← Slovensko

porušenie povinnosti a sankcia - upozornenie na porušenie zákona podľa zákona č. 308/2000 Z.z.

Najvyšší súd 3 Sžo/38/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu

§ 212ods.

1 O.s.p.), vec 3 Sžo/38/2011 5 prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalovaný rozhodnutím č. RL/26/2010 zo dňa 11.05.2010 uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods.1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu – upozornenie na porušenie zákona, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorú mal porušiť tým, že dňa 01.01.2010 o cca 12:12 hod. odvysielal program „Vznik Slovenskej republiky“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho a súdneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RL/26/2010 zo dňa 11.05.2010 ako aj s prepisom monitorovaného vysielania a s obsahom zvukového záznamu relácie. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie § 16 zákona č. 308/2000 Z.z. upravuje základné povinnosti vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podľa ods. 3 písm. b/ citovaného § 16 stanovuje zákon vysielateľovi povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva: Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená sankcia – upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti stanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. už vyššie spomenuté rozsudky sp. zn. 3 Sžo/200/2010 zo dňa 08.10.2010, sp. značka 2 Sž/7/2010 zo dňa 18.05.2011, ako aj rozsudky v iných veciach týkajúce sa iných správnych deliktov, napr. rozsudky sp. zn. 3 Sžp/5/2008 zo dňa 23.07.2009, sp. zn. 2 Sžo/106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 8 Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008) vyplýva, že v rozhodnutiach 3 Sžo/38/2011 6 o správnych deliktoch je nevyhnutné vo výroku presne vymedziť skutok, za ktorý je subjekt postihnutý. Vo výroku rozhodnutia musí byť jednoznačne určené, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným . Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, čím konkrétne žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. teda, že nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, keď dňa 01.01.2010 o cca 12:12 hod. odvysielal program Vznik Slovenskej republiky. Senát 3S už vyslovil aj v rozsudku 3Sžo/200/2010 zo dňa 08.10.2010 (S. R. vs. Rada pre vysielanie a retransmisiu) záver, že v diskusnej relácii nie je možné dopredu predvídať, akým spôsobom budú jednotlivé pozvané osobnosti reagovať na diskutované témy, z tohto dôvodu je potrebné, aby žalovaný vo výroku rozhodnutia presne opísal skutok, ktorým vysielateľ porušil zákonom stanovenú povinnosť. Na uvedenom závere senát zotrváva aj v tejto veci, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia nie je možné ustáliť, čím konkrétne vysielateľ porušil povinnosť zabezpečiť objektivitu a nestrannosť posudzovaného programu - či vysielateľ nesprávne zvolil výber pozvaných hostí, resp., či pochybil moderátor a ak áno, v čom konkrétne, atď. Senát sa nestotožnil s názorom žalovaného, že postačuje, ak odôvodnenie rozhodnutia obsahuje popis skutku, pretože ako je už vyššie uvedené, konkretizácia a popis skutku vo výroku rozhodnutia zabezpečuje pre páchateľa správneho deliktu záruku, že bude rešpektovaná aj v jeho veci zásada ne bis in idem, podľa ktorej nemôže byť nikto potrestaný dvakrát za ten istý skutok. Uvedenú zásadu správne súdnictvo v Slovenskej republike rešpektuje, vychádzajúc aj z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č.

(91)1 zo dňa 13.02.1991, ktoré je adresované členským štátom Rady Európy, vo vzťahu k správnym sankciám. Na podklade uvedeného senát Najvyššieho súdu dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave rozhodol vecne správne, keďže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočne konkretizovaný výrok ohľadne vymedzenia skutku, za ktorý bola sankcia uložená, preto možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, čo malo za následok i nesprávne právne posúdenie veci. Súd sa ďalšími námietkami žalobcu už nezaoberal, keďže by to bolo vzhľadom na uvedené dôvody predčasné. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/164/2010-51 zo dňa 16.06.2011 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. pretože zistil, že rozsudok je vecne správny, keďže zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. RL/26/2010 zo dňa 11.05.2010. 3 Sžo/38/2011 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal na náhradu trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby:

  1. vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.08.2011 vo výške 123,50 € a
  2. zastupovanie na pojednávaní dňa 01.12.2011, pri ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie vo výške 30,88 €, a k tomu prislúchajúci režijný paušál vo výške 2 x 7,41 €, t.j. 169,20 € + 20% DPH = 203,04 €. Trovy právneho zastúpenia si žalobca uplatnil v podaní zo dňa 01.12.2011 a súdom mu boli priznané podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 5 písm. b/

11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to len v rozsahu trov odvolacieho konania. O trovách prvostupňového súdneho konania bolo rozhodnuté vo výroku prvostupňového rozsudku, ktorý sa potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu nijako nezmenil a nadobudne právoplatnosť (§ 224 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 01. decembra 2011 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.