ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na kaţdého, kto od iného prevzal vec. Nezáleţí ani na tom, či osoba, ktorá prevzala vec, má na vykonávanie určitej činnosti spojenej s vecou príslušné oprávnenie
zákona (napr. ţivnostenský list) alebo či to robí načierno ako tzv. fušku. Za dôleţité povaţoval to, ţe táto osoba prevzala určitú vec, ktorá má byť predmetom jej záväzku, teda ţe došlo k prevzatiu veci s povinnosťou ju opatrovať a ţe v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila alebo stratila. Uviedol, ţe zbaviť sa tejto zodpovednosti moţno jedine z dôvodu, ţe ku škode na veci by došlo aj inak, buď z vnútorných príčin (spočívajúcich v povahe veci a jej vadách), alebo z vonkajších príčin (napr. v ţivelnej pohrome), ktorých vplyv by sa rovnakou mierou prejavil, i keby vykonávateľ opravy vec na opravu neprevzal. Dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pri ktorej výška ceny opravy nemusí byť účastníkmi dohodnutá, postačuje dohoda o odplatnosti opravy s tým, ţe cena sa potom určí
rozsahu vykonanej opravy. Povaţoval za nesporné, ţe na vozidle ţalobcu došlo ku škode počas doby, keď bolo vozidlo u ţalovaného. Škoda vznikla tým, ţe došlo k zhoreniu vozidla. V tom čase bolo vozidlo umiestnené na dvore ţalovaného, kam ho sám umiestnil. Povaţoval za irelevantné, či ţalovaný s vozidlom nejakým spôsobom manipuloval, prípadne, či začal s opravou vozidla, taktieţ konštatoval, ţe je irelevantné, akým spôsobom došlo ku škode a kto ju spôsobil. Ţalovaný sa mohol vyviniť iba v tom prípade, ak by preukázal, ţe ku škode by bolo došlo aj inak, či uţ v dôsledku povahy veci, alebo z vonkajších ţivelných príčin. Uvedené skutočnosti však neboli preukázané, a preto je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu vzniknutú na vozidle ţalobcu. Mal za to, ţe súd prvého stupňa nesprávne z vykonaného dokazovania vyvodil, ţe ţalobca neuniesol dôkazné 3 5 Cdo 39/2011 bremeno, nepreukázal, ţe by ţalovaný od neho prevzal vec do opravy a tieţ nepreukázal, aké povinnosti mal plniť ţalovaný a aké práva mal ţalobca. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nesprávne ustálil, ţe účastníci sa nedohodli na odmene za opravu. Poukázal na to, ţe prevzatie veci je i to, ţe ţalovaný ţalobcovi povedal, ţe sa na to pozrie a vozidlo ponechali odstavené na ulici s tým, ţe ţalovaný od ţalobcu prevzal kľúče. Výšku škody určil v zmysle znaleckého posudku Ing. V. z 2. marca 2008, ktorý vyčíslil výšku škody vzniknutej poškodením (zhorením) vozidla v sume 160 330 Sk, keď ním určená cena vozidla pred poţiarom bola 192 330 Sk a všeobecná cena po poţiari 32 000 Sk. Rozdiel medzi uvedenými cenami je výška vzniknutej škody. V časti úroku z omeškania do 10. decembra 2007 vo výške 9,5 % a úroku z omeškania vo výške 1 % od 11. decembra 2007 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správy potvrdil
l O.s.p. Vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca zaslal ţalovanému výzvu na zaplatenie škody a stanovil mu lehotu do
vyhlášky č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, jeho prípustnosť odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Mal za to, ţe z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o oprave veci. Taktieţ namietal, ţe k poškodeniu motorového vozidla nedošlo v mieste vykonávania jeho ţivnosti (garáţi), ale auto bolo umiestnené na inej odstavnej ploche. Poukázal na to, ţe
vyjadrenia hasičov, ktorí realizovali zákrok, bola príčinou vzniku škody porucha elektrického zariadenia, teda technická závada vozidla a naopak, KEU stanovil príčinu vzniku poţiaru zapálenie motorového vozidla pri manipulácii s otvoreným ohňom. Mal za to, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním, resp. nekonaním a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla. Ţiadal, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nie sú dané dôvody dovolania a ţe odvolací súd vec správne právne posúdil. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 4 5 Cdo 39/2011 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, dovolanie ţalovaného nie je dôvodné. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa . V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalovaného je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho súdu, tak zmeňujúci ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému výroku. Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd predovšetkým skúmal subjektívne oprávnenie ţalovaného podať dovolanie proti tejto časti napadnutého rozsudku. Z účelu dovolania vyplýva, ţe právo podať dovolanie neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V predmetnej veci dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ nebol subjektívne oprávnený na podanie dovolania proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko nebol dotknutý na svojich právach, rozhodnutím neutrpel ţiadnu ujmu a jeho postavenie sa vôbec nezmenilo. Dovolanie preto z dôvodu § 238 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné, lebo smeruje proti tej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej došlo k potvrdeniu výroku rozsudku súdu prvého stupňa. 5 5 Cdo 39/2011 Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dôvody, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania
ţalovaný netvrdil a nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Inou vadou konania (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ v dovolaní nenamietal, a existenciu takejto vady nezistil ani dovolací súd. Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ţe k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom došlo v otázke posúdenia existencie predpokladov zodpovednosti za škodu. Dovolateľ mal za to, ţe nemohlo dôjsť k prevzatiu veci na základe záväzkového vzťahu, pretoţe zmluva 6 5 Cdo 39/2011 o oprave veci nebola uzavretá a taktieţ neexistuje príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek jeho konaním, resp. nekonaním a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec
normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pri ktorej výška ceny opravy síce nebola účastníkmi dohodnutá, za postačujúce povaţoval to, ţe došlo k dohode o odplatnosti opravy s tým, ţe cena sa potom určí
rozsahu vykonanej opravy. Povaţoval za nesporné, ţe na vozidle ţalobcu došlo ku škode počas doby, keď bolo vozidlo u ţalovaného. Škoda vznikla tým, ţe došlo k zhoreniu vozidla. V tom čase bolo vozidlo umiestnené na dvore ţalovaného, kam ho sám umiestnil. Uviedol, ţe je irelevantné, či ţalovaný s vozidlom nejakým spôsobom manipuloval, prípadne, či začal s opravou vozidla, taktieţ konštatoval, ţe je irelevantné, akým spôsobom došlo ku škode a kto ju spôsobil. Ţalovaný sa mohol vyviniť iba v tom prípade, ak by preukázal, ţe ku škode by bolo došlo aj inak, či uţ v dôsledku povahy veci, alebo z vonkajších ţivelných príčin. Uvedené skutočnosti však neboli preukázané, a preto je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu vzniknutú na vozidle ţalobcu.
Občianskeho zákonníka kaţdý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaţe by ku škode došlo aj inak. Ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka upravuje jednu z osobitných skutkových podstát zodpovednosti za škodu. Pôvodne bola táto zodpovednosť upravená v ustanovení § 237 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 1991.
citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu kaţdý, kto prevezme od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, ibaţe by ku škode došlo aj inak. Predpoklady vzniku tejto zodpovednosti sú: 7 5 Cdo 39/2011
tohto ustanovenia vzniká výlučne medzi účastníkmi zmluvy. Vlastníkovi veci, ktorý nebol účastníkom takejto zmluvy, alebo v prípade, ak by zmluva nebola vôbec upravená, by osoba, ktorá prevzala vec, ktorá je predmetom záväzku, zodpovedala
ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd vo vzťahu k námietke ţalovaného, ţe nebolo preukázané, ţe by došlo k uzatvoreniu zmluvy uvádza, ţe voči tomu, od koho prevádzkovateľ vec prevzal na splnenie záväzku, sa jeho zodpovednosť za poškodenie alebo stratu veci
ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka uplatňuje aj v prípade, ţe zmluva nebola platne uzavretá. Z hľadiska vzniku tejto zodpovednosti je dôleţité, ţe tu došlo k prevzatiu veci s povinnosťou ju opatrovať a ţe v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila alebo stratila. Okolnosť, ako k poškodeniu, strate alebo zničeniu veci došlo, či sa tak stalo pri vlastnom plnení záväzku alebo pri preprave, či skladovaní veci, či sa tak stalo v dôsledku porušenia povinnosti, úmyselne alebo inak, je právne bezvýznamná. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej sa nevyţaduje objektívny protiprávny úkon. Ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka však nezakladá absolútne objektívnu zodpovednosť povinného subjektu, pretoţe
tohto ustanovenia sa pripúšťa jediný liberačný dôvod.
tohto liberačného dôvodu ten, kto prevzal vec, nezodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ak by ku škode došlo aj inak, to znamená, ţe k škode by došlo aj v prípade, ţe by k prevzatiu veci nedošlo. Na zbavenie sa zodpovednosti nestačí samotná moţnosť vzniku rovnakej škody, ale musí byť preukázané, ţe škoda by na veci vznikla aj bez prevzatia veci za účelom splnenia záväzku, teda, ţe vplyv okolností, ktoré škodu spôsobili, by sa rovnakou mierou prejavili aj v prípade, ţe vec nebola na vykonanie zákazky odovzdaná. Ku škode by mohlo dôjsť aj inak, ak by sa vec zničila buď na základe nejakého vnútorného fyzikálneho alebo chemického procesu alebo následkom vonkajších objektívnych okolností, ktoré s činnosťou zodpovednostného subjektu nemajú nič spoločné. Dôkazné bremeno o liberačnom dôvodu má ten, kto vec na splnenie záväzku prevzal. 8 5 Cdo 39/2011 Odvolací súd zistil, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o oprave veci (hoci výška ceny opravy nebola dohodnutá konkrétnou sumou) a taktieţ k prevzatiu záväzku (umiestnenie vozidla na dvore ţalovaného). Tieto skutkové závery napadol ţalovaný v dovolaní, keď namietal, ţe medzi ním a ţalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o oprave a úprave veci. Taktieţ namietal, ţe k poškodeniu motorového vozidla nedošlo v mieste vykonávania jeho ţivnosti (garáţi), ale auto bolo umiestnené na inej odstavnej ploche. Mal taktieţ za to, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním, resp. nekonaním a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaný namieta nesprávnosť skutkových zistení odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov ako aj s poukazom na dôvody, ktoré uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd stotoţňuje, dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalovaného napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení veci. Z toho vyplýva, ţe dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného
1 O.s.p. zamietol. Rovnako v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol aj dovolanie ţalovaného smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania. 9 5 Cdo 39/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. augusta 2011 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 10 5 Cdo 39/2011
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.