ustanovenia § 64 ods. l písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. ukladá navrhovateľke sankciu – upozornenie na porušenie zákona . Vo zvyšnej časti rozhodnutie odporkyne č. RP/52/2010 zo dňa 07.12.2010 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozhodnutím č. RP/52/2010 zo dňa 07.12.2010 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla
1 až 3 a § 5 ods. l písm. g/a h / zákona č.308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000Z.z.) postupom
308/2000 Z.z. o tom, 2 3 Sž /4/2011 že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 304/PLO/O -4922/2010 porušila povinnosť ustanovenú v § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 05.08.2010 o cca. 22,14 hod. odvysielala v rámci televíznej programovej služby J.-P. politicko – publicistický program L. , ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou T. M. R. , a.s., za čo bola uložená navrhovateľke
ust. § 64 ods. l písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia – pokuta určená
3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 1000 €. II. Proti uvedenému rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len Rada) podala včas odvolanie – opravný prostr iedok navrhovateľka, uvádzajúc, že konanie Rady, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rada je ako správny orgán povinná postupovať v konaní výhradne spôsobom upraveným právnym predpisom. Tento príkaz je primárne upravený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) a ďalej aj v ustanovení správneho poriadku § 3 ods. l . Správne orgány sú oprávnené a povinné postupovať pri výkone svojej právomoci výlučne v rámci hraníc stanoveným právnou úpravou. Tento princíp sa uplatňuje všeobecne pri postupe správneho orgánu v správnom konaní. Je preto potrebné aplikovať tento príkaz tiež pri zákonom upravenom postupe pre určenie výšky pokuty udelen ej Radou . Znenie zákona ukladá povinnosť „určiť“ pokutu a jej výšku
zákonom stanovených kritérií. Zo zákonného znenia je preto daný postup správneho orgánu pre posúdenie povinných kritérií pre určenie výšky pokuty. Správny orgán nemôže pri rozhodovaní o výške pokuty postupovať inak , ako je uvedené v zákone, prípadne niektoré z kritérií opomenúť. V napádanom rozhodnutí sa správny orgán nevysporiadal so všetkými zákonnými kritériami, ktorých posúdenie je náležitým postupom pri určovaní výšky pokuty. Správny orgán určil výšku pokuty na základe neúplného výpočtu zákonných kritérií a neúplného vyporiadania sa s ich naplnením, pričom svoj postup, ktorý je v rozpore so zákonom vôbec nezdôvodnil. Výrok rozhodnutia v časti o udelení sankcie odôvodnila Rada nedostatočne . Uplatnené kritériá nezodpovedajú v úplnosti podmienkam právnej úpravy. Rada uviedla ako kritériá závažnosť správneho del iktu, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania a následky porušenia povinnosti . Správny orgán pri určení výšky sankcie posudzuje (§ 64 ods. 3): závažnosť veci, spôsob, trvania a nás ledkov porušenia povinnosti , miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 3 3 Sž /4/2011
navrhovateľky správny orgán nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti pre posúdenie určenia výšky sankcie. Otázkou spôsobu porušenia zákona a otázkou získaného bezdôvodného obohatenia sa vôbec nezaoberal. Pritom upozorňuje na skutočnosť, že sa jedná o kogentné ustanovenie právneho predpisu a správny orgán je povinný postupovať
ustanovení právneho predpisu. Rada sa však opomenula vy sporiadať s vyššie uvedenými kritériami, ktoré tvoria jeden komplexný celok. Navrhovateľka považuje preto neúplnosť odôvodnenia výroku rozhodnutia za nezákonné, spôsobujúce nezákonnosť celého rozhodnutia. Správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadi pri určovaní výšky pokuty nemôže byť svojvôľou a vždy musí byť ohraničená literou zákona a je potrebné sa pri aplikácii právnej úpravy vysporiadať sa s uplatnením zákona na konkrétnu skutkovú situáciu. Sp rávny orgán môže rozhodnúť o výške pokuty na základe správnej úvahy, musí sa však bezpodmienečne vysporiadať s kritériami stanovenými zákonom a na základe ich vyhodnotenia rozhodnúť. Rada pri rozhodovaní o uložení sankcie postupovala
2 zákona č.308/2000 Z.z. , s odvolaním sa na sankciu uloženú za porušenie rovnakého ustanovenia zákona o vysielaní rozhodnutím RL/25/2010 z 11.05.2010 v konaní 33-PLP/O-759/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2010. Toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou podanou dňa 18.08.2010 na Krajský súd v B. . Žalobou vysielateľ napadol retroaktívne použitie právnej normy. Je predpoklad, že v zmienenom konaní by mohlo dôjsť k zrušeniu predmetného rozhodnutia, práve z dôvodu retroaktívneho použitia právnej normy. Výsledok konania na Krajskom súde v B. môže byť rozhodujúc i pre posúdenie tejto veci. Preto v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov navrhovateľka návrh, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/25/2010 z 11.05.2010 konanie prerušil a v konaní pokračoval po právoplatnosti rozhodnutia vo vyššie uvedenom konaní. Napadnuté rozhodnutie navrhla zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. III. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa dňa 21.02.2010 uvádzajúc, že sa pri ukladaní pokuty riadila kritériami, ktoré v rozhodnutí aj uviedla. S viacerými kritériami, ktoré odporca uviedol na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnu tia sa odporca obšírnejšie vysporiadal v iných častiach odôvodnenia rozhodnutia (str. 12 -15).
jej názoru je zrejmé, že pomerne široký výpočet skutočností uvedených v ustanovení § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je všeobecným výpočtom, ktorý platí pre bližšie neurčený okruh prípadov porušení ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. Účelom tohto ustanovenia je nepochybne zabezpečiť, aby sa správny orgán, teda odporkyňa , vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami a ich aplikovaním na konkrétny prípad. Je však logické, že správny orgán sa môže vysporiadať iba s existujúcimi skutočnosťami a teda skutočnosťami, ktoré reálne môžu mať vplyv na určenie výšky pokuty. V danom prípade napr. sankcia uložená samoregulačným orgánom nemohla mať žiadny vplyv 4 3 Sž /4/2011 na určenie výšky pokuty, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje. Vzhľadom na špecifický charakter daného prípadu (k porušeniu došlo už samotným faktom, že bol sponzorovaný program polit ickej publicistiky) nebolo možné poukázať na špecifiká spôsobu porušenia povinnosti , ktoré by mohli mať vplyv na učenie výšky pokuty. Získané bezdôvodné obohatenie nebolo v tomto prípade predmetom posudzovania. Odporkyňa vzala do úvahy fakt, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo , ako aj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti a tomu zodpovedá aj výška pokuty, ktorá bola uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Odporkyňa sa vysporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia logicky uviedla iba tie skutočnosti, ktoré mali a mohli mať vplyv na určenie výšky pokuty. Je presvedčená, že takýto postup je v úplnej zhode s úmyslom zákonodarcu a neuvedenie skutočností , ktoré nemali a nemohli mať vplyv na určenie výšky pokuty preto nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odporkyňa uviedla , že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s obdobným argumentom ohľadom „neúplnosti“ odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky pokuty zaoberal aj v konaniach č. 5 Sž 94/2008, č. 3 Sž 33/2009-25, č. 8 Sž 4/2009-21, č. 3 Sž 63/2008, č. 5 Sž 7/2009 a č. 3 Sž 67/2008. Vo všetkých týchto konaniach Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnuté rozhodnutia odporcu. Prerušenie konania
2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. je rozhodnutím, ktoré je plne v réžii príslušného súdu. Z tohto dôvodu sa odporkyňa necíti kompetentná komentovať vhodnosť alebo potrebnosť tohto úkonu. Odporkyňa k uvedeným skutočnostiam iba uvádza, že v čase prijímania napadnutého rozhodnu tia bola navrhovateľke za porušenie ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. uložená právoplatná sankcia a odporkyňa preto v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z nemohla postupovať iným spôsobom ako uložením pokuty. Odporkyňa ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenie zákona. Ďalej má za to, že je j rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani log ické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. , a že navrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. vydal rozsudok , ktorým rozhodnutie odporkyne č. RP/52/2010 zo dňa 07.12.2010 potvrd í . 5 3 Sž /4/2011 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 64 ods. 6 zákona č . 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 10.03.2011 z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 304-PLO/O-4922/2010, s obsahom rozhodnutia Rady č. RL/25/2010 zo dňa 11.05.2010, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 304-PLO/O-4922/2010 zo dňa 12.10.2010, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 28.10.
4 zákona č. 308/2000 Z.z. sponzorovan ie spravodajských programov a programov politickej publicistiky sa zakazuje. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii alebo o športe.
X. zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, 6 3 Sž /4/2011 b/ odvysielanie oznamu o porušení zákona, c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti d/ pokutu, e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
2 citovaného zákona sankciu
ods. l písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ re transmisie, poskytovateľ audiovizuálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť . Rada uloží pokutu bez prechádzajúceho upozorneni a, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez prechádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. l a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. l písm. e/].
3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí
závažnosti veci, spôsobom, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodného obohatenie a sankciu, ktorú v prípade uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66.387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej s lužby od 99 € do 19.916 €, ak porušil podmienky na vysielanie sponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel v tomto prípade k záveru, že zo strany vysielateľa televíznej programovej služby prišlo k porušeniu povinnosti upravenej v § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. , keďže pred posudzovaným programom, ktorý
názoru senátu, po oboznámení sa s jeho obsahom, možno jednoznačne charakterizovať ako politicko - publicistický program, bol odvysielaný sponzorovaný odkaz , čo je preukázané obsahom predloženého obrazovo - zvukového záznamu programu. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná. Súd z obsahu programu zistil , že hosťom prvej časti diskusie bol minister financií SR I. M. a hosťami druhej časti relácie boli M. H. , guliar usvedčený z dopingu a M. M. , riaditeľ antidopingovej agentúry Slovenskej republiky. V prvej časti programu sa minister financií SR vy jadroval k rôznym politickým témam, k rozvratu verejných financií, k výstavbe národného futbalového štadióna, k zvyšovaniu DPH, resp. k vyrovnaniu DPH na potraviny a l ieky na 19%. Témou rozhovoru druhej časti programu bol zistený doping u športovca M. H. , guliara, ktorý bol dištancovaný, keďže druhýkrát v jeho kariére boli testy na prí tomnosť dopingu pozitívne. H. tvrdil , 7 3 Sž /4/2011 že mu síce doping našli , ale neužíval ho vedome. K tejto problematike sa vyjadroval riaditeľ antidopingovej agentúry Slovenskej republiky M.M. Dĺžka celého programu bola v trvaní l hodina 49 minút.
2 zákona č. 308/2000 Z.z. postačuje na uloženie sankcie – pokuty, aby vysielateľ opakovane porušil povinnosť a zároveň zákon predpokladá existenciu písomného upozornenia na porušenie zákona. Písomné upozornenie na porušenie zákona bolo uložené navrhovateľke rozhodnutím rady č. RL/25/2010 zo dňa 11.05.
článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť, ako princípy mater iálneho právneho štátu
názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré by mohli byť neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií ,
ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (cit . Drgonec: Ústava Slovenskej republiky – Komentár, Heuréka 2004, str. 57 – 58).
čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva), má súd konať v plnej jurisdikcii . S poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám. Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, aj vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania, nezruší, pretože skutkový stav považoval za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci čo do kvalifikácie sankcionovaného konania nebolo materiálne nesprávne. Súd výrok o druhu 8 3 Sž /4/2011 uloženej sankcie, v rámci rozhodovania v plnej jurisdikcii, napravil sám zmenou výroku rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 5 a 6 O.s.p.). Pokiaľ ide o druh u loženej sankcie, dospel súd k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania navrhovateľky (závažnosť, dĺžka konania a následky), než ktorá vyplývala z rozhodnutia odporkyne. Preto považoval uloženie sankcie - upozornenie na porušenie zákona za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevenci e, prihliadnuc aj na skutočnosť, že ide o druhé porušenie uvedeného ustanovenia zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na obsah napadnutého rozhodnutia dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zmeniť v časti uloženej sankcie (pokuty vo výške 1000 €) tak, že uloží navrhovateľke sankciu – upozornenie na porušenie zákona (§ 64 ods. l písm. a/ v spojení s § 64 ods. 2 veta prvá zákona č. 308/2000 Z.z.). Vo zvyšnej časti rozhodnutie odporkyne potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody zmeny rozsudku súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania ( § 250k ods. l O.s.p.), keďže nemala vo veci plný úspech, keďže vo zvyšnej časti prišlo k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia odporkyne (§ 250q ods. 2 O.s.p.). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostr iedok nie je prípustný. V B. dňa 10. marca 2011 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.