← Slovensko

o 37 540,50 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 4 Cdo 20/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., a.s., so sídlom v H.V.H., zastúpený JUDr. A. P., advokátom v D., proti ţalovanému T. G., bývajúcemu v T., zastúpený JUDr. P. B., advokátom v Š., o 37 540,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15 C 43/2007, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. februára 2010 sp. zn. 10 Co 321/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. februára 2010 sp. zn. 10 Co 321/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená ţalovaným ako jej zamestnancom na dopravnom prostriedku, ktorý mal ţalovaný zverený na základe protokolu o odovzdaní zvereného inventára zo
  3. augusta
  4. V ţalobe uviedol, ţe na základe lízingových zmlúv č. X. a X. so spoločnosťou B.., a.s., bol Ing. L. N., V.V., nájomcom ťahača M. ev.č. D. a valníkového návesu K. ev.č. D., ktoré dal so súhlasom lízingovej spoločnosti do podnájmu spoločnosti B., a.s. V.V.. Ţalobkyňa predmetné motorové vozidlo pouţila na pracovnú cestu do Košíc, kde došlo k ich zničeniu v dôsledku poţiaru. Poisťovňa nárok Ing. L. N. na náhradu škody neakceptovala. Za škodu zodpovedá ţalovaný, pretoţe z priestupkového spisu Obvodného Policajného zboru Košice-Juh je zrejmé, ţe vodič sa dopustil priestupku, javil známky poţitia alkoholu a odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Ţalobkyňa škodu na základe faktúry uhradila Ing. L. N.
  5. februára 2007 v plnom rozsahu, ktorú však ţalovaný odmieta uhradiť. Okresný súd Galanta rozsudkom z
  6. mája 2009 č.k. 15 C 43/2007-215 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 5 806 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania od 6.2.2007 do zaplatenia, do troch dní, v časti týkajúcej sa sumy 8 295,16 Eur konanie 2 4 Cdo 20/2011 zastavil a vo zvyšku ţalobu zamietol. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázanú zodpovednosť ţalovaného za škodu, vyčíslenie škody tak, ako ho urobil ţalobca však povaţoval za zmätočné, pretoţe v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré ţalobkyňa pri podaní ţaloby zamlčala. Uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa na základe faktúry Ing. L. N.
  7. februára 2007 zaplatila ním deklarovanú škodu vo výške 37 540,50 Eur, pričom táto suma mala predstavovať škodu spôsobenú ţalobcovi, nemôţe súd povaţovať za takú, ktorá by odôvodňovala vznik nároku na celú vyplatenú sumu voči ţalovanému. Ţalobe vyhovel v časti týkajúcej sa sumy 5 806 Eur, pričom ide o škodu, ktorá bola spôsobená na valníkovom návese a ktorá predstavuje skutočné náklady uplatnené v konaní a sú preukázané faktúrami spoločnosti P., ktoré pozostávajú z nákladov, ktoré boli Ing. L. N. vynaloţené na odtiahnutie valníkového návesu a jeho opravu. Táto suma je podľa názoru súdu obsiahnutá v sume, ktorú
  8. februára 2007 ţalobkyňa Ing. L. N. zaplatila a ide o preukázanú škodu na základe relevantných dôkazov. Zastavenie konania v časti týkajúcej sa sumy 8 295, 16 Eur odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. a späťvzatím ţaloby v tejto časti. Rozhodnutie o príslušenstve pohľadávky odôvodnil omeškaním ţalovaného so zaplatením náhrady škody a ustanovením § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  9. februára 2010 sp. zn. 10 Co 321/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej (23 439,33 Eur – pozn. dovolacieho súdu) zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 23 439,33 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od
  10. marca 2007 do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, dospel však k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne právne posúdil. Ďalej uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, ţe na strane ţalobkyne došlo ku škode z dôvodu úhrady škody Ing. L. N., nájomcovi ťahača a návesu, ktorá bola uhradená v ţalovanej výške. Uviedol, ţe ţalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala výšku škody, ktorá jej vznikla porušením povinnosti zo strany ţalovaného. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ 3 4 Cdo 20/2011 O.s.p. Uviedol, ţe na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý rozlišoval medzi pojmami „skutočná škoda“ a „účtovná zostatková hodnota“, odvolací súd rozdiel v obsahu týchto pojmov nevidel. Pritom skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaloţiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. V tomto konaní nikto neskúmal moţnosť uviesť poţiarom poškodený ťahač do prevádzkyschopného stavu tak, ako tomu bolo v prípade návesu s nákladmi na odťah a opravu vo výške 5 806 Eur. Spoločnosť K., s ktorej vyčíslením účtovnej zostatkovej hodnoty sa ţalobkyňa aj odvolací súd stotoţnili, nemala spôsobilosť ani oprávnenie na takéto posúdenie. Preto sa nestotoţňuje s takto vyčíslenou škodou. Ţalobkyňa podľa jeho názoru neuniesla v konaní dôkazné bremeno na preukázanie skutočnej škody a preto rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe ţalobkyňa sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedela bezprostredne po škodovej udalosti, nevyzvala ho však na prerokovanie vyčíslenej škody a nepreukázala mu ani to, ţe škodu uhradila, čo je v rozpore s § 191 ods. 2 a 4 Zákonníka práce v znení platnom v čase vzniku škody, pričom súd sa touto skutočnosťou vôbec nezoberal. Zároveň navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné povaţovať za spravodlivý, nakoľko je v súlade so zásadou spravodlivej náhrady škody, ako aj s účelom náhrady škody, t.j., aby mala ţalobkyňa moţnosť za zničenú vec si zabezpečiť v príslušnom čase novú vec. Dovolanie ţalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je podané dôvodne. 4 4 Cdo 20/2011 Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zmysle § 220 O.s.p., odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
  11. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje 5 4 Cdo 20/2011 k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nie celkom správne posúdil v časti preukázania výšky škody na ťahači. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe škodu na poškodenom ťahači uplatnenú vo výške 956 034,-- Sk (31 734,52 Eur) nepovaţoval za preukázanú z dôvodu, ţe ťahač, ktorý ţalobkyňa pôvodne deklarovala ako „vyradený“ a „odpísaný“, bol
  12. augusta 2005 odpredaný tretej osobe za kúpnu cenu 8 295,16 Eur a nestotoţnil sa ani s vyčíslením škody spoločnosťou K. spol. s r.o. zo
  13. júna 2005 ako skutočnou škodou, ktorá mala byť ţalobkyňou zaplatená vlastníkovi vozidiel, pretoţe podľa názoru súdu zostatkovú hodnotu, ktorá je účtovnou kategóriou nie je moţné stotoţňovať s výškou skutočnej škody, ktorá je reálnym finančným vyjadrením zmenšenia majetku poškodenej osoby. Osobitne zdôraznil, ţe takýmto dôkazom nemôţe byť faktúra Ing. L. N. z
  14. februára
  15. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa výšku škody spôsobenú na ťahači povaţoval za preukázanú vyčíslením účtovnej zostatkovej hodnoty vykonaným spoločnosťou K. spol. s r.o. zo
  16. júna 2005, z ktorého vyplýva účtovná zostatková hodnota ťahača vo výške 31 534,52 Eur. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom konanom
  17. februára 2010, na ktorom sa zúčastnili len právni zástupcovia účastníkov nevyplýva, ţe by odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie v tomto smere. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné rozlišovať medzi dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle § 131 O.s.p. a prednesom účastníka konania (jeho právneho zástupcu). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vrátane výsluchov účastníkov konania a svedeckých výpovedí hodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť v podstatnej rozhodujúcej časti) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné 6 4 Cdo 20/2011 hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k vyhoveniu návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď naviac z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je moţné vôbec zistiť, prečo odôvodnené stanovisko súdu prvého stupňa nepovaţuje za správne a na základe čoho určil výšku skutočnej škody. Odvolací súd nevysvetlil, prečo povaţoval účtovnú zostatkovú hodnotu ťahača stanovenú spoločnosťou K. spol. s r.o. za skutočnú škodu, za ktorú nesie zodpovednosť ţalovaný, najmä ak súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo takéto vyčíslenie škody nepovaţoval za správne. Nevysporiadal sa ani so záverečným protokolom o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy č. X. z
  18. júna 2005 na základe ktorej sa Ing. L. N. stal vlastníkom ťahača a z ktorej vyplýva, ţe mu bola prenajímateľom fakturovaná škoda vo výške 475 741,-- Sk. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by odvolací súd potom skúmal náleţitosti faktúry č. X. z
  19. januára 2007 a opodstatnenosť fakturovanej výšky škody, ktorú Ing. L. N. fakturoval ţalobkyni v sume 1 130 945,-- Sk, z ktorej nie je moţné zistiť, na základe čoho bola výška škody na ťahači stanovená sumou 956 034,-- Sk. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva iba to, ţe za podstatnú povaţoval skutočnosť, ţe ţalovaná, B., a.s. so sídlom v H.V.H., ktorej predsedom predstavenstva je Ing. L. N.,
  20. februára 2007 zaplatila Ing. L. N., s miestom podnikania H., V., sumu 1 130 945,-- Sk na základe jeho faktúry č. X.. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p., a nie je ním ani „oboznámenie“ listín zaloţených v súdnom spise. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. 7 4 Cdo 20/2011 Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. Najvyšší súd Slovenskej republiky však povaţuje za potrebné uviesť to, ţe konanie pred súdom musí vo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojim vyššie uvedeným postupom porušil právo ţalovaného na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalovanému odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalovaný dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver na základe inak vyhodnoteného súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania bez toho, aby v tomto smere dokazovanie doplnil, či zopakoval. Zo skutočností účastníkmi v konaní tvrdenými a prvostupňovým súdom hodnotenými vyvodil iný právny záver. Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2, 3 O.s.p. 8 4 Cdo 20/2011 V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  22. novembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.