o odstránenie stavieb

Najvyšší súd 4 Cdo 58/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R. V., bývajúcej v V.V.P., zastúpenej JUDr. M. K., advokátkou v P.P., proti ţalovanému V. Š., bývajúcemu v V.V.P., zastúpeného JUDr. J. H., advokátom v P.P., o odstránenie stavieb, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 4 C 105/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. decembra 2010, sp. zn. 4 Co 56/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Partizánske rozsudkom z
2. decembra 2009 č.k. 4 C 105/2008-154 zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa po úprave petitu domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému odstrániť stavby (hospodársku budovu, garáţ, chliev, oplotenie a pivnicu) umiestnené na parc. č. X.X., vedených na LV č. X., v kat. úz. V.V. a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 495,84 Eur do troch dní, k rukám advokáta. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 124, § 126 ods. 1 a § 135c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, vecne zistením, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou pozemkov, na ktorých sú postavené majúce sa odstrániť stavby, vlastníkom ktorých je ţalovaný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe stavby postavil pôvodný vlastník pozemku, preto v tom čase nešlo o postavenie stavby na cudzom pozemku, a ani o neoprávnené stavby. Nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka nadobudli rodičia ţalovaného, ktorí ich následne previedli na ţalovaného. S vybudovaním oplotenia na hranici pozemkov ţalobkyňa nesúhlas neprejavila a pivnica nie je stavbou spojenou so zemou pevným 2 4 Cdo 58/2011 základom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
3. decembra 2010, sp. zn. 4 Co 56/2010, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keď sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, keďţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla ţiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 62,70 Eur k rukám advokáta do troch dní. Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa, navrhla oba rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe odvolací súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a taktieţ sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej podrobne zopakovala celý skutkový stav uvádzaný v priebehu konania tak pred okresným ako aj odvolacím súdom a to jednotlivo vo vzťahu ku kaţdej nehnuteľnosti, z čoho vyvodila, ţe súdy oboch stupňov neposúdili stav veci správne a nesprávne zistili skutkový stav (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). S poukazom na Smernicu pléna Najvyššieho súdu ČSSR z
4. decembra 1967, Pls 6/1967, o predpokladoch pre zvýšenie úrovne súdnych rozhodnutí v občianskom súdnom konaní, namietla, ţe zo znenia výroku (súdu prvého stupňa – pozn. dovolacieho súdu) nie je zrejmé ako súd rozhodol, keď z výroku „návrh sa zamieta“ nie je zrejmé, aký bol uplatnený nárok. Takáto neurčitosť výroku potom zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. inú vadu konania. Z uvedených dôvodov navrhla obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ho povaţuje za nedôvodné, ţalobkyni nebola odňatá moţnosť konať pred súdom a pokiaľ ide o ďalšie dôvody, tie nie sú dôvodmi, pre ktoré je daná prípustnosť dovolania. 3 4 Cdo 58/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne 4 4 Cdo 58/2011 nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p., ţalobkyňa v dovolaní ani nenamietala, a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. V predmetnej veci dovolateľka namietala existenciu vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), ktorú však bliţšie ničím nekonkretizovala. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe sa tak stalo v dôsledku postupu súdu, 3/ a to voči účastníkovi konania. Vzhľadom ku skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobkyni neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov, a nevytvorili jej tak procesnú prekáţku, ktorá by mala za následok odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. 5 4 Cdo 58/2011 Dovolateľka ďalej namietala vady konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne, ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 6 4 Cdo 58/2011 O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaného, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jeho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. októbra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová