Obsah (6)

§ 142§ 220§ 13§ 148§ 11§ 157

2 Cdo 79/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kol

zásady voľného hodnotenia dôkazov. Navyše rozhodnutie prvostupňového súdu povaţoval za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Okresný súd Michalovce rozsudkom z

1. júna 2009 č.k. 7 C 108/2005-207 ţalobu zamietol. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu ţalovaného 5 670,72 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný
2. júna 2005 vykonal kontrolu odberu elektrickej energie v spoločných priestoroch v bytovom dome na ul. U. (na podnet vlastníkov bytového domu). Kontroly sa zúčastnili zamestnanci ţalovaného – J. B. a V. B. a tieţ predseda blokovej samosprávy bytového domu A.. B., dôverník bytového domu M. M. a revízny technik Š. V.. O vykonanej kontrole bol vyhotovený protokol, v ktorom členovia kontroly konštatovali, ţe v pivničných priestoroch bytového domu je namontovaný elektrický ohrievač vody, ktorý je napájaný zo svetelného okruhu. Ohrievač slúţi pre ohrev TÚV v byte, ktorého vlastníčkou je ţalobkyňa. Za obdobie od
3. júna 2004 do
4. apríla 2005 mala ţalobkyňa preplatok za spotrebovanú elektrinu 2 319,50 Sk. Faktúrou za dodávku elektriny za obdobie od
5. júna 2005 do
6. júna 2006 mala vyúčtovaný nedoplatok za spotrebovanú elektrinu v sume 9 827,50 Sk. Bolo tieţ zistené, ţe ţalobkyňa spotrebu energie za obdobie od
7. januára 2004 do
8. decembra 2004 vyfakturovanú ţalovaným ako neoprávnený odber v sume 7 548,-- Sk zaplatila. Súd dospel k záveru, ţe na základe výsledkov kontroly bolo preukázané, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrický prúd zo spoločnej prípojky. Súd povaţoval za nepriamy dôkaz potvrdzujúci výsledok kontroly aj faktúry ţalovaného. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa k
9. októbra 2005 zaplatila nedoplatok vyfakturovaný v súvislosti s neoprávneným odberom súd vyhodnotil ako akceptáciu zistenia neoprávneného odberu a jeho vyčíslenia. Výsledok kontroly oznámený listom vlastníkom bytovému domu nemohol zasiahnuť do osobnostných práv ţalobkyne, pretoţe išlo o pravdivé skutkové tvrdenie. Pokiaľ ţalobkyňa poukazovala na to, ţe na odber elektrickej energie sa prihlásila aţ
10. júna 2005, prvostupňový súd uviedol, ţe od
11. júla 2004 ţalobkyňa bola vlastníčkou bytu. Predtým ho od
12. júna 1988 uţívala na základe nájomnej zmluvy. Za neoprávnený odber zodpovedá 3 2 Cdo 79/2011 skutočný odberateľ elektrickej energie, ktorým v danom prípade bola ţalobkyňa a nie jej syn, ktorý bol len ako odberateľ registrovaný. Podmienkou podania tzv. negatórnej ţaloby je hrozba opakovania zásahu do chráneného práva, resp. pokračujúca činnosť. Ţalobkyňa mala za to, ţe listom ţalovaného z
13. júna 2005 došlo k neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti. Keďţe však ţalovaný preukázal pravdivosť svojho tvrdenia v liste z
14. júna 2005 o tom, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej prípojky, nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobkyne. O trovách konania súd rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo

1. novembra 2010 sp. zn. 1 Co 217/2009 potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby v časti o uloţenie zákazu ţalovanému tvrdiť, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky a o náhradu nemajetkovej ujmy. Vo výroku o zamietnutí ţaloby v časti o uloţenie povinnosti ţalovanému ospravedlniť sa zmenil prvostupňový rozsudok tak, ţe ţalovanému uloţil, aby do 10 dní od právoplatnosti rozsudku písomným listom doručeným vlastníkom (nájomníkom) bytov v bloku B. na ul. U. uviedol, ţe jeho tvrdenie v liste z
2. júna 2005, ţe I. B. neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky, nie je pravdivé a za toto nepravdivé tvrdenie sa jej ospravedlňuje. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť štátu na trovách konania sumu 44,94 € platbou Krajskému súdu v Košiciach do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo logické, komplexné a presvedčivé. Odvolací súd preto zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu a uzavrel, ţe súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom preukázania neoprávneného odberu elektrickej energie ţalobkyňou a v dôsledku toho vec aj nesprávne právne posúdil. Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, ţe ţalobkyňa bola vlastníčkou bytu č. X. na ul. U. a zároveň spoluvlastníčkou pivničného priestoru v bytovom dome, v ktorom mala namontovaný elektrický ohrievač vody. Odvolací súd z fotodokumentácie predloţenej ţalovaným zistil, ţe kábel zapojený na svetelný okruh v spoločných priestoroch, označený ţalovaným a svedkami ako kábel, ktorým sa mal uskutočňovať neoprávnený odber, smeroval zo svetelného okruhu pod pevne montovaný obklad drevotriesky na stene pivnice, pričom

vyjadrenia svedka A. B. obklad v pivničných priestoroch bol urobený uţ pred 20 rokmi. Kábel mal ďalej smerovať aţ do gumovej hadice, ktorá smerovala do pivničného priestoru 4 2 Cdo 79/2011 ţalobkyne. Z fotografií nebolo moţné vyvodiť záver, ţe elektrický kábel vychádzajúci z rozvodu svetelného okruhu bol pripojený na elektrický ohrievač vody v pivničných priestoroch ţalobkyne a ţe teda ţalobkyňa takto neoprávnene odoberala elektrinu zo spoločného zdroja. Zistiť sa to dalo jednoznačne aţ na mieste po otvorení pivnice. Ani na odvolacom pojednávaní svedok Š. V. jednoznačne nepotvrdil tú skutočnosť, ţe ohrievač vody ţalobkyne bol napojený na svetelný okruh, iba uviedol, ţe napojenie na svetelný zdroj viedlo k bojleru. Hoci je odborníkom v tejto oblasti, nepreveril samotné napojenie bojlera. Neoprávnený odber a teda napojenia elektrického ohrievača vody na svetelný rozvod nepotvrdil ani svedok A.. B., ktorý pri výsluchu pred odvolacím súdom uviedol, ţe pri kontrole sa ani nešiel pozrieť bliţšie a nevidel, ako to bolo zapojené. Ţalovaný v konaní teda nepreukázal svoje tvrdenie o neoprávnenom odbere elektrickej energie ţalobkyňou. Keď ţalovaný ku kontrole nezabezpečil otvorenie pivnice ţalobkyne, aby bolo moţné preveriť napojenie bojlera, nemoţno bez pochybnosti vyvodiť, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu. Ţalovaný svojím nepravdivým tvrdením v liste z 18. júna 2005 o neoprávnenom odbere elektrickej energie ţalobkyňou zo spoločnej vchodovej prípojky porušil právo ţalobkyne na ochranu osobnosti (občianska česť a dobré meno), pričom tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jej osobnostných právach. Takéto tvrdenie stavalo ţalobkyňu do takej pozície, ţe mala snahu obohacovať sa na úkor spoluvlastníkov. Išlo teda o tvrdenie, ktoré bolo spôsobilé ohroziť jej povesť. Základ nároku na ochranu osobnosti bol daný a preto odvolací súd postupom

§ 220O.s.p.

zmenil napadnutý rozsudok v zamietavej časti ohľadom poţadovaného ospravedlnenia a v tejto časti ţalobe vyhovel. Doručenie listu o nepravdivosti tvrdenia ţalovaného s ospravedlnením tým, ktorým bol doručený list z 18. júna 2005, povaţoval odvolací súd za zadosťučinenie adekvátne okolnostiam. Za nedôvodné odvolací súd povaţoval odvolanie ţalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala zmeny zamietavého výroku o uloţení zákazu ţalovanému tvrdiť, ţe neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na zdrţanie sa neoprávneného zásahu

§ 13ods.

1 Občianskeho zákonníka je, aby neoprávnený zásah trval, poprípade aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania sa v budúcnosti. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy, pretoţe za zadosťučinenie adekvátne okolnostiam povaţoval ospravedlnenie. O trovách konania odvolací súd rozhodol

§ 142ods.

2 O.s.p. a o trovách štátu

§ 148ods.

1 O.s.p. 5 2 Cdo 79/2011 Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, ţe odvolací súd potvrdí v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľ videl v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za nepreskúmateľné. Namietal porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd sa vo svojom odôvodnení nezaoberal ani jedným z nepriamych dôkazov. Poukázal na to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe odvolací súd nesprávne hodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. Odvolací súd navyše na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu tým, ţe list adresovaný ţalobkyni posúdil ako zásah do jej práva na ochranu dobrého mena

§ 11a nasl.

Občianskeho zákonníka. Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu (jeho časti), ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. 6 2 Cdo 79/2011 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietal a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil. So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaný túto vadu videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. v jeho nepreskúmateľnosti. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, dovolací súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/2003). 7 2 Cdo 79/2011

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z

1. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
2. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
3. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
4. februára 1998). Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (po zopakovaní dokazovania) uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezistil. Z dovolania ţalovaného je zrejmé, ţe namieta nesprávne hodnotenie dôkazov odvolacím súdom. Dovolací súd k tejto námietke uvádza, ţe v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je 8 2 Cdo 79/2011 vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a nie je ani samostatným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 3. mája 2011 sp. zn. 5 Cdo 281/2010). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Ţalovaný vo svojom dovolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

§ 11

Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

§ 13ods.

1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

§ 13ods.

2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť 9 2 Cdo 79/2011 fyzickej osoby alebo jeho váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dovolací súd v danej veci skúmal, či odvolací súd správne vec právne posúdil pokiaľ ide o napadnutú časť rozhodnutia, keď konštatoval, ţe listom ţalovaného z

1. júna 2005 došlo k zásahu do práva ţalobkyne na ochranu osobnosti, v dôsledku čoho mu bola uloţená povinnosť ospravedlniť sa ţalobkyni spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania zasahujúceho do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (viď § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V konaní bolo nesporné, ţe ţalovaný v liste z
2. júna 2005, ktorý bol zaslaný vlastníkom bytov v bloku B. na ul. U., uviedol, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky. Odvolací súd na základe dokazovania, ktoré v potrebnom rozsahu opakoval, uzavrel, ţe ţalovaný pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázal. S týmto názorom sa stotoţnil aj dovolací súd. Potom takéto nepravdivé tvrdenie, dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby zakladá neoprávnený zásah do práva na ochranu jej osobnosti, ktorý odôvodňuje poţiadavku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia

§ 13ods.

1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zároveň správne poukázal na to, ţe takéto tvrdenie ţalovaného stavalo ţalobkyňu do pozície, ţe mala snahu obohatiť sa na úkor ostatných spoluvlastníkov. Preto je správny záver odvolacieho súdu, ţe v danom prípade ţalovaným uvedené nepravdivé tvrdenie je so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej osobnostných právach. Vzhľadom na uvedené tak boli splnené zákonné predpoklady na priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia tak, ako konštatoval odvolací súd. 10 2 Cdo 79/2011 Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p. dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietol. V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalobkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania voči ţalovanému nepriznal, pretoţe jej v dovolacom konaní ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová