo výpovedi uviedol, ţe čo sa týkalo práce, pokyny vydávali Nemci osobne a evidencia pracovníkov na dielni sa robila spôsobom zapisovania a snímacími kartami. Do zápisnice zo dňa 09.04.2009 svedok okrem iného uviedol, ţe „Šéfom spoločnosti I. G. GmbH bol pán R.Q., ktorý všetky práce riadil.“
výpovede uvedeného svedka náradie a nástroje sa nachádzali priamo na dielni, kde pracovali, z čoho svedok usúdil, ţe boli vo vlastníctve spoločnosti G. GmbH. Svedok ďalej uviedol, ţe sa nepodpisovali ţiadne prevzatia a evidencie nástrojov a náradia, všetko bolo zariadením dielne a po skončení výkonu prác nikomu nič neodovzdávali, všetko zostalo na dielni tak, ako keď tam prišiel. Svedok Z. H. uviedol, ţe na dielni pracovali F. P. a M. P., tak ako on. Na margo označenia svedka Z. H. v správnych rozhodnutiach, ktorého správne orgány uvádzajú ako tretiu osobu, odvolací súd poznamenáva, ţe
3 písm. a/ zákona o správe daní vo vzťahu k daňovému konaniu sú svedkovia povaţovaní za tretie osoby. Uvedený svedok podával priame informácie z miesta výkonu prác pre spoločnosť G. GmbH, nakoľko sa na uvedenej zákazke zúčastnil osobne ako subdodávateľ ţalobcu a bol tam spolu s ďalšími svedkami F. P. a M.P. Z uvedeného dôvodu mohol svojou výpoveďou ako priamy svedok správcovi dane poskytnúť potrebné informácie súvisiace s preverovanými podkladmi rozhodujúcimi pre správne určenie dane ţalobcu a jeho tvrdení, napr. ohľadne určenia stavbyvedúceho realizovaných prác ako i nakladania s údajne prenajímanými nástrojmi a náradím. Na základe uvedenej výpovede je moţné konštatovať, ţe nič nenasvedčuje tomu, ţe by v priebehu realizácie zákazky pre spoločnosť G. GmbH tam pouţívané nástroje, prístroje a náradia zamestnancami alebo subdodávateľmi ţalobcu podliehali špeciálnemu reţimu z dôvodu ich prenájmu ţalobcom za účelom výkonu dohodnutej zákazky pre nemeckú spoločnosť. Hodnovernosť výpovede svedka Z. H. je podporená a korešponduje aj výsledkami medzinárodnej výmeny informácií medzi nemeckou a slovenskou daňovou správou, z ktorej vyplýva, ţe také mnoţstvo prenajímaných nástrojov a náradia spoločnosť G. GmbH nemala vo vlastníctve, taktieţ, ţe neuzavrela so ţalobcom zmluvu o prenájme nástrojov a náradia, nemala zaúčtované faktúry na výstupe ani príjem za sporný prenájom náradia. Ďalšou skutočnosťou podporujúcou hodnovernosť výpovede svedka Z. H. vo vzťahu k výpovediam ţalobcu ako i dvoch vyššie uvedených svedkov je vyhodnotenie obsahu zmluvy o dielo, 9 4Sţf/18/2011 z ktorej vyplývajú podrobné dojednania ohľadne pevnej výšky odmeny za dohodnutú zákazku, spôsob a periodicita fakturácie, podmienky ohľadne kvalifikácie zamestnancov ţalobcu, spôsobu a podmienok odovzdania vykonaného diela a taktieţ určenie, kto znáša náklady na ubytovanie a stravovanie robotníkov v rámci zákazky. Uzavretie ţalobcom predloţenej zmluvy o prenájme spoločnosťou G. GmbH sa javí vo vzťahu k podrobne a určito uzavretej zmluve o dielo ako nepravdepodobné, nakoľko zmluva o prenájme nástrojov a náradia bola uzavretá v časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o dielo, s chybami vo vyjadrení určitého obsahu a predmetu zmluvy, súd poukazuje na chýbajúce významové sloveso oprávnenia „prenajať“ nástroje a náradie vo vlastníctve spoločnosti G. GmbH. Nejasné, neurčité podstatné dojednania v zmluve, napr. spôsob určenia odmeny za prenájom vecí, ako i skutočnosť, ţe druhú stranu spornej zmluvy o dielo tvorí - bez kontextu a nadväznosti na text predchádzajúcej prvej strany zmluvy – kópia poslednej strany zmluvy o dielo s ustanovením § 12 – pomenovaným „Záverečné ustanovenia“, neprispievajú k hodnovernosti takéhoto listinného dôkazu, predovšetkým vo vzájomnej súvislosti s vyššie uvedenými výsledkami dokazovania. V súvislosti s hodnotením reálneho základu daňových výdavkov na prenájom nástrojov a náradia neobstojí argumentácia ţalobcu ohľadne potreby uzavretia spornej nájomnej zmluvy z dôvodu jeho vysokého zárobku za realizáciu zákazky pre nemeckú obchodnú spoločnosť G. GmbH, ani z dôvodu potreby vopred zabezpečiť stroje a prístroje na realizáciu ešte zmluvne nedohodnutej zákazky – zmluvy o dielo. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe prvostupňový súd na základe ţalobnej námietky ohľadne nevypočutia ţalobcom navrhovaného svedka M. Č. vyzval ţalovaného na vyjadrenie sa k tejto námietke a teda preveroval dôvod namietaného nevypočutia uvedeného svedka v rámci výkonu daňovej kontroly, príp. daňového konania. Odvolací súd konštatuje, ţe sa moţno stotoţniť so stanoviskom ţalovaného, ţe na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci, správca dane správne vyhodnotil, ţe výsluch tohto svedka nie je pre preverenie ţalobcom priznanej daňovej povinnosti potrebný a účelný, nakoľko v súvislosti so spornými výdavkami ţalobcu výsluch tohto svedka by nemal potrebnú vypovedaciu hodnotu, keďţe M.Č. ţalobcu pri uzavretí spornej nájomnej zmluvy nezastupoval, nebol prítomný pri jej uzavretí, ani sa iným spôsobom nepodieľal na jej realizácii, napr. odovzdávaním odmeny zástupcom prenajímajúcej obchodnej spoločnosti. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti obsah zápisnice správcu dane zo dňa 14.05.2009, kedy bol ţalobca konfrontovaný s výsledkami zistení medzinárodnej výmeny daňových informácií a s obsahom výpovedí 10 4Sţf/18/2011 svedkov F. P., M. P. a Z. H.. Z uvedenej zápisnice vyplýva, ţe ţalobca na otázky zamestnancov správcu dane ohľadne doplnenia dokazovania, prípadne vyjadrenia sa k výpovediam uvedených svedkov a kladeniu ďalších otázok, odpovedal negatívne v tom zmysle, ţe sa k zisteniam a výpovediam svedkov nebude vyjadrovať, na svedkov nemá ďalšie otázky a dokazovanie neţiadal doplniť. Vo vyrubovacom konaní ţalobca nepodal ţiaden podnet na doplnenie alebo vykonanie ďalšieho dokazovania. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného 11 4Sţf/18/2011 dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Ţalobcov návrh na vypočutie svedkov pána Q. a pána K., sa pre potreby daňového konania, a to vzhľadom k doterajším výsledkom dokazovania, javí ako neúčelný. V priebehu daňovej kontroly, daňového konania ani v priebehu odvolacieho správneho konania, ţalobca výsluch týchto dvoch svedkov nenavrhoval, preto nie je namieste, aby súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu dopĺňal dokazovanie navrhovaným spôsobom a tak nahrádzal činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej tento s vyuţitím zásady voľného hodnotenia dôkazov, rozhodol, aké dôkazy na preverenie priznanej daňovej povinnosti vykoná. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie sporných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti daňových výdavkov (§ 2 písm. i/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov) ako i vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti 12 4Sţf/18/2011 prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol
3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok V Bratislave 7. septembra 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.