2 písm. e/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 241,86 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. D. S., advokáta v B. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd Bratislave
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: I/227/7801-49188/2008/990033-r zo dňa 10.06.2008, ktorým žalovaný
14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase 2 3 Sžf/52/2010 vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v daňovom priznaní žalobcu za obdobie február 2006 v sume 11.830.065,-Sk a žalobcovi bol priznaný nadmerný odpočet v sume l.441.174,-Sk. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že poukázal na ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),
ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, dokladmi
5 písm. a/ až c/, a dokladmi
písm. d/. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným v tom, že základnou podmienkou na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru platiteľovi identifikovanému pre dane v inom členskom štáte je preukázanie prepravenia (fyzického premiestnenia) tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pričom na preukázanie tejto skutočnosti zákon kogentne vymedzuje doklady v závislosti od subjektu, ktorý prepravu tovaru vykonáva. Keďže v danom prípade bola preprava tovaru vykonaná osobou rozdielnou od dodávateľa (žalobcu) aj odberateľa (spoločnosť S.-C.), bol žalobca povinný preukázať dodanie tovaru a jeho prepravu z územia Slovenska na územie Maďarska prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní tovaru, v ktorom je uvedené miesto určenia a v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH. Daňové orgány v konaní zistili, že vozidlá uvedené žalobcom v predložených prepravných dokladoch reálne prepravu neuskutočnili a urobili záver, že preprava tovaru preukázaná nebola. Tieto zistenia napokon žalobca ani v žalobe nespochybnil. Hodnoverný prepravný doklad v danom prípade nemohol byť nahradený ani kúpnou zmluvou, písomným prehlásením odberateľa o prevzatí tovaru na území Maďarska a ani dokladom o zaplatení kúpnej ceny tovaru, pretože tieto doklady nie sú v zmysle zákona spôsobilé preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený a pre daný účel môžu slúžiť len ako podporné dôkazy k uplatnenému nároku na oslobodenie od dane. Vykonané šetrenia a zhromaždené dôkazy poskytovali správnym orgánom dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia. K námietke žalobcu vo vzťahu k nedostatku miestnej príslušnosti Daňového úradu Trnava na konanie a rozhodnutie v prvom stupni a prekročeniu lehoty krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane prekročil maximálnu 12 mesačnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a preto je dôvodné tvrdenie žalobcu, že tým došlo k porušeniu zákona. Za nesprávny však považoval jeho názor, že daňová kontrola bola ukončená uplynutím 12 mesačnej lehoty a z toho dôvodu vznikla správcovi dane povinnosť vrátiť žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Aj keď v konaní nepochybne došlo k prieťahom tým, že zákonná lehota bola výrazne prekročená, nemožno ale urobiť záver, že jej uplynutím došlo k ukončeniu daňovej kontroly zo zákona, pretože s takýmto spôsobom ukončenia daňovej kontroly zákon nepočíta. S názorom žalovaného, že jediným zákonným spôsobom ukončenia daňovej kontroly je prerokovanie protokolu s daňovým subjektom, a prekročením zákonnej lehoty mohlo dôjsť k nezákonnému zásahu daňových orgánov do práv a záujmov žalobcu sa krajský súd stotožnil. Vada spočívajúca v prekročení zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je však
prvostupňového súdu takou vadou, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V dôvodoch 3 3 Sžf/52/2010 uviedol, že v zdaňovacom období február 2006 (ďalej len kontrolované zdaňovacie obdobie) uskutočňoval obchody s kryštálovým cukrom, na ktorých sa zúčastňoval reťazec dodávateľov a odberateľov. Uskutočnenie reťazových obchodov je typické pre rýchloobrátkové tovary, medzi ktoré patrí aj kryštálový cukor. Žalobca bol súčasťou takéhoto reťazového obchodu, a bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťami H., s.r.o., a spoločnosťou F., s.r.o., B. ako dodávateľmi kryštálového cukru, a so spoločnosťou S.-C. B., M. republika, ako odberateľom. Obidve spoločnosti, H., s.r.o., a F., s.r.o., nakupovali kryštálový cukor od spoločnosti D., s.r.o., Ž., a spoločnosť S.-C. ako odberateľ mala nakúpený kryštálový cukor predávať ďalším subjektom, avšak ich obchodné mená žalobcovi nie sú známe. Fyzická preprava tovaru mala byť obstarávaná dodávateľmi žalobcu (teda spoločnosťou H. a F.) a prepravné CMR dokumenty (medzinárodné nákladné listy) tak boli vystavované dodávateľmi žalovaného a po ich potvrdení spoločnosťou S.-C. bola jedna kópia poskytnutá žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že nárok na oslobodenie dane z pridanej hodnoty si uplatňoval na základe toho, že došlo k prepraveniu tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky, čoho dôkazom bolo písomné potvrdenie spoločnosti S.-C. Kft., že kryštálový cukor prevzala na území Maďarskej republiky, ako aj skutočnosť, že fakturovanú sumu v celom rozsahu uhradila. Nemôže súhlasiť so závermi krajského súdu, pretože výklad ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorý použil, a pred ním aj žalovaný je neúplný, nelogický a nesprávny. Nelogickosť interpretácie krajského súdu je v tom, že aj keby všetky dôkazy preukazovali dodanie tovaru, avšak predávajúci by nevedel preukázať dodanie prepravným dokladom,
5 písm. a/ zákona o DPH, neboli by splnené podmienky pre oslobodenie od dane. Dôsledkom takého výkladu by bolo, že by skutkový stav odporoval právnemu. Rovnako nie je správny ani záver krajského súdu,
ktorého doklady, ktoré sú uvedené v § 43 ods. 5 písm. d/ zákona o DPH nie sú spôsobilé preukázať, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Z logického výkladu ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH je zrejmé, že sú možné iba tri spôsoby, akými sa prepravovaný tovar môže dostať do iného členského štátu. Prepravu tovaru vykoná (
ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH, ale aj ďalšie doklady
ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b/ zákona o DPH, ktorými preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu. Krajský súd a žalovaný pri svojom rozhodovaní mali teda akceptovať aj ostatné dôkazné prostriedky preukazujúce uskutočnenie prepravy tovaru. 4 3 Sžf/52/2010 Správny orgán nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, keď jeho požiadavka o vypočutie svedka Ing. R. K. nebola akceptovaná z dôvodu, že za daných skutkových a právnych okolností k žiadnemu zásahu do jeho práv nedošlo, a že tento svedok nemohol nič zmeniť na skutkových zisteniach daňových orgánov, pretože aj keby vypovedal v jeho prospech, nemohla by takáto výpoveď nahradiť zákonom vyžadované listinné dôkazy a byť spôsobilá ovplyvniť závery daňových orgánov. Uvedený svedok mal však vedomosť aj o prepravách kryštálového cukru od žalobcu a je irelevantné tvrdenie, že by táto výpoveď nemohla nahradiť zákonom vyžadované listinné dôkazy. Žalobca v odvolaní namietal aj miestnu príslušnosť správcu dane, keď tvrdil, že s účinnosťou od
ktorého lehoty uvedené v § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. sú zákonné procesné lehoty, a keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné aby ich správca dane nerešpektoval, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Obdobný názor je vyjadrený 5 3 Sžf/52/2010 aj v ďalšom rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/107/2009 zo dňa 08.10.2009,
ktorého, po uplynutí ustanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly môže táto pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca Daňovému úradu Trnava súhlas na pokračovanie daňovej kontroly neudelil a to, že došlo k uplynutiu lehoty na výkon daňovej kontroly mu oznámil. Pokračovaním v daňovej kontrole Daňový úrad Trnava porušil ustanovenie § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 2007 a v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/1999 aj právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňová kontrola bola ukončená 12.06.2007 bez toho, aby Daňový úrad Trnava vrátenie nadmerného odpočtu zákonným spôsobom neuznal, vznikla Daňovému úradu Trnava povinnosť vrátiť nadmerný odpočet žalobcovi najneskôr do 23.06.
1 až 4 zákona o správe daní a poplatkov.
žalobcu ním uvedené skutočnosti náležite odôvodňujú záver, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Dôvody podanej žaloby sú v zásade identické s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní a preto v plnom rozsahu odkázal na jeho text. Právnym sporom medzi účastníkmi je výklad ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., a teda aký rozsah dokumentov je povinný daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie od dane predložiť. Z judikatúry NS SR vyplýva, že zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie a priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú veľmi prísne a musia byť splnené jednak po formálnej, ako aj materiálnej stránke. Daňový subjekt musí preukázať, že skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, že toto plnenie prijal a použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a taktiež, že spĺňa všetky ďalšie podmienky uvedené v § 20 ods. 2 zákona o DPH. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Dôkazné povinnosti upravuje ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktoré v prípade preukázania dodania tovaru do iného členského štátu stanovuje zoznam dokumentov, ktorými je to potrebné preukázať. Požiadavka citovaného ustanovenia je osobitným ustanovením voči § 29 zákona o správe daní a rigorózne upravuje, ktorými dôkaznými prostriedkami je možné preukázať dodanie tovaru do členského štátu. V prípade ust. § 43 ods. 5 druhej vety zákona o DPH nie je stanovený alternatívny, resp. exemplifikatívny (demonštratívny) výpočet dokladov ako naznačuje žalobca, ale kumulatívny. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu: 1. kópiou faktúry, 2. dokumentom
písm. a/ až c/, 3. dokumentom
písm. d/. 6 3 Sžf/52/2010 K takémuto záveru možno prísť na základe gramatického, logického, ako aj teleologického výkladu. V druhej vete ods. 5 § 43 zákona o DPH sa neuvádza ani slovo „alebo“, z čoho vyplýva, že nemôže ísť o alternatívny výpočet. Zoznam tiež nie je uvádzaný slovami „najmä“, resp. „napr.“, a preto ho nemožno považovať za demonštratívny (exemplifikatívny). Za exemplifikatívnu možno považovať len časť zoznamu v písm. d/, keď zákon uvádza príklady „iných“ dokladov. Povinnosť predložiť „iné“ doklady, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v písm. d/ však nezbavuje platiteľa povinnosti predložiť dokumenty
písm. a/ až c/, pokiaľ je naplnená dispozícia týchto ustanovení. Dokumenty
písm. d/ tak nepredstavujú alternatívu k dokladom
písm. a/ až c/, a nemôžu ich nahrádzať. Nepredloženie dokumentov požadovaných uvedeným ustanovením má nielen procesno-právny následok neunesenia dôkazného bremena
zákona o správe daní, ale najmä hmotno-právny následok neuznania nároku na oslobodenie od dane
Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené žalobcom, správca dane aj žalovaný podrobne analyzovali medzinárodné nákladné listy (CMR) za účelom preverenia, či bola preprava vykonaná a dospeli k záveru, že nebola preukázaná preprava tovaru (cukru) spôsobom aký je na týchto dokumentoch a nakoniec aj žalobca sám priznáva, že ich pravdivosť nevie ani potvrdiť, ani vyvrátiť a teda, že sa ich hodnovernosťou ani nezaoberal. Žalovaný sa so všetkými dokladmi, ktoré mal k dispozícii dostatočne vysporiadal, preveroval ich pravdivosť a hodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Čo sa týka námietky výsluchu svedka Ing. R. K., prečo ho nie je potrebné vypočuť v rozhodnutí odôvodnil a zdôraznil, že jeho svedecká výpoveď nemôže nahradiť dokumenty uvedené v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Z písomných dokladov vyplýva, že svedok neuzatváral zmluvu so žalobcom, nemal od neho preberať tovar a ani nevykonával dopravu. K miestnej príslušnosti správcu dane žalovaný uviedol, že podrobne zdôvodnil prečo bol miestne príslušný pre vydanie prvostupňového rozhodnutia Daňový úrad Trnava a nie Daňový úrad Bratislava III. Právny názor žalobcu, že daňová kontrola môže byť ukončená uplynutím času, čím sa deklaruje nárok daňového subjektu na vrátenie nadmerného odpočtu, považuje za mylný a v rozpore so zákonom. Žalobca vytŕha z kontextu názory Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze č. k. 2 ÚS 62/1999 a účelovo ich dezinterpretuje. Ústavný súd v náleze uvádza, že aj keď príde k prieťahom v konaní, je v každom prípade potrebné vydať rozhodnutie vo veci a nesplnenie povinnosti rozhodnúť v lehote
30a zákona SNR č. 511/1992 Zb. nie je sankcionované. Vzhľadom na zmenu právneho predpisu, keď daňová kontrola nie je považovaná za daňové konanie (teda konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov), a sú pre ňu osobitne stanovené lehoty, a za daňové konanie je považované také konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie a ktoré začína deň po prerokovaní protokolu, je potrebné považovať uvedený názor za čiastočne neaktuálny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, hlasovaním členov senátu v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2011) rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). 7 3 Sžf/52/2010
244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Vzhľadom na námietky žalobcu sa najvyšší súd primárne zaoberal otázkou procesného postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, t.j. otázkou miestnej príslušnosti správcu dane a lehotou na vykonanie daňovej kontroly. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní v ustanovení § 3 upravuje miestnu príslušnosť správcu dane.
12 veta prvá, tretia, štvrtá a piata zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.08.2007, ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň, alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý je začal (§ 15 ods. 2). Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál
prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly, alebo opakovanej daňovej kontroly. Z prvej vety tohto ustanovenia (§ 3 ods. 12) vyplýva všeobecné pravidlo,
ktorého, ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňovému subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový doplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Výnimkou z tohto pravidla je daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola - dokončí ju ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2; od 1. septembra 2007 bol tento odsek zrušený, pozn.); do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal; správca dane odstúpi spisový materiál
prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Cieľom takto koncipovanej výnimky zo všeobecného pravidla je neprerušovať daňovú kontrolu, zisťovanie v priebehu daňovej kontroly, hospodárnosť vykonania daňovej kontroly a najmä dodržanie lehôt na vykonanie daňovej kontroly (§ 30a zákona č. 511/1992 Zb.).
13 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Až po ukončení daňovej kontroly, teda po prerokovaní protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, bezodkladne odstúpi spisový materiál tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Tento miestne príslušný správca dane (nový) pokračuje vo vyrubovacom konaní a má vydať rozhodnutie. S účinnosťou od l. januára 2010 (nadobudol účinnosť zákon č. 504/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) 8 3 Sžf/52/2010 sa miestna príslušnosť správcu dane pri výkone daňovej kontroly v súvislosti so zmenou sídla kontrolovaného subjektu zmenila a ten správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, zostáva miestne príslušným až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; predlžuje sa teda čas, kedy je správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť len zdôrazňuje, že do
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. za zdaňovacie obdobie február 2006 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 10.388.891,-Sk a určená povinnosť zaplatiť daň vo výške 1.441.174,-Sk. Žalovaný ako odvolací správny orgán v dôsledku podaného odvolania dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava zmenil tak, že daňovému subjektu D., s.r.o., R. B., IČO: X. DIČ: X. (žalobca) nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 11.830.065,-Sk znižuje o sumu 10.388.891,-Sk a priznáva sa nadmerný odpočet v sume 1.441.174,-Sk. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 15 ods. 13 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb., (daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom), a obsahu spisu je zrejmé, že protokol z daňovej kontroly za február 2006 č. 649/321/8374/2008 bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 10.03.2008 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava bolo vydané po 01.09.2007 (17.03.2008). Keďže dňa 20. júna 2007 daňová kontrola u žalobcu ešte prebiehala, bolo potrebné postupovať
511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.08.2007. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vydal správca dane, ktorý na to v čase rozhodovania nebol miestne príslušný, preto je v tejto časti odvolanie žalobcu dôvodné. Po tom, ako sa najvyšší súd vysporiadal s otázkou miestnej príslušnosti zaoberal sa namietanou dĺžkou daňovej kontroly a jej zákonnosťou. Lehoty na rozhodnutia a opatrenia proti nečinnosti upravuje ustanovenie § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.08.2007.
7 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom do 31.08.2007, od 1. septembra 2007 ide o ustanovenie § 15 ods. 17), správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerané predĺžiť, 9 3 Sžf/52/2010 najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane
osobitného zákona, najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán
16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Správca dane prerokoval prvýkrát so žalobcom protokol o daňovej kontrole dňa 25.06.2007 a vydal rozhodnutie č. 649/231/83218/07/Tat, ktorým znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní o sumu 10.388.891,-Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 1.441.174,-Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný ako odvolací orgán zistil, že správca dane pôvodne určil dátum prerokovania protokolu z daňovej kontroly za obdobie február 2006 na deň
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odvolanie vo výške 2x 66 € = 132 € a trov právneho zastúpenia vo výške 109,86 €, celkovo 241,86 €. Najvyšší súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 2x 48,63 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál vo výške 2x 6,3 €, t.j. 97,26 € + 12,6 € = 109,86 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané
1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania právnych služieb. Žalobca si trovy konania vyčíslil v podaní zo dňa 01.12.2008, pričom medzi trovy právneho zastúpenia zahrnul aj úkon: písomné podanie vo veci samej – odvolanie, ktoré bližšie nekonkretizoval, avšak vzhľadom na deň spísania podania ide zrejme o odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru. Tieto trovy právneho zastúpenia mu súd nepriznal, pretože súd rozhoduje v tomto prípade len o trovách súdneho a nie aj administratívneho konania. 11 3 Sžf/52/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 01. decembra 2011 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.