Najvyšší súd 4 Cdo 181/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Č., bývajúcej v K, zastúpenej JUDr. A. K., advokátom v Č., proti ţalova

§ 224ods.

1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní, ktorí prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe postupom súdu bola im odňatá moţnosť konať pred súdom, a to ţalovanému 1/ z dôvodu, ţe i napriek jeho námietkam k znaleckému posudku Ing. K., ţe tento vychádzal z údajov, ktoré nemajú oporu v mapovom operáte a následne zmenil tvar hranice jednotlivých pozemkov sa súd s uvedenými tvrdeniami nevyporiadal. Dovolatelia vyčítali súdom oboch stupňov, ţe sa s ich tvrdeniami riadne a vyčerpávajúco nevysporiadali a aktívnu legitimáciu ţalobkyne ani neskúmali. Týmto porušili súdy právo ţalovaných ako účastníkov konania na riadne vypočutie ich prednesov a podaní, čím porušili ich právo na spravodlivý proces. Tým, ţe sa súdy s týmito tvrdeniami nezaoberali, porušili tieţ ich právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia spôsobom predpokladaným a súdu uloţeným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Za odňatie moţnosti ţalovaným pred súdom konať povaţovali aj tú skutočnosť, ţe súdy nevykonali nimi navrhovaný dôkaz – pripojenie spisového materiálu NZ 386/94 od notárky JUDr. V.. O nevykonaní tohto dôkazu súd rozhodol bez existencie právneho dôvodu. Za vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţovali tú okolnosť, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali zo znaleckého posudku znalca Ing. M. K., ktorý v čase vypracovania znaleckého posudku a písomného vyjadrenia uţ bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Mali za to, ţe podmienky pre ustanovenie Ing. K. ako osoby nezapísanej do zoznamu znalcov podľa § 15 zák. č. 382/2004 Z.z. z odboru geodézie pre potreby doplnenia jeho písomného znaleckého posudku neboli splnené. Tieţ vyčítali súdom oboch stupňov, ţe sa nezaoberali platnosťou dohody zo

1. mája 1957, na základe ktorej mala ţalobkyňa vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudnúť. Podľa ich názoru súdy mali povinnosť skúmať splnenie podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. (aktívnu legitimáciu – vlastnícke právo ţalobkyne k spornej nehnuteľnosti mali posúdiť ako predbeţnú otázku) a keď tak neurobili, zaťaţili konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prípade nedostatku aktívnej legitimácie mal súd konanie zastaviť. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4 4 Cdo 181/2011 Ţalobkyňa navrhla dovolanie ţalovaných odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalovaných je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutia v zmysle § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania preto z ustanovení § 238 O.s.p. nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je 5 4 Cdo 181/2011 prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existencia ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania v tomto zákonnom ustanovení uvedenej dovolací súd nezistil. S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho súdu nebola ţalovaným odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by zo strany súdov došlo k porušeniu niektorého z procesných práv ţalovaných. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 6 4 Cdo 181/2011 Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie 7 4 Cdo 181/2011 o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ţalovanými namietaný nedostatok aktívnej legitimácie ţalobkyne dostatočne doplnil a zrozumiteľne vysvetlil odvolací súd. Dovolací súd poznamenáva, ţe vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu (vyhovenie ţaloby) alebo neúspechu (zamietnutie ţaloby) účastníka konania a nie v prípade preukázania jej nedostatku k zastaveniu konania ako sa mylne domnievajú ţalovaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo prečo bolo ţalobe vyhovené. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného účastníka (ţalovaných) neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek ţalovaných. Pokiaľ ide o námietku nevykonania ţalovanými navrhnutého dôkazu (zabezpečenia notárskeho spisu), je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napr. R 125/1999, R 6/2000). Treba zdôrazniť, ţe k procesným právam 8 4 Cdo 181/2011 účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p.). Ak súd nevykoná všetky potrebné dôkazy (napr. preto, ţe sú pre konanie nevýznamné alebo nadbytočné), nejde o postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe súdy nesprávne vyhodnotili (ne)platnosť dohody zo
2. mája 1957 a znalecký posudok Ing. K. (resp. ţe posledne označený dôkaz bol bez právnej relevancie), prípadne ţe súdy vychádzali z neúplných skutkových zistení dovolací súd udáva, ţe rozhodnutie súdu z tohto dôvodu môţe byť nesprávne a teda po obsahovej stránke ide o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), samotný tento dovolací dôvod však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno zohľadniť vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243bods.

5 O.s.p., a dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie)

§ 243bods.

5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 9 4 Cdo 181/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková