← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/25/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci ţalobcu: K., s.r.o., S., zast. JUDr. L., advokátkou, N., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Prezídium PZ, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 147/2009-73 zo dňa 17. marca 2011 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 147/2009-73 zo dňa 17. marca 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný z a p l a t i ť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 132 € k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. L., advokátky, N., v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1Sžd/25/2011 2 O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. PPZ-2183-6/B-2009 zo dňa 14.8.2009, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. p.: LIC-43-95/2001 o uloţení pokuty vo výške 3.400 Eur za porušenie ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní sluţieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tým ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona, ďalej za porušenie § 44 ods. 1 zákona s poukazom na § 48 ods. 1 písm. f/ zákona tým, ţe účastník konania zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K., v.o.s. T. osobou M., nar. X., ktorá nespĺňa podmienky v zmysle zákona a nie je drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20 zákona (ďalej len POS) a za porušenie § 56 ods. 8 zákona s poukazom na § 22 ods.2 vyhlášky MV SR č. 634/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona tým, ţe účastník konania neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti v zmysle § 91 ods. 1 písm. e/ zákona, podľa § 46 a § 91 ods. 2 Správneho poriadku. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel k právnemu záveru totoţnému so závermi správneho orgánu a konštatoval, ţe napadnutým preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. V preskúmavanej veci je z administratívneho spisu nesporné, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného bol ţalobca sankcionovaný za 3 správne delikty. 1/ jednalo sa o správny delikt spočívajúci v porušení ust. § 9 ods. 1 zákona tým, ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa ust. § 4 ods. 1 písm.

  1. c)zákona 1Sžd/25/2011 3 bez vydanej licencie. Počas výkonu kontroly dňa 5.2.2009 ako aj počas výkonu opakovanej kontroly 11.2.2009 bolo nepochybne zistené policajtmi v pôsobnosti správneho orgánu, ţe pracovníci ţalobcu vykonávajú stráţnu sluţbu o. i. aj pri monitoroch kamerového systému pri vstupe do predajne chráneného objektu, o čom policajti v pôsobnosti správneho orgánu riadne vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá tvorí prílohu záznamu z kontroly činnosti zaevidovaného na správnom orgáne pod č. KRP-1-21/SBS-2009, ktorý bol spísaný policajtmi v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 po ukončení kontrolnej činnosti. Vzhľadom k tomu, ţe takáto činnosť je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
  2. c)povaţovaná za detektívnu sluţbu, ku ktorej účastník konania (ţalobca) nemal v čase vykonania kontroly vydanú potrebnú licenciu, súd má za to, ţe skutková podstata správneho deliktu § 91 ods. 1 písm.
  3. a)bola týmto naplnená. 2/ ţalobcovi bola uvedená sankcia ďalej uloţená za porušenie § 44 ods. 1 citovaného zákona v spojení s ust. § 48 ods. 1 písm.
  4. f)citovaného zákona a to tým, ţe ţalobca zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K., osobou M., nar. X., ktorá nespĺňala podmienky v zmysle zákona, nakoľko v čase vykonania kontroly nebola drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20 citovaného zákona. Táto skutočnosť je rovnako nesporná a vyplynula zo záverov kontroly, ktorú vykonali policajti v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 ako aj pri opakovanej kontrole, ktorá sa uskutočnila dňa 11.2.2009, keď ochranu predmetného objektu vykonával p. M., nar. X., ktorý v čase vykonania kontroly nebol drţiteľom preukazu podľa ust. § 20 zákona č. 473/2005 Z.z. Táto skutočnosť je nesporná aj zo zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 17, ktorá bola spísaná s p. M. Výkon fyzickej ochrany na chránenom objekte K. v predmetnom období vykonával okrem iného aj p. M., ktorý v čase kontroly nebol drţiteľom preukazu vydaného podľa ust. § 20 zákona č. 473/2005 Z.z. V tomto prípade neobstojí podľa názoru súdu obrana ţalovaného spočívajúca v tom, ţe v čase vykonania kontroly bol účinný zákon č. 598/2008 Z.z., podľa ktorého ust. § 48 ods. 4 sa na výkone fyzickej ochrany môţe počas odbornej prípravy zúčastňovať aj osoba, ktorá ešte nie je drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20, avšak výkon tejto fyzickej osoby je vykonávaný pod priamym stálym dohľadom osoby, ktorá uţ je drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti. Ako vyplynulo z administratívneho spisu ţalovaný správny orgán vykonal v tejto veci šetrenie tým, ţe zaslal ţiadosť o poskytnutie informácie na Úrad súkromných bezpečnostných sluţieb, Prezídia Policajného zboru v Bratislave za účelom zistenia, či M. navštevoval v rozhodnom období kurz odbornej spôsobilosti. 1Sžd/25/2011 4 Z oznámenia, ktoré mu bolo doručené dňa 23.2.2009 (č. lic.-43-80/2001), je nesporné, ţe v predmetnom období p. M. kurz nenavštevoval. Následne ţalobca zaslal v prílohe vyjadrenia k začatiu správneho konania výpis zo záznamníka o skončení odbornej prípravy podľa § 4 ods. 5 vyhlášky o tom, ţe dotyčný M. absolvoval odbornú prípravu v plnom rozsahu na skúšky typu S, v termíne od 11.8.2008 do 17.8.2008 u akreditovanej osoby S. s.r.o., N.. Správny orgán takéto vyjadrenie ţalobcu neakceptoval, nakoľko, ako vyplynulo z dokazovania je nesporné, ţe ţalobca poveril výkonom fyzickej ochrany osobu, ktorá v rozhodnom čase nebola drţiteľom POS v zmysle ust. § 48 ods. 1 písm. f), pričom v čase kontroly predmetná osoba nebola zaradená do kurzu odbornej prípravy na získanie POS, tak ako to predpokladá vyššie citované ust. § 48 ods. 4 citovaného zákona. Ďalšie porušenie zákona, za ktoré bola ţalobcovi uloţená predmetná sankcia videl ţalovaný správny orgán v porušení ust. § 56 ods. 1 písm. d),
  5. e)a
  6. h)zákona z dôvodu, ţe ţalobca neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti podľa vyššie citovaného ust. § 91 ods. 1 písm.
  7. e)zákona. Z vykonaného dokazovania a z obsahu administratívneho spisu krajský súd uviedol, ţe zo záznamov o vykonaní kontroly je nesporne preukázané, ţe uvedené evidencie (evidencia sluţieb, evidencia zásahov a inšpekčná kniha dozoru) ţalobcu na chránenom objekte sa v čase vykonania kontroly dňa 5.2.2009 nenachádzali. Krajský súd dospel k záveru, ţe zo strany ţalobcu nesporne došlo k porušeniu povinností, ktoré sú uvedené v zákone o súkromnej bezpečnosti, v dôsledku čoho správny orgán správne vyhodnotil jeho konanie ako protiprávne a za porušenie ust. § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi správne uloţil sankciu. Podľa názoru krajského súdu pri ukladaní sankcie vychádzal správny orgán z povahy protiprávneho konania, charakteru, rozsahu a následkov a uloţil pokutu pri dolnej hranici sadzby. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom a posúdením skutkového stavu veci správnym orgánom, a preto ţalobu zamietol. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný správny orgán vedie v tej istej veci 3 samostatné konanie, krajský súd uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu je nesporné, ţe toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko ţalobca mylne udáva čísla listov, ktoré si zamieňa s číslom konania. V predmetnej veci je nesporné, ţe vo veci bolo vydané rozhodnutie dňa 1Sžd/25/2011 5 23.2.2009 o začatí správneho konania a následne dňa 23.3.2009 bolo vydané rozhodnutie č. lic.-43-89/20014, ktorým uloţil prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 46 správneho poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm.
  8. a)a
  9. e)zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi pokutu vo výške 3.400,- € pre porušenie ust. § 9 ods. 1, § 44 ods. 1 a § 48 ods. 1 písm.
  10. f)zákona o súkromnej bezpečnosti v spojení s ust. § 56 ods. 8 citovaného zákona. Ţalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, o odvolaní bolo rozhodnuté odvolacím orgánom dňa 21.5.2005 tak, ţe rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 23.3.2009 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán dňom 8.6.2009 pokračoval v správnom konaní a dňa 24.6.2009 opakovane vydal pod č. lic.-43-95/2001 rozhodnutie, v ktorom opakovane ţalobcovi uloţil pokutu vo výške 3.400,- € za porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti. Ţalobca aj voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom bolo rozhodnutí rozhodnutím zo dňa 8.6.2009, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zisteniu správneho orgánu, ţe ţalobca prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona bez udelenia licencie, ţalobca uviedol, ţe uţ vo svojom vyjadrení č. Lic-43-83/2001, ktoré doručil správnemu orgánu dňa 10.3.2009 uviedol, ţe neprevádzkuje detektívnu sluţbu. Podľa vlastných tvrdení vykonáva výkon stráţnej sluţby obchôdzkou vonku pred predajňou, za pokladňami, vjazd a výjazd vozidiel stráţny kontroluje činnosť pokladní a osôb, ktoré majú tovar objednávateľa, či ho riadne zaplatili. Kamerový systém, ktorý si fotograficky dokumentoval policajný orgán bez súhlasu majiteľa je majetkom a zariadením K., ktorý ho pouţíva na snímanie vlastného priestoru, nie je majetkom ţalobcu a tento pouţíva len na zefektívnenie a skvalitnenie činnosti výkonu stráţnej sluţby pri obchôdzkovaní. Obchôdzkovanie a chytanie zlodejov v uniforme a i v civile s riadnym označením SBS nemôţe byť chápané ako detektívna sluţba. Ţalobca poukázal na to, ţe detektívna sluţba je vykonávaná skrytou formou, utajene a neverejne za účelom dosiahnutia cieľu nepozorovane. 1Sžd/25/2011 6 Ochrana majetku obchôdzkovaním v ţiadnom prípade nemôţe byť chápaná ako detektívna sluţba. Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe k výkonu jeho činnosti ju nepotreboval a nevzťahovala sa na neho povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 473/20005 Z.z. Podľa ţalobcu pri výklade ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 473/20005 Z.z. došlo k nesprávnemu právnemu výkladu. V prípade, ak súd povaţuje obchodný dom, kde malo dôjsť podľa záverov doterajšieho konania k spáchaniu priestupku, za uzavretý priestor, resp. uzavreté miesto, ţalobca predpokladá, ţe tým malo byť myslené, ţe obchodný dom je moţné ohraničiť a uzamknúť, resp. sa jedná o stavbu, nehnuteľnosť, ktorá je voľným verejným priestranstvom, kde sú resp. môţu byť monitorované osoby pomocou kamier. Ţalobca uviedol, ţe pri výkone svojej činnosti rozhodne nemôţe obchodný dom v tomto zmysle povaţovať za uzavretý priestor, lebo do uvedeného priestoru má prístup neobmedzený počet ľudí, pričom nie je objektívne moţné všetky osoby, ktoré do priestoru vstúpili identifikovať (alebo monitorovať ich pohyb). Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní právnej normy nebolo upraviť a vymedziť pojmy tak, ako ich aplikoval ţalovaný v danom prípade. Aplikovaný výklad v intenciách ako ich aplikovali správne orgány odporuje praxi široko aplikovanej a znamenal by, ţe predmetné ustanovenie zákona je porušované stovkami a tisíckami všetkých subjektov, ktoré majú v priestoroch nainštalované snímacie zariadenia. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z ktorého vyplýva, ţe „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákona“. K pouţívaniu jazykového výkladu ţalobca poukázal aj na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 243/07, v ktorom ÚS SR uviedol, ţe „Vo všeobecnej rovine nemožno presne 1Sžd/25/2011 7 vyjadriť hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti, za ktorých má mať jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným.....Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorý sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia.“ Podľa ţalobcu je absolútne mimo reality vykladať si literu zákona tak, ţe ak ţalobca chráni tovar v predajni - na verejne prístupnom mieste, na ktorom sa denne vystriedajú stovky ľudí, monitoruje činnosť osoby v uzavretom mieste. Ţalobca totiţ nemonitoruje konkrétnu osobu v uzavretej miestnosti. Podľa ţalobcu za uzavretú miestnosť je moţné povaţovať len miestnosť skutočne uzavretú, nie verejne prístupnú, akou je obrovský obchodný dom, v ktorom sa kaţdú minútu vystrieda obrovský počet ľudí. Tým, ţe sa krajský súd stotoţnil s nesprávnym výkladom pojmu uzavretý priestor zo strany správneho orgánu, výraznou mierou poškodil práva a právom chránené záujmy ţalobcu. Konanie správneho orgánu ako i konanie súdu prvého stupňa podľa ţalobcu odporuje účelu zákona č. 473/2005 Z.z., ktorý celkom zrejme sledoval zákonodarca. Ţalobca napokon uviedol, ţe správny orgán nepriamo uviedol ţalobcu do omylu, keď počas piatich rokov ako je v platnosti zákon č. 475/2005 Z.z. vykonával u neho kontrolu a zakaţdým konštatoval, ţe ţalobca vykonáva činnosť v súlade s platnou legislatívou. Všetky zmluvy o výkone bezpečnosti sú kaţdoročne schvaľované MV SR, ktoré disponuje i podrobnými údajmi o činnosti, ktorú ţalobca pre K. reálne vykonáva. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe sa pridrţiava svojich argumentov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie povaţuje za správne a vydané v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti a rovnako sa pridrţiava aj svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.11.2009. 1Sžd/25/2011 8 K pouţívaniu kamerového systému v chránenom objekte ţalovaný uviedol, ţe činnosť detektívnej sluţby ako je vymedzená v § 4 zákona o súkromnej bezpečnosti smeruje k ochrane záujmov objednávateľov tejto sluţby, či uţ sú to záujmy dotýkajúce sa vlastníckeho práva alebo záujmy dotýkajúce sa iných práv. Avšak samotný postup ako dospeje k poţadovanému účelu je rozhodujúci pre posúdenie, či konanie ţalobcu je prevádzkovaním stráţnej sluţby alebo detektívnej sluţby. Ţalovaný poukázal na to, ţe z výpovedí zamestnancov, záznamu z kontroly a fotodokumentácie vyplýva, ţe zamestnanci ţalobcu vyuţívajú kamerový systém na ochranu vlastníckych práv objednávateľa a to monitorovaním majetku, ktorý je predmetom ochrany a monitoruje aj činnosť osoby, ktorá svojim konaním môţe ohroziť alebo narušiť vlastnícky vzťah objednávateľa sluţby. Takto získané informácie vyuţíva pre ďalší postup, aby dosiahol poţadovaný cieľ. Z obsahu záznamu o vykonanej kontrole vyplýva, ţe zamestnanci obsluhujúci kamerový systému zaznamenávali a sledovali aj činnosť osôb. Účelom monitorovania činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti je získavanie informácií o jej konaní. Predajňa K., v.o.s. T. je uzavretým priestorom. Informácie takto získané môţu byť vyuţité, či uţ na ochranu vlastníckeho vzťahu alebo iných záujmov odberateľa sluţby. Pritom nie je rozhodujúce, či je monitorovaná osoba vopred známa a na aký účel získanú informáciu vyuţije, pokiaľ nebude vyuţívaná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke ţalobcu ohľadne nesprávneho právneho výkladu ţalovaný uviedol, ţe ţalobca si nesprávne vysvetľuje vyuţívanie kamier alebo kamerového systému v rôznych podmienkach. Podľa ţalovaného je rozdiel mať nainštalovanú kameru alebo kamerový systém v akejkoľvek prevádzke na území SR a aktívne vyuţívať kamerový systém na ochranu majetku. Poukázal na to, ţe ţalobca zamestnával a prostredníctvom zamestnancov aj aktívne vyuţíval kamerový systém na ochranu majetku objednávateľa. Priestor, ktorý uvádza ţalobca (reštaurácie, pumpy, obchody...) nevyuţíva kamery aktívne na odhaľovanie páchateľov priestupku alebo trestného činu, ale slúţi iba na zaznamenávanie udalostí v danom priestore. 1Sžd/25/2011 9 V prípade, ak bol spáchaný priestupok alebo trestný čin, záznam z tejto kamery sa poskytuje správnemu orgánu prípadne orgánu činnému v trestnom konaní. V danom prípade ţalovaný poukázal na to, ţe zamestnanec ţalobcu (M.) vo svojom vyjadrení uvádza, ţe sa pravidelne strieda na kamerovom pracovisku a keď vidí, ţe v predajni niekto kradne, tak vyrozumie telefonicky kolegu, ktorý sa nachádza v predajni alebo v budove K. Ten potom skontroluje ľudí v predajni. Keď je pri kamerovom systéme, kontroluje pohyb ľudí v predajni. Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe nepriamo uvádzal ţalobcu do omylu. Zdôraznil, ţe neschvaľuje kaţdoročne ţiadnu zmluvu o výkone bezpečnostnej sluţby a ani nedisponuje podrobnými údajmi o činnosti ţalobcu. Je nereálne, aby niečo také ţalovaný vykonával vzhľadom na mnoţstvo bezpečnostných sluţieb na území SR. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
  11. z)dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu súd zistil, ţe dňa 5.2.2009 v čase o 18.15 hod. vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu činnosti podľa § 84 ods. 3 zákona na chránenom objekte K. Bratislava. V čase kontroly činnosti výkon fyzickej ochrany vykonávali M., č. POS: S. vydaný dňa 27.11.2008 č. identifikačného preukazu S. vydaný dňa 1.12.2008 a M., IP: S., ktorý nebol drţiteľom POS. Uvedení pracovníci boli označení IP v zmysle ust. § 54 ods. 3 zákona, ktoré im vydal ţalobca. Prvostupňový správny orgán počas výkonu kontroly v čase o 18.20 hod. spísal s M. zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Zb., nakoľko mohol prispieť k objasneniu skutočností dôleţitých pre odhalenie priestupku alebo správneho deliktu. Tento vo vysvetlení uviedol, ţe u ţalobcu je zamestnaný od 15.12.2008, jeho náplňou práce je kontrolovať objekt K. a nákladnú rampu pre kamióny. Na monitoroch pri vstupe do predajne K. kontroluje, či ľudia v predajni nekradnú. POS nemá, ale bol zaradený do kurzu, ktorý skončil asi pred mesiacom a čaká na vykonanie 1Sžd/25/2011 10 skúšok. Ďalej uviedol, ţe pracuje v týţdni a denne asi 12 hodín, pri monitoroch je vţdy niekto z SBS a v časových intervaloch sa s kolegami strieda. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe v priebehu výkonu kontroly bolo zistené, ţe na chránenom objekte neboli účastníkom konania (ţalobcom) riadne vedené evidencie v zmysle § 56 ods. 1 písm. d/, e/, h/ citovaného zákona s poukázaní na § 22 ods. 2 vyhlášky, ale počas výkonu kontroly boli na chránenom objekte vedené evidencie súkromnej bezpečnostnej sluţby G. s.r.o. so sídlom Š.. Počas výkonu kontroly bolo ďalej zistené, ţe uvedení pracovníci účastníka konania vykonávajú sluţbu aj pri monitoroch kamerového systému pri vstupe do predajne chráneného objektu, o čom policajti v pôsobnosti správneho orgánu riadne vyhotovili fotodokumentáciu, ktorá je prílohou záznamu z kontroly činnosti zaevidovaného na správnom orgáne pod č. KRP-1-21/SBS-2009, ktorý bol spísaný policajtmi v pôsobnosti správneho orgánu dňa 5.2.2009 po ukončení kontroly. Ţalobca nemal vydanú licenciu na prevádzkovanie detektívnej sluţby, čo policajti správneho orgánu preverili v informačnom systéme súkromnej bezpečnosti vedenom MV SR v zmysle § 93 ods. 1. Ďalej z administratívneho spisu vyplynulo, ţe dňa 11.2.2009 v čase o 9.00 hod. vykonali policajti správneho orgánu opakovanú kontrolu v uvedenom objekte. Výkon fyzickej ochrany v čase kontroly vykonával M. a M.. Na chránenom objekte boli účastníkom konania riadne vedené evidencie v zmysle zákona a vyhlášky. Pracovníci účastníka konania vykonávajúci fyzickú kontrolu, M. a M. boli označení IP, ktoré im vydal účastník konania. Sluţbu vykonávali aj pri monitoroch kamerového systému, pri ktorých sa pravidelne striedali. O vykonanej kontrole zo dňa 11.2.2009 spísali policajti v pôsobnosti správneho orgánu zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa § 17 zákona o Policajnom zbore aj s M., pričom z tejto zápisnica vyplynulo, ţe v SBS (u ţalobcu) je zamestnaný od 1.12.2008, náplňou jeho práce je stráţenie predajne K. a udrţiavanie poriadku v okolí K., s kolegami sa pravidelne strieda v intervaloch na kamerovom pracovisku pred vstupom do predajne. Na základe takto zistených skutočností správny orgán začal dňa 23.2.2009 správne konanie vo veci prejednania správneho deliktu. Upovedomenie o začatí správneho konania prevzal ţalobca dňa 27.2.2009, v ktorom mu bola v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku daná moţnosť v lehote 7 dní sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 1Sžd/25/2011 11 Ţalobca podaním, ktoré doručil správnemu orgánu dňa 10.3.2009 uviedol, ţe v čase vykonanej kontroly vykonával fyzickú ochranu p. M., ktorý v čase vykonania kontroly nebol drţiteľom preukazu podľa ust. § 20 citovaného zákona, avšak podľa názoru ţalobcu podľa ust. § 36 ods. 4 zákona č. 598/2008 mohol pod odborným dohľadom pracovať od zahájenia odbornej prípravy do doby vykonania skúšky. Ďalej ţalobca vo vyjadrení uviedol, ţe je pravdou, ţe jeho zamestnanci pochybili v tom, ţe nepredloţili kontrole knihy K. s.r.o., ale len knihy G., a preto kontrola bola presvedčená, ţe prevádzkovateľ nevedie riadnu evidenciu. Policajti v pôsobnosti správneho orgánu dňa 11.2.2009 vykonali opakovanú kontrolu, kde tieţ spísali zápisnicu o podaní vysvetlení. Ţalobca ďalej uviedol, ţe neprevádzkuje detektívnu sluţbu, vykonáva len výkon stráţnej sluţby. Kamerový systém, ktorý si fotograficky dokumentoval policajný orgán, nie je majetkom prevádzkovateľa (ţalobcu) a tento ho pouţíva na zefektívnenie a skvalitnenie činnosti výkonu stráţnej sluţby pri obchôdzkovaní. Obchôdzkovanie a chytanie zlodejov v uniforme a civile s riadnym označením SBS nemôţe byť chápané ako detektívna sluţba. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán vydal dňa 23.3.2009 rozhodnutie č. p. LIC-43-89/2001, ktorým uloţil v súlade s ust. § 46 správneho poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. a/ a e/ zákona o súkromnej bezpečnosti ţalobcovi pokutu vo výške 3.400,- € pre porušenie ust. § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, porušenie § 44 ods. 1 a § 44 ods. 1 písm. f/ a pre porušenie § 56 ods. 8 v nadväznosti na § 22 ods. 2 vyhlášky. Ţalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, o odvolaní bolo rozhodnuté odvolacím orgánom dňa 21.5.2009 tak, ţe napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán dňom 8.6.2009 pokračoval v správnom konaní a dňa 24.6.2009 vydal pod č. LIC-43-95/2001 rozhodnutie, v ktorom opakovane uloţil účastníkovi konania pokutu vo výške 3.400,- € za porušenie ust. § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti tým, ţe účastník (ţalobca) prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti bez udelenej licencie, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti za porušenie § 44 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na § 48 ods. 1 písm. f/, § 48 ods. 4 tým, ţe ţalobca zabezpečoval fyzickú ochranu chráneného objektu K. osobou, ktorá nebola drţiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20 o súkromnej bezpečnosti a za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 56 ods. 1 písm. d/, e/ a h/ zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na § 22 ods. 2 vyhlášky, ţe ţalobca neviedol na chránenom objekte evidenciu sluţieb, evidenciu zásahov 1Sžd/25/2011 12 a inšpekčnú knihu dozoru, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e/ zákona o súkromnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho konania. Podľa ust. § 1 zákona č. 473/2005 Z.z. v stave platnom čase vyhlásenia rozhodnutia, tento zákon upravuje: a/ poskytovanie sluţieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, b/ výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra SR a kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná sluţba alebo technická sluţba na ochranu majetku a osoby. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, bezpečnostnú sluţbu moţno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, o udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby rozhoduje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru na základe ţiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej sluţby sa vydáva na 10 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 citovaného zákona, stráţna sluţba je:
  12. a)ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,
  13. b)ochrana majetku na inom neţ verejne prístupnom mieste,
  14. c)ochrana osoby,
  15. d)ochrana majetku a osoby pri preprave,
  16. e)ochrana prepravy majetku a osoby,
  17. f)zabezpečovanie poriadku na mieste zhromaţďovania osôb,
  18. g)prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta,
  19. h)vypracovanie plánu ochrany. Detektívna sluţba je podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona,
  20. a)hľadanie osoby, 1Sžd/25/2011 13
  21. b)hľadanie majetku,
  22. c)monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste,
  23. d)získavanie údajov, ktoré môţu slúţiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom,
  24. e)získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získanie informácií o konaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch,
  25. f)získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,
  26. g)získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo. Podľa ust. § 91 ods. 1 citovaného zákona, ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloţí pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorý:
  27. a)bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou sluţbou pre iné osoby. Podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti správny delikt podľa odseku 1 písm.
  28. a)moţno uloţiť pokutu od 3319 eur do 66 387 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm.
  29. b)pokutu od 1659 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm.
  30. c)pokutu od 331 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm.
  31. d)pokutu od 331 eur do 16 596 eur a za správny delikt podľa odseku 1 písm.
  32. e)pokutu do 3319 eur; zákaz činnosti do piatich rokov moţno uloţiť za správny delikt podľa odseku 1 písm.
  33. a)a
  34. b)a do troch rokov za správny delikt podľa odseku 1 písm. d). V nadväznosti na námietky ţalobcu tvoriace obsah odvolania je potrebné uviesť, ţe ţalobca pôvodne uplatnené námietky v ţalobe, v odvolacom konaní tieto zúţil len na námietku nesprávneho výkladu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 473/2005 Z.z., čím prakticky zúţil súdny prieskum rozhodnutia správnych orgánov len ohľadne porušenia ustanovenia § 9 ods. 1 zákona (tým, ţe účastník konania prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti bez vydanej licencie, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. c/ zákona). Odvolací súd v právnom posúdení veci vo vzťahu k uloţeniu sankcie správnymi orgánmi za konanie ţalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako správne delikty na úseku súkromnej bezpečnosti vo vzťahu k správnemu deliktu, spočívajúcemu v prevádzkovaní 1Sžd/25/2011 14 detektívnej sluţby, ktorú mal ţalobca prevádzkovať bez povolenej licencie, povaţoval námietky ţalobcu za dôvodné. V predmetnej veci je nesporné, ţe napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bol ţalobca sankcionovaný za tri správne delikty. Podľa prvostupňového správneho orgánu ţalobcovi bola uloţená pokuta za to, ţe: 1/ prevádzkoval detektívnu sluţbu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ bez vydanej licencie, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti, 2/ za porušenie § 44 ods. 1 v spojení s § 48 ods. 1 písm. f/ zákona o súkromnej bezpečnosti a § 48 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti, 3/ za nesplnenie si povinnosti podľa § 56 ods. 1 písm. d/,e/,f/ v spojení s § 22 ods. 2 vyhlášky č. 634/2002 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e/ zákona o súkromnej bezpečnosti a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti. Vzhľadom na odvolaciu námietku ţalobcu, ktorá sa týkala posúdenia jeho činnosti, ktorú ţalobca na rozdiel od správnych orgánov nepovaţoval za detektívnu sluţbu, nakoľko podľa ţalobcu nebola naplnená podmienka zákona uvedená v § 4 ods. 1 písm. c/, a to monitorovanie osoby v uzavretom priestore alebo uzavretom mieste, na tomto mieste povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe z rozhodnutia správnych orgánov nie je zrejmé, či povaţoval obchodný priestor za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto, a nie je ani zrejmé, na základe akých kritérií ustálil, ţe obchodný dom je potrebné povaţovať za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto. Účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalobca na detektívnu sluţbu licenciu udelenú nemá. Túto skutočnosť ţalobca v priebehu administratívneho konania ani nerozporoval. Sporným bolo, či činnosti, ktoré ţalobca vykonával bolo moţné povaţovať za detektívnu sluţbu v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti. 1Sžd/25/2011 15 Vykonaným dokazovaním v správnom konaní bolo podľa odvolacieho súdu spoľahlivo zistené, ţe k monitorovaniu osôb a tovaru zo strany ţalobcu v priestoroch obchodného domu dochádzalo, táto skutočnosť sama o sebe nenapĺňa atribúty činnosti uvedenej v citovanom ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti. Pokiaľ správny orgán napriek tomu, ţe zákon nedefinuje pojem uzavretý alebo uzavreté miesto, definíciu takéhoto pojmu neponúkne, resp. neuvedie ako dospel k záveru, ţe obchodný dom je potrebné povaţovať za uzavretý priestor alebo uzavreté miesto, je potrebné takéto rozhodnutie správneho orgánu povaţovať za nepreskúmateľné. Zo systematiky zákona o súkromnej bezpečnosti pritom vyplýva, ţe zákon okrem pojmu uzavretý priestor alebo uzavreté miesto pracuje aj s pojmom „verejne prístupné miesto“, a to, v ustanovení § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, keď pod činnosti stráţnej sluţby, na ktorú ţalobca mal licenciu, zahŕňa napr. pod písm. a/ ochranu majetku na verejne prístupnom mieste a pod písm. b/ ochrana majetku na inom neţ verejne prístupnom mieste. Z rozhodnutia správnych orgánov (ani z ich odôvodnení) totiţ účastník konania, ale ani súd preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie nenachádza otázku na odpoveď, prečo monitorovanie tovaru a osôb v obchodnom priestore nebolo moţné povaţovať za činnosť (stráţnu sluţbu) na ktorú ţalobca udelenú licenciu má, ale za detektívnu činnosť podľa § 4 ods.1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti, keď nie je zrejmé, na základe akých kritérií (atribútov) povaţoval správny orgán obchodný dom za uzavretý priestor (alebo uzavreté miesto). Navyše, spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia viac nasvedčuje, ţe pri otázke výkladu uvedených pojmov správne orgány viac zohľadnili stavebný charakter ako jeho bezpečnostný charakter. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, posúdenie otázky porušenia povinností na úseku súkromnej bezpečnosti, je predmetom správneho uváţenia ţalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „uzavretý priestor“, pretoţe tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleţí. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe nie je povinnosťou prieskumného súdu namiesto správneho orgánu obsah takéhoto pojmu vymedzovať. 1Sžd/25/2011 16 Vzhľadom k tomu, ţe otázkou pojmu „uzavretý priestor“ sa rozhodnutie ţalovaného ani prvostupňového správneho orgánu, nezaoberalo, odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné. Keďţe na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.). O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému účastníkovi - ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 132 € (titulom náhrady súdneho poplatku za ţalobu a odvolanie). Vzhľadom k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalobcu v lehote podľa § 151 ods. 1 (do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia) trovy nevyčíslila, odvolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia a to podľa § 151 ods. 2 OSP. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za ţalobu - 66,- € a za odvolanie - 66,- €, spolu 132€. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. decembra 2011 JUDr. Ing. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.