1ObdoV/43/2008-187 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. B., advokáta so sídlom v K., A. X, správcu konkurznej podstaty úpadcu H. S., a. s., v konkurze, proti žalovanému C. S., s. r. o., B., P., zastúpeného JUDr. M. H., advokátom, advokátska kancelária Č. & H., B., K. X., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Cbi 27/2003, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- februára 2008, č. k. 20bo/112/2007-166, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z
- marca 2007, č. k. 10Cbi 27/2003 – 148 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z
- marca 2007 č. k. 10 Cbi 27/2003 – 148 zamietol žalobu v časti, ktorou žalobca žiadal určiť, že dohoda o zrušení kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v znení dodatku č. 1 z
- januára 2002 je voči konkurzným veriteľom neúčinná a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty 18 mil. Sk. V časti o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným
- júna 2001 konanie zastavil potom, ako žalobca v tejto časti vzal žalobu späť. K zamietajúcej časti rozsudku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v sporovom konaní je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho 2 1ObdoV/43/2008 záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Žalobca v konaní nepredložil súdu dôkazy o tom, že dlžník uzavrel kúpnu zmluvu č. 170401 z
- júna 2001 a dodatok č. 1 k dohode o ukončení kúpnej zmluvy (?), ktorý zmenil článok 2 tejto dohody v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, a že tento úmysel musel byť druhej strane známy. Pravdivosť tvrdenia žalobcu nevyplýva z obsahu uzavretých zmlúv ani zo skutočností uvedených v žalobe a jej prílohách. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na dovolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil tak, že určil, že dohoda o zrušení kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 zo dňa
- januára 2002 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty 18 mil. Sk a zaplatiť 13 000 Sk trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v kúpnej zmluve uzavretej účastníkmi písomnou formou
- júna 2001 si v bode 7 zmluvné strany dohodli možnosť meniť obsah uzavretej kúpnej zmluvy po vzájomnom písomnom odsúhlasení. Možnosť odstúpenia od zmluvy si účastníci zmluvy osobitne nedohodli a v zmluve odkázali na § 344 až 354 Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že okrem zákonnej úpravy obsiahnutej v odkazovanom § 344 až 354 Obchodného zákonníka si zmluvné strany nedohodli žiadne osobitné podmienky, z ktorých by mohli zmluvné strany odstúpiť od uzavretej zmluvy. V konaní nebolo preukázané a ani účastníkmi tvrdené, že na strane ktorejkoľvek zo zmluvných strán nastala právna skutočnosť, na základe ktorej zmluvná strana uplatnila zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy a ako je uvedené vyššie. Zmluvné dôvody na odstúpenie od zmluvy nemali zmluvné strany dohodnuté žiadne. Dodatok č. 1 k dohode o ukončení kúpnej zmluvy zo dňa
- januára 2002 mení obsah dohody o ukončení kúpnej zmluvy, ktorej obsah žiadna zo sporových strán nepredložila a jej existenciu nepreukázala. Z tohto dôvodu v dodatku č. 1 z
- januára 2002 zmluvnými stranami dohodnutá poriadková pokuta (správne zrejme zmluvná pokuta) vo výške 18 mil. Sk nemá žiaden právny vzťah k uzavretej zmluve z
- júna 2001 a odkazuje len na poznámku v bode 1, že je dohodnutou náhradou za „ukončenie“ zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo, preto záväzok na zaplatenie 18 mil. Sk bez právneho dôvodu, vyplývajúci z dodatku č. 1 z
- januára 2002, je prevzatý úpadcom neopodstatnene a neprimerane zaťažil úpadcu aj s prihliadnutím na to, že 3 1ObdoV/43/2008 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podal samotný úpadca
- februára 2002 t. j. 20 dní po uzavretí dodatku a tri mesiace pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu uznesením Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2002 pod sp. zn. 4K18/
- Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
- apríla
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie je nedostatočné lebo neobsahuje v § 157 O. s. p. stanovené náležitosti. Rozhodnutie sa nevenuje opisu úvah a myšlienkových postupov pri skúmaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre neúčinnosť právnych úkonov ako vyplývajú z § 15 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( či pri uzavretí dohody a zrušení zmluvy bol na strane úpadcu úmysel poškodiť veriteľov a či žalovaný mal o takomto eventuálnom úmysle vedomosť). V rozhodnutí ani nenaznačil čo nasvedčuje existencii stanovených zákonných podmienok a na základe akého skutkového zistenia dospel k záveru, že dohoda o zrušení zmluvy v znení dodatku je neúčinná. Naopak bez vysvetlenia prečo je to potrebné, sa venoval otázkam, ktoré pre rozhodnutie nemajú žiadane význam. Neúčinnosť podľa rozhodnutia vychádza z tvrdení , že : – pre odstúpenie od zmluvy nebol žiaden dôvod a k odstúpeniu nedošlo; – dohodu o odstúpení od zmluvy, ktorú mení dodatok, žiadna zo zmluvných strán nepredložila a nepreukázala; – úpadcom prevzatý záväzok na zaplatenie 18 mil. Sk nemá žiaden právny vzťah k uzavretej kúpnej zmluve a prevzatý záväzok neopodstatnene a neprimerane zaťažil úpadcu. Uvedené tvrdenia sú prekvapivé, neobstoja a nie je zrejmé ako k nim odvolací súd dospel. Rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, hoci žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Odvolacím súdom konštatovaná neúčinnosť sporných právnych úkonov je výsledkom nesprávneho posúdenie prípadu, keďže vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu neboli splnené zákonom stanovené dôvody. Zákonom stanovené dôvody nemožno a priori predpokladať, musia byť v konaní preukázané a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalovaný 4 1ObdoV/43/2008 nad rámec svojich povinností preukázal, že všetky úkony v danom obchodnom vzťahu boli opodstatnené; kúpna zmluva, dohoda o jej zrušení a jej dodatok. Bolo preukázané, že podnikateľský zámer vybudovať celoslovenskú televíziu skutočne existoval a nebol len predstieraným zámerom. Práca na realizácii diela sa rozbehla a žalobca do nej vložil nemalé prostriedky. Žalobca podrobne rozpísal a doložil udalosti z konca roku 2001, ktoré viedli k uzavretiu dohody o zrušení kúpnej zmluvy a k jej dodatku. To, že úpadca neplnil svoje zmluvné povinnosti, viedlo k úverovaniu projektu žalovaným do neúmernej výšky. Táto situácia viedla k opodstatnenej obave, že úpadca nebude spôsobilý zaplatiť zostávajúce splátky. To napokon viedlo k rokovaniu so žalobcom a k dohode o zrušení zmluvy. Prevzatie záväzku úpadcu zaplatiť 18 mil. Sk nesvedčí o jeho úmysle poškodiť veriteľov. Ak by žalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy musel by následne žalovať náhradu škody v podstatne vyššej sume ako záväzok, ktorý prevzal na seba úpadca. Oba sporné úkony sú úkonmi právne dovolenými a sú plne opodstatnené okolnosťami, ktoré sa v zmluvnom vzťahu vyskytli. Dohoda o záväzku úpadcu zaplatiť 18 mil. Sk bola uzavretá s cieľom pokryť aspoň časť škody, ktorá žalobcovi vznikla. Výšku záväzku preto nemožno považovať za neprimerane vysokú. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v dovolaní uvádzaná argumentácia prehliada ustanovenie § 15 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého možno odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorým na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku. V tomto prípade odporovateľnosti sa nevyžaduje preukázanie úmyslu dlžníka poškodiť veriteľa ani vedomosť druhej strany o tomto úmysle. V takom prípade postačuje preukázanie prevzatia sankcie neprimeranej jeho majetku. Splnenie týchto podmienok bolo preukázané a odvolací súd si ich osvojil, keď plnenie označil za neopodstatnené, neprimerane zaťažujúce a nemajúce žiaden vzťah ku kúpnej zmluve. Prevažná časť námietok, ktoré sa odvíjajú od znenia § 15 ods. 2 sú preto pre posúdenie predmetnej veci bezvýznamné. Dovolateľ v dovolaní obchádza § 15 ods. 6, ktorý odvolací súd na prípad aplikoval, čo je zrejmé z odôvodnenia jeho rozsudku. Navrhuje preto dovolanie v celom rozsahu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) 5 1ObdoV/43/2008 preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky, ktoré stanovuje § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení nie je uvedené, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil. Jediným skutkovým zistením, ktoré sa v rozsudku uvádza, je konštatovanie, že na majetok spoločnosti H. S. a. s. bol
- mája 2002 vyhlásený konkurz a za správcu podstaty bol ustanovený JUDr. B.. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa neúplné, nepresvedčivé a tým pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Obdobným nedostatkom trpí aj rozhodnutie odvolacieho súdu. Navyše je v rozhodnutí rozpor medzi časťou jeho výroku a odôvodnením rozsudku. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu je konštatovanie, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy (zrejme aj konštatovanie, že dohoda o odstúpení ani neexistuje, keďže ju účastníci nepredložili). Výrok rozsudku však určuje, že dohoda o zrušení kúpnej zmluvy, v znení jej dodatku č. 1 z
- januára 2002, je voči konkurzným veriteľom neúčinná. Úspešne odporovať podľa § 15 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní však možno len platnému a predovšetkým existujúcemu právnemu úkonu. Uvedené nedostatky sú dôsledkom nedostatkov žaloby, ktoré neodstránil súd prvého stupňa. V pôvodnej žalobe sa žalobca síce zmieňuje aj o dohode o zrušení (ukončení ) kúpnej zmluvy a jej dodatku, o ktorej uvádza že ju nemá k dispozícii, avšak v petite žaloby žiada určiť len neúčinnosť kúpnej zmluvy a uložiť žalovanému povinnosť vrátiť 18 mil. Sk do podstaty. Žalobca v žalobe neuviedol, ktorej skutkovej podstaty odporovateľnosti uvedenej v § 15 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa dovoláva. Žalobca v priebehu konania, podaním zo
- februára 2004, rozšíril žalobu o určenie neúčinnosti dohody o zrušení kúpnej zmluvy v znení jej dodatku, ani v rozšírení žaloby však neuvádza, ktorej skutkovej podstaty odporovateľnosti sa pri ktorom úkone dovoláva, hoci zákonné podmienky pre odporovanie uvedených úkonov sú zrejme rôzne. Na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol, napokon žalobca žalobu v časti o odporovaní kúpnej zmluvy žalobu vzal späť, opäť bez toho, aby žalobu doplnil o skutkové údaje vzťahujúce sa k zostávajúcemu petitu a ich právne hodnotenie. Urobil tak až v odvolaní, kde sa dovoláva § 15 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. 6 1ObdoV/43/2008 Dôvodom záveru že dodatok č. 1 k dohode o ukončení kúpnej zmluvy a z neho vyplývajúci záväzok úpadcu nemá žiaden vzťah ku kúpnej zmluve a je bez právneho dôvodu, je podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, že dohoda o ukončení kúpnej zmluvy neexistuje. Uvedený záver odvolacieho súdu je prinajmenšom predčasný. Obe procesné strany sa vo svojich podaniach na dohodu o zrušení (ukončení) kúpnej zmluvy odvolávajú. Tomu, že takúto dohodu účastníci uzavreli nasvedčuje znenie dodatku č. 1 z
- januára
- Dokument je výslovne označený ako dodatok k dohode o ukončení kúpnej zmluvy a aj v jeho ďalšom texte sa ods. 1) odvoláva na čl. 2 dohody a ods. 3) na ostatné znenie dohody, ktoré zostáva dodatkom nedotknuté. Hoci dohoda o ukončení kúpnej zmluvy môže mať rozhodujúci význam pre zistenie a posúdenie okolností vedúcich k ukončeniu zmluvného vzťahu, najmä dôvodu ukončenia, podmienok a dôsledkov, ani súd prvého stupňa ani odvolací súd listinu nezadovážil ani inak nezistili jej obsah. Jej obsah môže byť okrem iného rozhodujúci aj pre záver o tom, akú povahu má mať záväzok zaplatiť 18 mil. Sk vyplývajúci z dodatku. V dodatku je označený za zmluvnú pokutu, zároveň sa však uvádza, že má ísť o náhradu za ukončenie zmluvy. Kúpna zmluva však pre takýto prípad dohodu o zmluvnej pokute neobsahuje. Odvolací súd sa v rozhodnutí nezaoberal skutočnosťami, ktoré mali ukončeniu zmluvného vzťahu a uzavretiu spornej dohody a jej dodatku predchádzať a nevysporiadal sa s tvrdením a obranou žalovaného, že žalobcom prevzatý záväzok mal by usporiadaním jeho nákladov, ktoré mu do skončenia zmluvy vznikli a škody, ktorá mu vznikla konaním úpadcu. Odvolací súd v odôvodnení uvádza, že úpadcom prevzatý záväzok úpadcu neprimerane zaťažil. Vzhľadom na vyššie uvedený odkaz na § 15 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní má ísť zrejme o záväzok neprimeraný jeho majetku. Tento názor však nijak bližšie nezdôvodňuje, a nevysvetľuje z akého skutkového záveru vychádza. Z obsahu spisu napokon ani nemožno zistiť žiadne údaje, ktoré by mohli byť podkladom pre úvahy o primeranosti prevzatej zmluvnej sankcie (ak ide skutočne o sankciu). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd vo veci rozhodol a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho aby doterajšie konanie na súde prvého stupňa a odvolacieho súdu bolo dostatočným podkladom pre rozhodnutie. V dôsledku uvedeného je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. V konaní tak došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto dovolací súd jeho rozhodnutie podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 241 ods. 2 7 1ObdoV/43/2008 písm. b) a c) O. s. p. zrušil. Keďže rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 zrušil aj jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je pre súd prvého stupňa a odvolací súd právny názor dovolacieho súdu záväzný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2010 JUDr. Peter Dukes, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H. F.