názoru súdu spočíval aj v tom, že odporca je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou a nie je právnym nástupcom bývalého P., keďže toto zaniklo bez likvidácie.
2 O.s.p. priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu hotových výdavkov a odmenu za zastupovanie v sume 354,73 €. Krajský súd v Nitre uznesením z 29. januára 2010, sp.zn. 5 Co 18/2010 odvolanie navrhovateľky odmietol a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka a ani jej právny zástupca JUDr. J. G. v súdom určenej lehote 10 dní vady podaného odvolania vôbec neodstránili, hoci boli poučení o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/ O.s.p. Predmetné odvolanie nedoplnili tak, aby vykazovalo náležitosti
1, 2 a § 42 ods.3 O.s.p., a preto odvolanie navrhovateľky odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Záverom poznamenal, že advokát JUDr. J. G.
zistenia prvostupňového súdu je vedený naďalej v zozname advokátom, pričom nemá prerušenú advokátsku činnosť. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Jeho prípustnosť odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a), b) a c). Poukázala na podanie zo
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danom prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 4 5 Cdo 109/2011
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Navrhovateľkou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že navrhovateľka namieta, že tým, že súd prvého stupňa nerozhodol o jej žiadosti o ustanovenie iného advokáta namiesto JUDr. J. G. na ochranu jej oprávnených záujmov v prejednávanej veci, odňal jej možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne 5 5 Cdo 109/2011 záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
1 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Právo účastníka realizovať svoje základné právo
čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, je realizované aj tým, že mu je v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok ustanovený právny zástupca, a to v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. buď Centrum právnej pomoci alebo advokát zapísaný do zoznamu
osobitného predpisu. Je potrebné konštatovať, že žiaden predpis neustanovuje kritériá pre výber advokáta, ktorý je ustanovovaný za zástupcu. Je však nepochybné, aby išlo o taký výber, ktorý dáva záruky bezproblémového zastupovania, pričom podstatnou podmienkou v tomto smere je možnosť 6 5 Cdo 109/2011 kontaktu medzi zastupovaným účastníkom a ustanoveným zástupcom. Právu účastníka konania na právneho zástupcu na druhej strane zodpovedá povinnosť advokáta dbať o to, aby vec jeho zverenca bola prejednaná v rámci zásad spravodlivého procesu a aby v priebehu konania došlo k zváženiu všetkého, čo mu je na prospech, a to tak v oblasti skutkových zistení, ako aj v otázke právneho posúdenia veci. Pre zákon zodpovedajúcemu výsledku konania je teda potrebné, aby advokát svoje povinnosti vykonával s primeranou aktivitou, aby v konaní vykonal všetko, čo vykonať môže a má v prospech svojho klienta. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že uznesenie Okresného súdu Nitra z
2 O.s.p. súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka alebo advokáta, ak na ich strane existujú dôvody nezlučiteľné s ich ustanovením. Ako to vyplýva zo spisu, navrhovateľka mala snahu vyhovieť výzvam súdu prvého stupňa smerujúcim k odstráneniu vád odvolania, ale pre nedostatok potrebných znalostí, nebola schopná požiadavke súdu vyhovieť, reagovala však zodpovedajúcim spôsobom, keď potom, ako bezúspešne kontaktovala advokáta, súdu oznámila skutočnosť, že JUDr. J. G. v danom čase nie je zdravotne spôsobilý na jej riadne zastupovanie v predmetnej veci a zároveň požiadala súd o ustanovenie iného advokáta. Za tohto stavu veci mal súd prvého stupňa (v záujme ochrany práv navrhovateľky
čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) o jej žiadosti o ustanovenie nového zástupcu v zmysle § 31a ods. 2 O.s.p. 7 5 Cdo 109/2011 rozhodnúť, a to ešte predtým, ako bola vec predložená Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra. Súd prvého stupňa mal skutočnosti, ktoré viedli k zisteniu opodstatnenosti tvrdení navrhovateľky zisťovať nielen zo zoznamu advokátov, ale aj s ohľadom na širšie súvislosti, jednak tie, ktoré mohli vyplývať z predchádzajúceho správania sa jej právneho zástupcu v konaní (žiadosť o odročenie pojednávania z
1, 2 a § 42 ods. 3 O.s.p.“. Výklad a používanie § 43 ods. 1a 2 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať právo účastníkov na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu 8 5 Cdo 109/2011 v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Nerozhodnutím o žiadosti navrhovateľky zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.