Najvyšší súd 2 Obo 84/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Iva

§ 728Obchodného zákonníka, resp.

z dôvodu ceny dodávky autorského diela M.. V rámci pôvodného konania súd prejednal a preskúmal tvrdenia spoločnosti A., s. r. o.. so záverom, že nemôže akceptovať ani jednu obranu spoločnosti A., s. r. o. Súd vylúčil možnosť vzniku nároku spoločnosti A., s. r. o., podľa ust. §

§ 728Obchodného zákonníka, ako aj nároku na zaplatenie ceny diela v zmysle ust.

§ 546 Obchodného zákonníka, ktorými spoločnosť A., s. r. o., odôvodňovala svoj nárok na sumu 3 000 000,-- Sk. Súd navyše nepovažoval za vierohodnú ani obranu spoločnosti A., s. r. o., že prevod finančných prostriedkov vo výške 3 000 000,-- Sk bol uskutočnený ako zábezpeka v zmysle čl. 7.5 Zmluvy č. BA01S/ZS

1. Súd na pojednávaní konanom dňa
3. 2005 právoplatným uznesením vylúčil vzájomný návrh spoločnosti A., s. r. o., voči spoločnosti B. S., s. r. o., na zaplatenie 3 100 000,-- Sk z titulu náhrady škody podľa Autorského zákona na samostatné konanie. K uvedenému došlo podľa žalovaného aj preto, lebo spoločnosť A., s. r. o., na pojednávaní dňa
5. 2005 na otázku súdu, aby jednoznačne uviedla, z akého právneho titulu si uplatňuje vzájomným návrhom pôvodne sumu 3 000 000,-- Sk a navrhovanou zmenou sumu 3 100 000,-- Sk, konateľ spoločnosti A., s. r. o., uviedol, že právnym titulom je nárok podľa čl. 6.4 Zmluvy č. BA01S/ZS04 ako náhrada škody za porušenie autorských práv. Žalovaný k odvolaniu žalobcu ďalej zdôraznil, že žalobca nikdy počas celého konania neuviedol, že by malo ísť o spoločné dielo v zmysle ust. § 9 Autorského zákona, resp. žalobca takúto skutočnosť ani netvrdil počas celej doby súdneho konania. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by minimálne dvaja autori dali súhlas s využitím svojej vlastnej tvorivej duševnej činnosti pre vytvorenie diela a že by splnomocnili alebo sa dohodli so žalobcom, že tento bude iniciovať vytvorenie takéhoto diela, zabezpečí proces vytvorenia diela a pripraví dielo na vydanie. Podľa žalovaného, žalobca taktiež nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že sa údajné spoločné dielo vytvorilo pod jeho vedením, že by vytvorenie diela inicioval, usmerňoval a zabezpečoval proces jeho vytvorenia a najmä, že by sa nejako zaviazal, že dielo na vydanie pripraví a vydá (t. j. náležitosti predpokladané Autorským zákonom v ust. § 17 ods. 3), tak, aby preukázal, že je nositeľom práva dielo použiť. 2 Obo 84/2010 6 Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca uzatvoril Zmluvu o vytvorení diela s autorom S. L., v ktorej sa autor zaviazal vytvoriť počítačový program. Autor S. L. postupoval podľa tejto zmluvy a vytvoril dielo „počítačový program M. pre využitie na území SR“. Vzťah z tejto zmluvy je podľa žalovaného vzťahom len medzi žalobcom a autorom S. L.; žalovaný s touto zmluvou nemá nič spoločné. Táto zmluva nikde neuvádza náležitosti a dohovory o vytvorení tzv. spoločného diela. Naopak, podľa žalovaného zmluva jasne uvádza v čl. 2.2, že S. L. vytvorí dielo ako „vlastné dielo alebo ako spoluautor diela rovnakého účelu, už používaného v zahraničí“. Podľa žalovaného aj samotný žalobca vo svojom odvolaní poukazuje, že dielo ktoré vytvoril S. L., je prekladom diela do iného jazyka a adaptáciou diela, a teda podľa ust. § 11 Autorského zákona je predmetom autorského práva a má vlastnú právnu ochranu. Žalovaný v podanom vyjadrení taktiež uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným je uzavretá len Zmluva o odškodnení a dodávke, podľa ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému zdravotnícky informačný systém M. bezplatne. V konaní na Krajskom súde v B., č. k. 46Cb 92/00, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa
7. 2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
9. 2008, č. k. 2Obo 92/2006, bolo rozhodnuté, že spoločnosť A., s. r. o., nemá nárok na žiadnu náhradu škody v zmysle ust. §

§ 728Obchodného zákonníka, ani nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle ust.

§ 546 Obchodného zákonníka. Keďže zo strany súdu podľa žalovaného nedošlo k žiadnym úkonom, ktorými by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne a právne správne, navrhuje žalovaný toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdiť. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy konania vo výške 745,30 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 3 100 000,-- Sk istiny s príslušenstvom, ktoré právo žalobca spočiatku vyvodzoval z prísľubu odškodnenia, avšak 2 Obo 84/2010 7 vyjadrením, podaným na pojednávaní dňa

2. 2009, žalobca opravil právnu kvalifikáciu nároku a uplatnené právo začal vyvodzovať z titulu zaplatenia ceny diela – autorskej odmeny. Žalobcom uplatnené právo bolo pôvodne podané ako protinávrh v konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 46Cb 92/00, ktorý protinávrh bol vylúčený na samostatné konanie uznesením súdu vyhlásenom na pojednávaní dňa
5. Súd prvého stupňa v pôvodnom konaní rozhodol rozsudkom zo dňa
7. 2005 č. k. 46Cb 92/00-209, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
9. 2008 č. k. 2Obo 92/
10. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že spoločnosť A., s. r. o., nemá nárok na žiadnu náhradu škody v zmysle ust. §

§ 728Obchodného zákonníka, ani nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle ust.

§ 546 Obchodného zákonníka. Odvolateľ má o. i. za to, že súdom aplikované ust. § 38 ods. 2 Autorského zákona nebol súd oprávnený v tomto konaní riešiť, keďže žiaden z účastníkov konania nie je týmto ustanovením dotknutý. Odvolací súd v súvislosti s týmto tvrdením žalobcu zdôrazňuje, že prvostupňový súd skúmal v konaní nielen Zmluvu o odškodnení a o dodávke č. BA01S/ZS04, ale aj nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela – autorskej odmeny, ktorý nárok žalobca konkretizoval na pojednávaní konanom dňa

3. Preto tvrdenie žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neobstojí, nakoľko súd prvého stupňa v priebehu konania vykonal podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. také dôkazy, ktoré dôkazy boli potrebné pre rozhodnutie vo veci v zmysle uplatneného žalobného návrhu a vyjadrení účastníkov konania. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré označené dôkazy účastníkmi je potrebné na zistenie skutkového a právneho stavu veci vykonať a ktoré nie sú pre toto zistenie potrebné. Vzhľadom na uvedené, nevykonanie dôkazu daňovým priznaním žalovaného za rok 2000, ako aj vykonanie nenavrhovaného dôkazu výsluchom konateľa spoločnosti žalovaného do roku 2009 s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O. s. p., nemožno považovať za postup súdu, ktorým postupom bolo odňaté právo žalobcu konať pred súdom. Krajský súd v Bratislave vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluvou o odškodnení a dodávke č. BA01S/ZS04 zo dňa
5. 1998, zápisom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
7. 1998, Zmluvou o vytvorení diela a odškodnení zo dňa
9. 1998, listom zo dňa
11. 1997, žiadosťou zo dňa
13. 1998, rekapituláciou zo dňa 2 Obo 84/2010 8
15. 2000, zoznamom dokladov nachádzajúcich sa dňa
17. 2000 v kancelárii firmy B. S., spol. s r. o., ako aj svedeckou výpoveďou konateľa spoločnosti B. S., spol. s r. o., do roku 1999, ako aj výpoveďou účastníkov konania. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že súd prvého stupňa posudzoval všetky dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach a ich vyhodnotením dospel k správnemu právnemu záveru. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v konaní nebolo preukázané právo vyplývajúce z uzatvorenej Zmluvy o odškodnení a o dodávke č. BA01S/ZS04 v zmysle čl. VI bod 6.4 a bod 6.5 ako škody z titulu porušenia zmluvných povinností, ani ako nárok žalobcu na zaplatenie autorskej odmeny voči žalovanému, ktorý nárok súd posudzoval v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa
20. Odvolací súd nad rámec odvolania k určitosti predmetu Zmluvy o odškodnení a o dodávke č. BA01S/ZS04 zo dňa
22. 1998 dodáva, že formuláciou predmetu zmluvy by nemohol vzniknúť platne sľub odškodnenia, pričom samotná zmluva nespĺňa náležitosti predpokladané ust. § 725 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré zistenia vyplývajú aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24. 2005 č. k. 46Cb 92/00-209, resp. z ktorého konania bol návrh žalovaného (v tomto konaní žalobcu) vylúčený na samostatné konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cb 8/
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom, zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. S poukazom na ust. § 120 ods. 4 O. s. p. odvolací súd sa nezaoberal tvrdením žalobcu ohľadom spoločného diela, ktoré dielo je predmetom konania, z toho dôvodu, že túto skutočnosť žalobca uviedol až v odvolacom konaní bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 205a O. s. p. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo žalovanému (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Trovy odvolacieho konania predstavujú 1x úkon právnej služby (vyjadrenie) po 619,09 Eur + 19% DPH a 1x režijný paušál po 7,21 Eur + 19% DPH podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie 2 Obo 84/2010 9 právnych služieb, t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 745,30 Eur. Odvolací súd žalovanému ich náhradu žalobcom priznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
26. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
27. júla 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová