potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takto rozhodol stotoţniac sa 2 4 Cdo 64/2011 s názorom súdu prvého stupňa o nedostatku spôsobilosti ţalovanej byť účastníčkou konania. Uviedol, ţe ak ţalobca označil Slovenskú národnú radu, ako orgán, ktorý má v mene štátu konať, ktorá však nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom a ktorú nemoţno odstrániť ani s pouţitím ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe v konaní ako ţalovanú označil Slovenskú republiku, ktorá má právnu subjektivitu a pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe označený zástupca nemá právnu subjektivitu, mal návrh doručiť tej inštitúcii, ktorá
jeho názoru v tejto veci má štát zastupovať, prípadne mal vyzvať ţalobcu na úpravu návrhu v tejto časti
1 O.s.p. Nedostatok v označení zástupcu procesnej strany nemôţe byť povaţovaný za neodstrániteľnú vadu konania. Uvedeným postupom oba súdy porušili jeho právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď v predmetnej veci odmietli konať a rozhodnúť o ţalobe. Ţalovaná nevyuţila právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie 3 4 Cdo 64/2011 prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., postihnuté. 4 4 Cdo 64/2011 Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
1 O.s.p., sudca alebo iný poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. V preskúmavanej veci sa ţalobca domáhal určenia, ţe jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy. Za účastníka konania na strane ţalovanej označil Slovenskú republiku, za ktorú pred súdom koná Národná rada Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, ţe ţalovaný – Národná rada Slovenskej republiky – nemá spôsobilosť na právne úkony, pričom odvolací súd sa s takýmto názorom stotoţnil.
O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Ide o procesné vymedzenie účastníctva, čo znamená, ţe z tohto hľadiska je v tzv. sporovom konaní (o taký prípad v prejednávanej veci ide) ţalobcom ten, kto podal ţalobu a ţalovaným ten, koho ţalobca za tohto účastníka označil. Nielen ţalobca, ale aj ţalovaný musí byť označený presne, určite a vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo moţné zameniť s niekým iným a aby s ním súd mohol jednať. Ak označenie ţalovaného neumoţňuje jeho presnú identifikáciu, ide o nesprávne podanie a súd je povinný pokúsiť sa túto vadu podania odstrániť postupom
Súd však sám z vlastnej iniciatívy nemôţe označiť ţalovaného inak, neţ ako ho označil ţalobca v ţalobe. Musí tomu predchádzať postup
Iba – za splnenia určitých predpokladov – v prípadoch procesného nástupníctva môţe súd konať s inou osobou neţ v ţalobe riadne označeným účastníkom v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. a rozhodovať o jej právach a povinnostiach. 5 4 Cdo 64/2011 Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môţe byť, vedľa ďalších subjektov uvedených v zákone, aj štát (§ 21 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade je štát, ako vyplýva z citovaného ustanovenia, právnickou osobou.
4 O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená
osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom, sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a/ a b/, ods. 2 a 3. V prejednávanej veci označil ţalobca ţalovaného ako Slovenskú republiku, pričom ako štátny orgán, ktorej má za štát pred súdom konať v zmysle § 21 ods. 4 O.s.p., označil Národnú radu Slovenskej republiky. Okresný súd (a rovnako ani odvolací súd) postupom
neodstránil vadu podania spočívajúcu v nepresnom označení ţalovaného. Zo ţalobcom vykonaného označenia ţalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţaloba smeruje proti štátu. Platí, ţe ak ţalobca označí za ţalovaného štát, je povinný riadne označiť aj štátny orgán, ktorý má za štát konať (§ 21 ods. 4 O.s.p.). Povinnosť a potreba takéhoto riadneho označenia vyplýva aj z toho, ţe bez neho by súd nemohol štát ako ţalovaného ani zapojiť do súdneho konania, nemohol by mu doručiť zásielku alebo ho predvolať na pojednávanie. Takto nedostatočne označený ţalovaný by súčasne nebol procesne spôsobilý v zmysle § 20 O.s.p., lebo by nebol spôsobilý vykonávať práva a povinnosti účastníka konania. Slovenská republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania (por. § 19 O.s.p. v spojení s § 21 Občianskeho zákonníka), avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, pretoţe len jeho prostredníctvom môţe ako právnická osoba robiť právne úkony (§ 20 O.s.p., § 20 v spojení s § 21 Občianskeho zákonníka). Riadne označenie štátu ako ţalovaného účastníka konania je teda náleţitosťou riadneho návrhu, bez ktorého nemoţno v konaní pokračovať (§ 79 ods. 1, § 43 ods. 2 O.s.p). Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Aţ takéto označenie moţno v zmysle § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. povaţovať za náleţité označenie štátu ako právnickej osoby. Samozrejme musí ísť o orgán, ktorý je v danej veci kompetentný na základe povahe veci zodpovedajúceho predpisu. Označenie štátu a súčasne označenie štátneho orgánu, nemoţno 6 4 Cdo 64/2011 oddeľovať. Pokiaľ nie je ţalovaný takto riadne označený (štátny orgán, nie je vôbec uvedený, alebo je za neho označený niekto, kto neexistuje alebo nie je štátnym orgánom), súd v zmysle § 43 O.s.p. ţalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu ţaloby. Ak ţalobca vytknutý nedostatok v stanovenej lehote napriek poučeniu o moţnosti zastavenia konania neodstráni, súd konanie zastaví, lebo v ňom nemoţno pokračovať. Ak ţalobca v danom prípade označil v ţalobe ako štátny orgán, nespôsobilý subjekt (Národnú radu Slovenskej republiky), ide o nedostatok návrhu na začatie konania týkajúci sa označenia účastníka a súd prvého stupňa sa mal pokúsiť z úradnej povinnosti tento nedostatok odstrániť postupom
1 O.s.p. Súd prvého stupňa však takýmto spôsobom nepostupoval a túto vadu konania neodstránil ani odvolací súd. Skutočnosť, ţe súdy oboch niţších stupňov uvedený nedostatok návrhu na začatie konania týkajúci sa označenia štátu ako účastníka konania neodstránili, mala za následok, ţe konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. odňatím moţnosti ţalobcu konať pred súdom, zakladajúcou prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania. Existencia takejto vady je porušením práva na poskytnutie spravodlivej ochrany práv zaručeného ustanovením § 1 O.s.p., ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenia oboch niţších stupňov a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 7 4 Cdo 64/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.