← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 3 Cdo 198/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. L., bývajúcej v S.S., zastúpenej JUDr. V. L. ml., advokátom so sídlom v N., proti ţalovanej Slovenskej republike – Vodohospodárskej výstavbe, š.p. so sídlom v Bratislave, Karloveská č. 2, IČO: 00 156 752, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4 C 121/2009, na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. mája 2011 sp. zn. 8 Co 172/2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z
  2. mája 2011 sp. zn. 8 Co 172/2010 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z
  3. marca 2010 č.k. 4 C 121/2009-94 určil, ţe ţalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území S., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, dom súpisné č. X.; zároveň určil, ţe ţalobkyňa je v podiele 1/2 podielovou spoluvlastníčkou parcely č. X. – zastavaná plocha (dvor) vo výmere X. m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Rozhodol tieţ o trovách konania. Vychádzal z toho, ţe sporné nehnuteľnosti predali F. K. a A. S. kúpnou zmluvou z
  4. decembra 1987 ţalovanej, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z
  5. februára 1990 č.k. 12 C 135/1989-41 bolo ale určené, ţe patria do dedičstva po A. Č., ktorá zomrela
  6. marca
  7. Sporné nehnuteľnosti, ktoré boli následne predmetom konania o dedičstve vedenom na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod sp. zn. D 1595/1991, zdedil F. K.. Na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi F. K. z
  8. februára 2006 č.k. 16 D 1861/2005-17 dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe sporné nehnuteľnosti zdedila po ňom ţalobkyňa. Za daného skutkového stavu povaţoval ţalobu za opodstatnenú, lebo ţalovaná nemohla kúpou v roku 1987 nadobudnúť 3 Cdo 198/2011 2 vlastníctvo sporných nehnuteľností od predávajúcich, ktorí neboli ich vlastníkmi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z
  9. mája 2011 sp. zn. 6 Co 172/2010 napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe výsledky dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného v odvolacom konaní nepreukázali, ţe ţalobkyňa nadobudla sporné nehnuteľnosti dedením po F. K., nemá preto naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Z osvedčenia o dedičstve z
  10. februára 2006 sp. zn. 16 D 1861/2005 zistil, ţe predmetom dedenia po tomto poručiteľovi bola iba parcela č. X. zapísaná na liste vlastníctva č. X., ktorá ale nie je súčasťou súboru sporných nehnuteľností. Za daného stavu by sa ţalobkyňa mohla domáhať určenia, ţe sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po F. K., nie však určenia, ţe je ich vlastníčkou. Keďţe podanou ţalobou „obchádza“ dedičské konanie a v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov sa domáha určenia vlastníctva sporných nehnuteľností, nebolo moţné jej ţalobe vyhovieť. Odvolací súd preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, opodstatnenosť ktorého vyvodzovala z § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. V dovolaní vyslovila názor, ţe odvolací súd nepostupoval správne, pokiaľ v konaní nepristúpil k prejudiciálnemu posúdeniu otázky, či sporné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi F. K., a tieţ pokiaľ dospel k (nesprávnemu) záveru, ţe nepreukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Ţiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny. Dovolanie ţiadala zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dovolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené. 3 Cdo 198/2011 3 V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. I keď boli procesné vady konania tejto povahy v dovolaní formálne označené za dovolací dôvod, Najvyšší súd Slovenskej republiky – vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) – dospel k záveru, ţe v dovolaní z rozhodujúceho (obsahového) hľadiska nie sú namietané nedostatky týkajúce sa procesného postupu súdov, ale nedostatky právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd, rešpektujúc § 242 ods. 1 O.s.p., procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. alebo § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nezistil. Dovolateľka namieta, ţe napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na závere odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, 3 Cdo 198/2011 4 či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 O.s.p.). Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná ţaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva ţalobcu. Povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťaţuje toho, kto sa tohto určenia domáha (ţalobcu). Pokiaľ chce ţalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, ţe práve podaná ţaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak ţalobca svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení nepreukáţe (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia ţaloba nemôţe obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu ţaloby (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006). Súdna prax sa ustálila na názore, ţe určovacia ţaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci ţalobe môţe privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, ţe ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaná je v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností a ţe ţalobkyňa jej vlastníctvo popiera – v ţalobe tvrdí, ţe evidovaný a právny stav nie sú v súlade, a preto sa usiluje dosiahnuť ich zosúladenie tak, aby to zodpovedalo jej právnym náhľadom. V konaní poukazovala na to, ţe uţ F. K. sa usiloval dosiahnuť zápis svojho vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a ţe ako jeho právna nástupníčka pokračuje v tomto zámere. Na osobitnú výzvu odvolacieho súdu vysvetľovala, ţe sporné 3 Cdo 198/2011 5 nehnuteľnosti desiatky rokov uţíva, investuje do nich a povaţuje ich za „svoje vlastné“ (viď č.l. 116 spisu). Odvolací súd pri posudzovaní prípustnosti ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. postupoval príliš zuţujúco – akcentoval výlučne to, ţe sporné nehnuteľnosti nie sú uvedené v osvedčení o dedičstve vydanom v konaní po poručiteľovi F. K. a ţe ţalobkyňa „obchádza“ konanie o dedičstve. Opomenul pri tom posúdiť prípustnosť ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. z hľadiska moţnosti, ţe ţalobkyňa sa určenia vlastníctva sporných nehnuteľností domáha právnym titulom vydrţania (§ 134 Občianskeho zákonníka). Táto moţnosť prichádza do úvahy so zreteľom na jej vyjadrenie zaloţené v spise na č.l.
  11. Rozhodnutie odvolacieho súdu je z tohto hľadiska predčasné a neúplné. Právne posúdenie veci, na ktorom spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, nemoţno z týchto dôvodov povaţovať za správne. Vzhľadom na opodstatnené uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe v súlade s preskúmavacou povahou dovolacieho konania posudzoval správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (iba) v otázke, na ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie – v otázke procesnej prípustnosti ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.; neskúmal vec z aspektu otázok, ktoré by boli skúmané, keby odvolací súd pri riešení tejto otázky dospel k opačnému záveru. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  12. 3 Cdo 198/2011 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  13. novembra 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.