1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene právnej kvalifikácie aţ v odvolacom konaní, ktorým postupom mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe ku kľúčovej otázke rozhodujúcej pre meritórne rozhodnutie vo veci, teda platnosti alebo neplatnosti jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, zaujal odvolací súd právny názor uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k tomu nemal ţalobca moţnosť vyjadriť sa k takto vykonanému právnemu záveru 3 4 Cdo 112/2011 a vysporiadať sa s ním. Z uvedeného vyvodil, ţe dovolanie je prípustné jednak z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj z dôvodu podľa § 238 ods. 1 O.s.p., pričom svoj názor podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2 písm. a/ O.s.p. Okrem vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. má podľa dovolateľa napadnutý rozsudok aj vadu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa dovolateľa táto vada spočíva v tom, ţe dokazovanie bolo zo strany súdu doplnené len formálne, keď za sporné povaţuje najmä vykonanie dokazovania a posúdenie otázky prevádzky schopnosti osobného motorového vozidla a vyslovenie, ţe odstúpenie od zmluvy zo strany ţalobcu listom z 3. júna 1996 je neplatné. Vo vzťahu k týmto otázkam v dovolaní podrobne zopakoval priebeh konania a dokazovania vykonaného súdom a vyjadril nesúhlas s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených skutočností vyvodil opodstatnenie návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie povaţuje za nedôvodné a v plnom rozsahu sa stotoţňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu. 4 4 Cdo 112/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. tvrdiac, ţe v prejednávanej veci sa jedná o zmeňujúci rozsudok, pretoţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov neţ rozhodol súd prvého stupňa, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda slovné vyjadrenie rozsudku, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací súd niečo vecne zmenil na tom, čo uţ pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa. Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch niţších stupňov jednoznačne vyplýva, ţe 5 4 Cdo 112/2011 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná. Nie je pritom rozhodujúce, ţe k takému záveru dospel na základe iných skutkových okolností, neţ súd prvého stupňa. Z hľadiska prípustnosti dovolania ţalobcu je podstatné, ţe oba rozsudky (rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť mu sumu 19.252,48 Eur, zamietli. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu má povahu potvrdzujúceho rozsudku vyjadrenú aj vo výroku jeho rozhodnutia, prípustnosť dovolania je preto potrebné podľa toho skúmať. Pokiaľ dovolateľ poukazuje na viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa, prípadne názorom odvolacieho súdu vysloveným iným odvolacím senátom v tejto veci, dovolací súd pripomína, ţe právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa nie je odvolací súd viazaný a nie je viazaný ani právnym názorom vysloveným v prejednávanej veci nielen iným odvolacím senátom, ale ani svojim vlastným, najmä ak z doplneného dokazovania vyplynú nové skutkové okolnosti, a o taký prípad ide aj v prejednávanej veci. Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné, je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z ustanovenia § 238 ods.
ţ 3 O.s.p. vyvodiť nemoţno. S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ 6 4 Cdo 112/2011 prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobca vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a tieto vady nezistil ani dovolací súd. Ţalobca v dovolaní namietal vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcu v tom, ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe sú dané iné dôvody na rozhodnutie, a ţalobca nemal moţnosť sa k takémuto právnemu názoru vyjadriť. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd postupoval v zmysle citovaných ustanovení. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ako predbeţnú otázku riešil súd prvého stupňa platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy č. X., ktoré ţalobca oznámil ţalovanému listom z 3. júna 1996, pričom dospel k záveru, ţe odstúpenie od zmluvy bolo účinné (por. č.l. 212). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom 7 4 Cdo 112/2011 z 11. novembra 2011, na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté vyplýva, ţe krajský súd na tomto pojednávaní s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. poučil prítomných právnych zástupcov účastníkov konania, ţe vzhľadom na ustanovenie § 741 ods.
Občianskeho zákonníka, sa bude ako predbeţnou otázkou zaoberať otázkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a zároveň vyzval právnych zástupcov, aby sa k uvedenému vyjadrili. Na základe tejto výzvy odvolacieho súdu právny zástupca ţalobcu do zápisnice o pojednávaní uviedol, ţe „v predmetnej otázke sa dostatočne vyjadril v rámci prvostupňového konania, keď má za to, ţe navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy z dôvodu, ţe vec mala neodstrániteľné vady, o ktorých predávajúci vyhlásil, ţe ich nemá a z tohto dôvodu si platne uplatnil svoje právo v stanovenej lehote“. Právny zástupca ţalovaného uviedol, ţe „podľa jeho názoru vec nevykazovala vady, ktoré boli uvádzané navrhovateľom, odporca bol iba sprostredkovateľom predaja, preto bolo potrebné na vec aplikovať ust. § 774 a 777 Obč. zák. a platné odstúpenie od zmluvy malo smerovať voči vlastníkovi motorového vozidla.“ (por. č.l. 251-252). Námietku dovolateľa, ţe uvedeným postupom mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) zakladajúca prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu tak nebolo moţné povaţovať za dôvodnú. Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza, ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Pre úplnosť k námietkam dovolateľa, ktorý ako inú vadu konania namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, či len „formálne“ doplnené dokazovanie (čo však z obsahu zápisnice 8 4 Cdo 112/2011 o pojednávaní pred odvolacím súdom nemoţno vyvodiť) dovolací súd dodáva, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (viď tieţ R 42/1993). Vzhľadom na uvedené v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď v súvislosti s dovolacím konaním neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.