o zaplatenie 120,63 Eur

Najvyšší súd 4 Cdo 146/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. Z., bývajúceho vo V., proti ţalovanému B., zastúpenému JUDr. D. S., advokátom v T., o zaplatenie 120,63 Eur, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10 C 29/2010, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

1. mája 2011 sp. zn. 24 Co 261/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava uznesením z
2. mája 2010 č.k. 10 C 29/2010-47 návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietol, keď dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Uviedol, ţe ţalovaný navrhol prerušenie konania do skončenia konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 25 K 5/2008 na majetok dlţníka V. s.r.o. z dôvodu, ţe v konkurznom konaní si uplatnil pohľadávku vo výške 2 068 552,-- Sk. Účelom konkurzného konania je však usporiadanie majetkových pomerov dlţníka V. s.r.o. a nerieši sa v ňom ţiadna otázka majúca zásadný význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného uznesením z
3. mája 2011 sp. zn. 24 Co 261/2010 odvolacie konanie zastavil z dôvodu, ţe ţalovaný svoje odvolanie proti tomuto uzneseniu vzal podaním z
4. mája 2010 späť. Záverom uviedol, ţe ţalovaný po späťvzatí odvolania podal v rámci plynutia odvolacej lehoty proti tomuto uzneseniu nové odvolanie a to podaním doručeným súdu
5. mája 2010, ktorým ţiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Nakoľko však ţalovaný zobral svoje prvé 2 4 Cdo 146/2011 odvolanie späť, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 207 ods. 2 veta druhá O.s.p. napadnuté uznesenie odvolaciemu prieskumu uţ nepodriadil. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol ho zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe jeho pôvodné odvolanie bolo podané včas, avšak s nesprávnymi dôvodmi na odvolanie a preto ho zobral späť. Následne v lehote na odvolanie podal nové odvolanie so správnym skutkovým odôvodnením odvolania. Z toho vyplýva, ţe ţalovaný nepodal znovu to isté odvolanie, ale podal odvolanie s inými dôvodmi a odôvodnením, v čom je potrebné vidieť nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 o.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 3 4 Cdo 146/2011 V danom prípade smeruje dovolanie ţalovaného proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania. Keďţe napadnutým je uznesenie, ktoré nie je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ v danej veci vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nenamietal a tieto vady ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. K námietke dovolateľa, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych 4 4 Cdo 146/2011 skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky však povaţuje za potrebné nad rámec dovolacieho konania uviesť nasledovné : Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôţe ho podať znova (§ 207 ods. 2 O.s.p.). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 207 ods. 3 O.s.p.). Späťvzatie odvolania je procesný úkon odvolateľa (účastníka konania, ktorý podal odvolanie), obsahom ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav odvolateľa, ţe rezignuje na svoj pôvodný zámer (aby o odvolaní vecne rozhodol odvolací súd) a ţe uţ netrvá na vecnom prejednaní jeho odvolania a meritórnom rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu. Z ustanovenia § 207 ods. 3 O.s.p. vyplýva, ţe ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd nemá inú moţnosť, neţ odvolacie konanie zastaviť. Späťvzatie odvolania je z tohto hľadiska definitívne. Účastník konania, ktorý vzal účinne odvolanie späť, nemôţe zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia (nemôţe „vziať späť späťvzatie odvolania“), a nemôţe ho ani podať znova. Nemôţe ţiadať, aby konanie o odvolaní nebolo zastavené a aby sa v ňom pokračovalo bez ohľadu na späťvzatie odvolania. Pokiaľ odvolateľ taký úkon predsa len urobí, odvolací súd naň neprihliada, lebo takýto úkon nemá ţiadne procesné účinky. O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia. 5 4 Cdo 146/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. októbra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová