Obsah (6)

§ 242§ 440§ 101§ 24§ 241§ 243b

Najvyšší súd 4 Cdo 284/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. so sídlom v B., proti ţalovanému D. H., bývajúcemu v L., za účasti vedľ

ktorého ţalobkyňa poskytla plnenie poškodenému a takéto plnenie nebolo plnením bez právneho dôvodu, pretoţe ţalovaný prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil spoločnosti H. škodu a v čase spôsobenia 2 4 Cdo 284/2010 škody ţalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretoţe jeho poistenie zaniklo

1. novembra
2. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
3. júla 2009 sp.zn. 15 Co 65/2009 na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 111,50 Eur do 3 dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe plnenie ţalobkyne bolo plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 (správne ods. 2 – pozn. dovolacieho súdu) písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a v zmysle jeho § 24 ods. 7 má ţalobkyňa voči ţalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnila poškodenému
4. septembra
5. Ţalovaný však v konaní vzniesol námietku premlčania a odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa sa o tom, ţe za škodu zodpovedá ţalovaný mohla dozvedieť uţ na základe rozhodnutia o priestupku z
6. novembra 2003, ktorým bol ţalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku a ktorý v ten istý deň nadobudol aj právoplatnosť. Ţalobkyňa sa nasledujúcim dňom dozvedela kto zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou
7. novembra 2002, pričom výška škody bola ustálená faktúrou z
8. marca
9. Ak teda ţalobkyňa podala ţalobu na súd
10. marca 2006, podala ju v rámci zákonom stanovenej 2-ročnej lehoty zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie však v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby. Dospel k záveru, ţe objektívne škoda vznikla pri dopravnej nehode
11. novembra 2002 a najneskôr sa preto právo poškodeného na náhradu škody premlčalo uplynutím objektívnej trojročnej premlčacej doby, t.j.
12. novembra
13. Z dôvodu, ţe prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany ţalovaného, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu ţalobkyne zamietol. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Uviedla, ţe rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V konaní uplatnený nárok je nárokom sui generis, teda originálnym nárokom na plnenie, ktorého vznik sa viaţe na jeho výplatu z poistného garančného fondu ţalobkyne poškodenému. Dátum výplaty plnenia z tohto fondu je rozhodujúci pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Ţalobkyňa nie je poškodeným subjektom, jej ţiadna škoda nevznikla a preto nemoţno hovoriť o subjektívnych a objektívnych premlčacích lehotách v súvislosti s právom na náhradu škody. Ţalobkyňa sa podanou ţalobou domáha v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. práva na náhradu 3 4 Cdo 284/2010 toho, čo plnila poškodenému z poistného garančného fondu titulom regresu. Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť. Poukázal na ustanovenie § 24a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu a ustanovenie § 24 ods. 7 tohto zákona upresňuje, v akom rozsahu je ţalobkyňa oprávnená poţadovať od ţalovaného náhradu. Ţalobkyňa poskytla poškodenému náhradné poistné plnenie vo výške v akej mu vznikla škoda a keďţe zo zákona na ňu prešli práva poškodeného, môţe tieto v súlade s citovanými ustanoveniami poţadovať od ţalovaného v rozsahu, v akom ich skutočne vyplatila, a teda v ţiadnom prípade nemoţno hovoriť o nároku poisťovateľa svojho druhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. 4 4 Cdo 284/2010 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a tieto dovolacím súdom ani zistené neboli. Dovolateľka ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je teda omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhovel návrhu ţalobkyne, keď dospel k záveru, ţe k premlčaniu nároku nedošlo, pretoţe v danom prípade sa nejedná o zmenu v osobe veriteľa. Medzi účastníkmi vznikol samostatný právny vzťah zaplatením predmetnej sumy ţalobkyňou poškodenému subjektu, na vrátenie ktorej jej vzniklo právo v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyni vznikla škoda v súvislosti s dopravnou nehodou ku ktorej došlo 28. novembra 2002 a s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka povaţoval právo ţalobkyne na náhradu škody za premlčané. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe súd prvého stupňa nárok ţalobkyne posudzoval ako náhradu škody. Odvolací súd si vôbec neriešil otázku o aký právny vzťah v prejednávanej veci ide medzi ţalobkyňou a ţalovaným, ktorá bola 5 4 Cdo 284/2010 pritom rozhodujúca pre posúdenie plynutia premlčacej doby. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania sa zaoberal len otázkou premlčania nároku bez toho, aby vzťah účastníkov s prihliadnutím na uplatnený nárok právne posúdil a to napriek tomu, ţe ţalobkyňa v priebehu konania poukazovala na to, ţe uplatnený nárok na plnenie nemá charakter poistného plnenia (por. č.l. 93, 113) a na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. Sporné tak zostalo posúdenie, aký nárok ţalobkyňa v preskúmavanej veci uplatnila a či došlo k jeho premlčaniu. Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok.

§ 440

Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, ţe nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo ţalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku.

§ 101

Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre objektívnu premlčaciu dobu

uvedeného ustanovenia platí, ţe začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť – objektívne posudzované – vykonané (uplatnené) po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo bolo moţné odôvodnene ako nárok uplatniť na súde podaním 6 4 Cdo 284/2010 návrhu (ţaloby). Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu – či uţ subjektívneho alebo objektívneho – tak veriteľ neurobil. To, ţe sa veriteľ o vzniku svojho práva nedozvedel, nemá pre počiatok plynutia tejto objektívnej premlčacej doby vplyv. V prejednávanej veci je preto rozhodujúce, kedy ţalobkyňa mohla svoje postihové právo, odvíjajúce sa od toho, ţe plnila poškodenému z garančného fondu, vykonať po prvý raz.

§ 24odsek 2 písm.

b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 2007, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

odseku 3, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody

odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi

tohto zákona.

odseku 5 vety prvej cit. ustanovenia, kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie

odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ

tohto zákona.

odseku 7 vety prvej tohto ustanovenia, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu

odseku 2 písm. a/ a b/, na náhradu toho, čo za neho plnila.

odseku 9, kancelária môţe na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti

odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie. Právo ţalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako bolo povedané vyššie), preto jej vznik nemoţno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamţiku, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo ţalobkyne voči ţalovanému na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe

§ 101

Občianskeho zákonníka a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodenému (v prejednávanej veci plnenie bolo poskytnuté 6. septembra 2004). Pretoţe posúdenie počiatku plynutia premlčania doby tzv. postihového práva ţalobkyne

§ 24ods.

7 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je v rozhodnutí odvolacieho súdu správne, je dovolanie z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p. dôvodné. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

§ 243bods.

2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací súd v prvom rade vyrieši otázku právneho vzťahu medzi účastníkmi, na základe ktorého je nárok 7 4 Cdo 284/2010 uplatnený. Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný; v novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová