o zaplatenie úrokov z omeškania

Najvyšší súd 2 M Cdo 1/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ľ. V. – s miestom podnikania v B., zastúpenej JUDr. M. S., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ M. M., bývajúcemu v B., 2/ A. M., bývajúcej v B., 3/ R. H., bývajúcemu v B., všetci zastúpení JUDr. D. S., advokátkou v B., o zaplatenie úrokov z omeškania, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 8 C 89/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. novembra 2009, sp.zn. 6 Co 160/2008, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2. novembra 2009 sp.zn. 6 Co 160/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo
3. novembra 2007, č.k. 8 C 89/2002-210 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným 1/, 2/ a 3/ (ďalej len „ţalovaní“) zaplatenia úrokov z omeškania z dlţnej sumy 500 000,-- Sk vo výške 243 458,80 Sk, ktorá suma predstavovala súčet výšky úrokov z omeškania za nezaplatenie dohodnutých splátok dlţnej sumy ku dňu podania ţaloby a ďalej sa domáhala zaplatenia 17 % úrokov z omeškania z celej istiny dlţnej sumy od
4. júna 2002 do
5. mája 2005 a zo sumy 363 898,80 Sk od
6. júna 2005 aţ do zaplatenia. Súd prvého stupňa ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 123 520,40 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi sporné uzavretie kúpnej zmluvy z
7. augusta 1999, uzavretie zmluvy o pôţičke z
8. augusta 1999, na základe ktorej ţalobkyňa poţičala ţalovaným 400 000,-- Sk a podpísanie notárskej zápisnice č. N. z
9. augusta
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe všetci ţalovaní zhodne tvrdili, ţe sumu 2 2 M Cdo 1/2011 700 000,-- Sk ţalobkyni odovzdali pred podpisom zmluvy
11. augusta
12. Súd prvého stupňa uviedol, ţe uvedené peniaze ţalobkyňa preukázateľne v ten istý deň vloţila na svoj účet v H.. Prvostupňový súd sa priklonil k tvrdeniam ţalovaných, pretoţe výpovede ţalobkyne sa počas konania tendenčne menili. Poukázal na to, ţe zaplatená suma pokrývala 500 000,-- Sk a v časti 200 000,-- Sk pokrývala aj zmluvu o pôţičke z
13. augusta
14. Súd prvého stupňa mal za to, ţe ţalovaní preukázali námietku neexistencie dlhu v čase jeho uznania, uznali dlh, ktorý v danom čase uţ neexistoval a z uvedeného dôvodu sa nemohli dostať do omeškania s plnením záväzku. Súd prvého stupňa uviedol, ţe nebola preukázaná opodstatnenosť pohľadávky ţalobkyne voči ţalovaným z titulu kúpnej zmluvy, a teda ţalovaní sa do omeškania s platením peňaţného dlhu preto nemohli dostať. Návrh na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
15. novembra 2009, sp.zn. 6 Co 160/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá pokiaľ ide o úroky z omeškania a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec v uvedenom rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe skutkové zistenie ohľadom zaplatenia kúpnej ceny 500 000,-- Sk ţalobkyni nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd súhlasil so ţalobkyňou, ţe tvrdenie ţalovaných, ţe najprv jej odovzdali sumu 700 000,-- Sk a aţ potom podpísali notársku zápisnicu, v ktorej uznali neexistujúci dlh 500 000,-- Sk a súhlasili s exekúciou, nemá logiku. Odvolací súd mal za to, ţe nebolo jednoznačne preukázané, ţe by suma 700 000,-- Sk, ktorá bola
16. augusta 1999 vloţená na účet ţalobkyne, predstavovala splatenie kúpnej ceny zo strany ţalovaných. Ţalobkyňa podala návrh na vykonanie exekučného konania na vymoţenie sumy 500 000,-- Sk na podklade exekučného titulu – notárskej zápisnice č. N.. V priebehu exekučného konania ţalovaní navrhli podaním z
17. augusta 2002 zastavenie exekúcie, pričom v tomto podaní uviedli, ţe kúpnu cenu ţalobkyni v plnej výške nezaplatili. Poukázal nato, ţe uvedené vyjadrenie ţalovaných je v rozpore so závermi okresného súdu, na ktorých zaloţil napadnutý rozsudok. V závere rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe z dôvodu vecnej nesprávnosti rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, ţe pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok tohto rozsudku, treba uviesť, ţe došlo k omylu zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa mylne domnieval, ţe predmetom konania sú i úroky z úrokov, avšak tak tomu nie je. 3 2 M Cdo 1/2011 Odvolací súd tak potvrdil neexistujúci výrok súdu prvého stupňa. Preto v ďalšom konaní súd prvého stupňa k tomuto výroku neprihliadne. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá pokiaľ ide o úroky z omeškania, podal na podnet ţalobkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť. Uviedol, ţe odvolací súd svojím rozhodnutím potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorá sa týkala zamietnutia ţaloby pokiaľ ide o úroky z omeškania, čiţe potvrdil prvostupňový rozsudok v merite veci. V odôvodnení predmetného rozsudku však opakovane vyslovil názor, ţe napadnutý rozsudok okresného súdu nie je vecne správny, čím sa zjavne výrok jeho rozhodnutia dostal do rozporu s jeho odôvodnením, čo má za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, ţe došlo zo strany odvolacieho súdu k porušeniu § 219 ods. 1 O.s.p., pretoţe potvrdil výrok, ktorý podľa jeho názoru nebol vecne správny. Generálny prokurátor mal za to, ţe odvolací súd sa nedôsledne riadil § 157 ods. 2 O.s.p., pretoţe úvahy, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia boli v rozpore s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd tak nesprávne vyloţil a aplikoval procesné ustanovenia, čím z jeho strany došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na to, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia robí konanie vadným v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Odôvodnením, akým sa odvolací súd zrejme snaţil odstrániť svoje pochybenie nezodpovedá litere zákona. Generálny prokurátor názor krajského súdu vyslovený v odôvodnení rozsudku, ţe na potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu nemá okresný súd prihliadať nepovaţuje za správny, pretoţe v rozsudku je právne záväzný jeho výrok a nie odôvodnenie. Odvolací súd v rozpore s § 153 ods. 4 O.s.p. rozhodoval o nároku, ktorý nebol predmetom konania. Podľa názoru generálneho prokurátora vznikol rozpor medzi výrokovou časťou a odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré si vzájomne odporujú, a toto rozhodnutie je potom potrebné povaţovať za nepreskúmateľné a teda aj zmätočné, majúce potom právnu povahu inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Následkom tohto rozhodnutia a postupu odvolacieho súdu, Okresný súd Bratislava III po vrátení veci na ďalšie konane, vo veci ďalej nekonal a na rozhodnutí vo veci samej vyznačil právoplatnosť. Generálny prokurátor konštatoval, ţe ţalobkyni bola takýmto spôsobom odňatá moţnosť konať pred súdom, keď jednak nebolo jasné, ako odvolací súd rozhodol o dôvodoch ňou podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa a jednak 4 2 M Cdo 1/2011 súd prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie nedoplnil dokazovanie a nerozhodol znovu o veci tak, ako ho na to upravil odvolací súd. Ţalobkyňa sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţnila. Ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. 5 2 M Cdo 1/2011 Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vţdy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
18. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
19. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba 6 2 M Cdo 1/2011 za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá pokiaľ ide o úroky z omeškania, avšak v odôvodnení poukazuje na vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá mala smerovať k časti výroku, v ktorom zvyšok rozsudku zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok jeho rozsudku, tu došlo k omylu zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa mylne domnieval, ţe predmetom konania sú aj úroky z úrokov. Tak tomu však nie je, pretoţe predmetom konania sú iba úroky z omeškania so zaplatením kúpnej ceny. Odvolací súd tak vlastne potvrdil neexistujúci výrok súdu prvého stupňa. Avšak tento nelogický a predovšetkým zmätočný postup súdu zakladá vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Neprichádza do úvahy, aby sa odvolací súd svoje pochybenie snaţil zhojiť vsunutím jedného odseku na závere svojho rozhodnutia a aby ţiadal prvostupňový súd neprihliadať na jeho prvý výrok. Záväzný je výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie. Odvolací súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov povaţoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a z akých dôvodov rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Takýto postup odvolacieho súdu zaloţil zmätočnosť aj jeho ďalšieho výroku, ktorým vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 7 2 M Cdo 1/2011 prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok teda neobsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia, resp. obsahuje zmätočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne odôvodnené a zlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v obidvoch jeho výrokoch, majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je vadou konania, ktorou sa ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia, ani námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. l O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
20. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
21. mája 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 8 2 M Cdo 1/2011