← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 4 Cdo 46/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. L., bývajúcej vo V., 2/ E. L., bývajúcej vo V., obidve zastúpené JUD. J. Č., advokátkou v D., proti ţalovanému A.. Á., bývajúcemu vo V., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6 C 109/2005, o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. júna 2010 sp. zn. 23 Co 73/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo
  2. septembra 2008 č.k. 6 C 109/2005-101 zamietol ţalobu ţalobkýň, ktorou sa domáhali na ţalovanom náhrady škody vo výške 95 430,-- Sk (3 167,69 Eur) a ušlého zisku vo výške 50 400,-- Sk (1 672,97 Eur), keď dospel k záveru, ţe ţalobkyne nepreukázali protiprávne konanie ţalovaného a následnú príčinnú súvislosť medzi ţalobkyňami uplatnenou škodou a protiprávnym konaním ţalovaného. Za preukázané povaţoval len váţne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1,3 a § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ţalobkyniam s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 8 314,-- Sk (275,97 Eur) k rukám advokáta do 3 dní. Na odvolanie ţalobkýň Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  3. júna 2010 sp. zn. 23 Co 73/2009 po doplnení dokazovania, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v konaní nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku záväzkovoprávneho vzťahu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, pretoţe nebol preukázaný skutok 2 4 Cdo 46/2011 ţalovaného, ku ktorému malo dôjsť v máji 2003, a to k odpojeniu prívodu vody do domu ţalobkýň. Zhodne so súdom prvého stupňa sa nezaoberal tým, či tento nepreukázaný skutok mohol ţalobkyniam tvrdenú škodu spôsobiť, t.j. nezaoberal sa škodou a príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym úkonom a škodou. Preukázaniu skutku ţalovaného v máji 2003 majúcom spočívať v odpojení prívodu vody do rodinného domu ţalobkýň nesvedčí ani právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z
  4. septembra 2008 č.k. 2 T 36/2005-222, pretoţe týmto rozsudkom bol ţalovaný uznaný za vinného za skutok zo
  5. októbra 2003 spočívajúceho vo vyhráţaní sa ţalobkyni 1/, pričom skutok, ktorý mal ţalobkyniam spôsobiť škodu sa mal stať v máji 2003 a malo ním byť odpojenie prívodu vody a nie vyhráţanie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne. Navrhli, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a ţalobe v celom rozsahu vyhovel z dôvodu, ţe súdy niţších stupňov nesprávne posúdili správne zistený skutkový stav (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa boli aj procesné chyby, keď navrhovali vypočuť dvoch svedkov, ktorý návrh sudkyňa ponechala bez povšimnutia (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Na odvolacom súde síce títo svedkovia boli vypočutí ale odvolací súd ich výpovede nesprávne hodnotil. V dovolaní zopakovali svoje skutkové tvrdenia uvádzané v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa aj pred odvolacím súdom. Ţalovaný nevyuţil právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobkýň. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 3 4 Cdo 46/2011 Pre účely predmetného dovolacieho konania je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  6. V danom prípade dovolaním ţalobkýň nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobkýň by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa tieţ otázkou, či 4 4 Cdo 46/2011 konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľky existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľky výslovne namietajú, ţe rozhodnutia oboch súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď v dôsledku protiprávneho konania ţalovaného im vznikla škoda. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle 5 4 Cdo 46/2011 § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateliek o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku tohto by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Ţalobkyne v dovolaní namietajú, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ ide o otázku protiprávneho konania ţalovaného týkajúceho sa znemoţnenia im prístupu k vode z verejného vodovodu v dôsledku ktorého sa stal ich dom neobývateľný a boli nútené vybudovať novú vodovodnú šachtu a bývať v podnájme, čím im vznikla škoda. V zmysle § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.). Námietka, ţe sa stala okolnosť, ktorú nemal súd dokazovaním za preukázanú, vymedzuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vtedy, pokiaľ dovolateľ súčasne spochybní logiku úsudku o skutkových záveroch rozhodných pre právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ nepovaţuje za správne. Dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nemôţu byť vady a omyly súdu pri hodnotení dôkazov (§ 132 O.s.p.). Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. moţno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov – vychádzajúc zo zásady o voľnom hodnotení dôkazov – len z hľadiska spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nie je moţné súdu vytknúť ţiadne pochybenie, nie je moţné polemizovať s jeho skutkovými závermi. Rovnako na tomto mieste je potrebné uviesť, ţe procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá ani to, pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie zaloţili na neúplných skutkových 6 4 Cdo 46/2011 zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkami tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobkýň podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  7. 7 4 Cdo 46/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  8. októbra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.