← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd 10Sžr/113/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobcov: 1/ R. R., bytom C., 2/ M. R., bytom C., 3/ Prof. RNDr. P. H., DrSc., bytom V., 4/ Ing. N. H., bytom V.V., všetci zastúpení JUDr. J. N., advokátom, AK so sídlom v M., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ M. E., bytom V., 2/ M. E., bytom V., obaja zastúpení Mgr. R. M., advokátom, AK so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa

  1. januára 2007, konajúc o odvolaní účastníkov konania M. E. a M. E. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. júla 2009, č.k. 1S 80/2008-250, takto: r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/80/2008-250 zo dňa
  3. júla 2009 z m e ň u j e tak, ţe ž a l o b u z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 2 10Sţr/113/2011 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm. a/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa
  4. januára 2007 (správne má byť rok 2008) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. J. N. vo výške 288,53 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa
  5. februára 2007 tak, ţe vo výroku napadnutého rozhodnutia na strane 2 vypustil nasledovný text: „Zároveň ukladá povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej nehnuteľnosti parcela č. X., X., v k.ú. M. Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelke Ing. N. a vlastníkom parcely č. X. v k.ú. M. R. R. a manţelke M., aby strpeli vykonanie nevyhnutných prác spojených s nadstavbou rodinného domu parcely č. X. v k.ú. M. zo svojich stavieb a pozemku pre stavebníkov M. E. a manţelku M.“. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 a 5 na strane 2 napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keďţe ţalovaný správny orgán sa dopustil procesného pochybenia majúceho za následok nezákonný postup, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a samotné zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd preto rozhodnutie ţalovaného ako nezákonné zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 37 ods. 2, § 39a ods. 2 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.), § 3, 3 10Sţr/113/2011 § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní). Uviedol, ţe ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán nevychádzali z platnej územno-plánovacej dokumentácie obce Malacky zo dňa
  6. januára 2004 schválenej uznesením MsZ č. 112/2002 zo dňa
  7. októbra 2002 a uznesením MsZ č. 194/2003 zo dňa
  8. decembra 2002 označené ako BR 1, z ktorých vyplýva, ţe v danej lokalite, kde sú postavené rodinné domy ţalobcov 1/- 4/ je moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom. Realizáciou nadstavby obytného podkrovia tak, ako je uvedené na strane 1 stavebného povolenia v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby sa podmienka územnoplánovacej dokumentácie obce Malacky poruší, čo je v rozpore s ustanovením § 37 stavebného zákona. Nadstavbou obytného podkrovia sa vytvorí ďalšie obytné podlaţie a tým sa z jednopodlaţného domu rodiny E. stane dvojpodlaţný rodinný dom a nezostane pri jednopodlaţnosti tak, ako to tvrdil ţalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 6 ods. 1 a taktieţ i prvostupňový správny orgán. Súd je tieţ toho názoru, ţe prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a zavádzajúce. Samotným stavebným povolením sa povoľuje stavebníkovi M. E. a manţelka M. rod. D. nadstavba strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parc. č. X., X., X. v k.ú. M. Zmätočnosť vidí súd v tom, ţe prvostupňový správny orgán v ďalšom texte svojho rozhodnutia pod písmenom A na strane 1 „Urbanistické a architektonické podmienky“ povoľuje nadstavbu jednopodlaţného rodinného domu typ R 4160-14105 súpisné číslo X. Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samostatný vstup do obytného podkrovia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 66 stavebného zákona. Taktieţ, podľa názoru krajského súdu, ţalovaný sa dostatočne nevenoval urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a poţiadavkám na zachovanie pohody bývania. Správne orgány spoľahlivo nezistili skutkový stav ohľadne porušenia ochrany súkromia, pohody bývania vzhľadom na výškový rozdiel novo navrhovanej stavby a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby. Ţalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s rozšírením rodinného domu manţelov E. na parcele č. X. o 75 cm do priestoru ich átria, pri styku s rodinným domom na parcele X. vlastníkov ţalobcov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H., pričom rozšírenie má vplyv na vzdialenosť medzi rodinnými domami na parcele č. X., ktorých vlastníkmi sú R. R. a M. R. a na právny stav 4 10Sţr/113/2011 hraníc s pozemkom na parcele č. X.. Svojvoľné predĺţenie rodinného domu manţelov E. na parcele č. X. asi o 15 cm pri styku s rodinným domom na parcele č. X. a do pozemku X. vlastníkov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. má vplyv na právny stav hraníc s pozemkom na parcele č. X. a parcele č. X.. Najzávaţnejšou skutočnosťou je, ţe nadstavba bude realizovaná aj na nosnej stene a atike rodinných domov vo vlastníctve ţalobcov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelky Ing. N. H. parcela č. X. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe správny orgán vôbec neskúmal rozdielne umiestnenie komínov od krbových telies podľa stavebného povolenia č. J vyst. 1711-1030/1980 zo dňa
  9. decembra 1980 nielen na rodinný dom manţelov R., ale aj M. a M. E. Skutočnosť je taká, ţe krb a komín manţelov E. je tieţ priamo na hranici pozemkov a stavieb rodinných domov, taktieţ bez zmeny projektu stavebného povolenia. Správne orgány vôbec neposudzovali, ţe povolenou stavbou sa komín rodinného domu R. znefunkční, pričom značne ovplyvní hygienické pomery v miestnostiach s otvorenými výplňami do átria a to nielen strešných okien nadstavby rodinného domu E., ale aj pôvodného rodinného domu E., ale aj rodinného domu R. Ţalovaný sa dostatočne nevysporiadal, či zasahuje nehnuteľnosť rodinného domu M. E. a M. E. do pozemkov parcely č. X. a aj do priľahlej parcely č. X. Ţalovaný sa taktieţ nevysporiadal s tvrdením ţalobcov, ţe nové oplechovanie atík rodinných domov ţalobcov a omietnutie štítových nosných stien nadstavby je bez vstupu nielen na pozemky ţalobcov, ale aj na novo zrekonštruované strešné krytiny na plochých stenách ich rodinných domov, nerealizovateľné, preto uvedená skutočnosť vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Špecifickosť spočíva v tom, ţe predmetná nadstavba vzhľadom na situáciu umiestnenia rodinných domov sa nedá realizovať bez vstupu na pozemky a stavby vo vlastníctve ţalobcov. Súd poukazuje na to, ţe ţalovaný nezohľadnil túto špecifickosť a neurčil povinnosť vypracovať technologický postup, ktorý by jednoznačne demonštroval spôsob výstavby bez pouţitia susedných pozemkov a stavieb. Je toho názoru, ţe atiky sú súčasťou nehnuteľnosti vlastníkov rodinných domov ţalobcov, do ktorých v dôsledku uţ povolenej nadstavby bude jednoznačne zasahované. Z vydaného, v časti zmeneného rozhodnutia, nie je jednoznačné, ako sa zásah zrealizuje bez vstupu na stavby ţalobcov a nie je jednoznačne vyjadrené, kto má niesť náklady prípadných vzniknutých škôd spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov. Poţiadavku ţalobcov o vypracovaní jednoznačných konštrukčných detailov pre styky a zásahy do susediacich nehnuteľností ešte v stavebnom konaní prvostupňový stavebný úrad zamietol, ţalovaný sa ňou vôbec nezaoberal. 5 10Sţr/113/2011 Podľa názoru krajského súdu ţalobcovia správne namietali s poukazom na rozpor s § 66 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, odvádzanie povrchových vôd zo strechy nadstavby do voľného priestoru na hranice susediacich rodinných domov a ich pozemkov (pred vstupom do garáţe) rodinného domu parcela č. X. a na hranicu s rodinným domom parcela č. X. ţalobcov R. R. a M. R., kde by dochádzalo k podmáčaniu suterénu. Ţalovaný námietku ţalobcov vôbec neskúmal ani si neoveril, ţe zráţková voda z celej strechy rodinného domu je odvedená do kanalizácie, pričom obe susediace nehnuteľnosti mali poistné udalosti pri prívalových zráţkach. Súd ďalej poukázal na to, ţe na časť pozemku ţalobcov Prof. RNDr. M. H., DrSc. a Ing. N. H. nikdy nebolo a nie je uplatnené právo vecného bremena ani právo nájmu zo strany stavebníka a za tohto stavu s nimi v súvislosti s realizáciou stavby nesúhlasia. Stavebníci bez vyznačenia zmeny projektu stavby rozširujú stavbu a aj predlţujú na úkor ţalobcov. Právo stavebníka v danej veci bolo neprimerane posilnené oproti susediacim vlastníkom stavieb. Ďalej je súd toho názoru, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil námietku ţalobcov týkajúcu sa zasahovania do konštrukčných častí susedných rodinných domov, ale aj styku rodinných domov v časti atík, čo sú najkritickejšie miesta celého projektu. Tieto závaţné námietky boli opomenuté a aj nesprávne pochopené ţalovaným, a preto bol porušený § 46 a § 59 ods. 1 stavebného zákona. V rozhodnutí ţalovaného nie je uvedené, akými úvahami dospel k svojmu rozhodnutiu v súvislosti s vyššie uvedeným. Rozhodnutím ţalovaného sa zasiahlo do samotnej podstaty vlastníckeho práva ţalobcov a výrazne sa obmedzilo právo vlastníka disponovať s rodinným domom a pozemkom. Taktieţ dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keď ţalovaný sa veľmi stručne a v podstate nepreskúmateľne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní ţalobcov proti stavebnému povoleniu, pričom s námietkou pohody bývania, ochrany súkromia a ochrany svojho vlastníctva sa nevysporiadal vôbec. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali účastníci konania M. E. a M. E. odvolanie doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa
  10. augusta 2009 a doplnenie odvolania doručené dňa
  11. februára 2010 prostredníctvom právneho zástupcu a ţiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, nakoľko rozhodnutie 6 10Sţr/113/2011 súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, ţe v prípade realizácie nadstavby nad ich rodinným domom zostane splnená podmienka jednopodlaţnosti, pretoţe povolenou nadstavbou nevznikne ďalšie podlaţie. V tejto súvislosti poukázali na územnoplánovaciu informáciu zo dňa
  12. júla 2009, ktorú vydalo Mesto Malacky pod č. ODSP-2040/2009/Re a na stanovisko stavebného úradu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  13. augusta 2009 pod č. ODSP/2009/2164/Fa, v ktorom označený úrad jednoznačne zaujal stanovisko, podľa ktorého povolením nadstavby sedlovej strechy na rodinný dom, doposiaľ s plochou strechou, sa neporušilo ani smerné číslo počtu nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade - ak je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka. Taktieţ, podľa ich názoru, ţalobcovia R. R. a M. R. nie sú aktívne legitimovaní v uvedenej právnej veci na podanie ţaloby. Stavba ich rodinného domu nie je skolaudovaná a taktieţ majú adresu trvalého bydliska v Bratislave, preto ani nie sú právne vlastníkmi rodinného domu. Uviedli, ţe súd prvého stupňa nesprávne posúdil súlad územno-plánovacej dokumentácie obce Malacky s realizáciou nadstavby strechy na rodinnom dome účastníkov konania, čím nesprávne aplikoval pojem „jednopodlaţnosť“ na danú stavbu. Krajský súd len v plnom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili ţalobcovia vo svojej ţalobe, bez toho, aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke zaoberal dôkazmi, ktoré uţ boli vykonané. Lokalita, kde sú umiestnené rodinné domy účastníkov, ako aj ţalobcov, je podľa územnoplánovacej dokumentácie obce Malacky určená ako „plochy bývania mestského typu - rodinné jednopodlaţné domy“. Nadstavbou strechy a vytvorenie obytného podkrovia bude táto jednopodlaţnosť zachovaná. Nadstavbou podkrovia na rodinnom dome nevznikne ďalšie nadzemné podlaţie, nepôjde teda o dvojpodlaţnú stavbu. V súčasnosti je stavba rodinného domu účastníkov povaţovaná za jednopodlaţnú stavbu, teda pokiaľ by sa vytvorilo nadstavbou podkrovie, bez ohľadu na to, či je obytné alebo nie, naďalej sa stavba musí povaţovať za jednopodlaţnú. Podľa názoru účastníkov pojem „podkrovie“ nie je totoţným pojmom s pojmom „podlaţie“, čo striktne rozlišuje i zákonodarca. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 vyhlášky 7 10Sţr/113/2011 č. 532/2002 Z.z. pri bytových budovách pojem „podlaţie“ je vymedzené ako dve najbliţšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Obdobne je definícia nadzemného podlaţia riešená aj v Slovenskej technickej norme STN 73 4301 (Budovy a bývanie), podľa ktorej je podlaţie, časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi deliacimi konštrukciami. Sedlová strecha nie je horizontálnou konštrukciou. Taktieţ je uvedená skutočnosť podporne riešená i v ustanovení § 43b ods. 3 a § 139b ods. 1 písm. b/stavebného zákona. V predmetnej veci bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko obce Malacky č.j. OÚR-A/2006/01510/Re zo dňa
  14. mája 2006, v ktorom sa uvádza, ţe predmetná nadstavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciu obce Malacky. Vo svojom odvolaní ďalej poukázali na svetlo-technický posudok Ing. Š. R., CSc. zo dňa
  15. mája 2006, v ktorom bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej nadstavby rodinného domu na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu z hľadiska platných technických noriem. Závery posudku odporujú ničím nepodloţeným tvrdeniam ţalobcov. To, ţe ide len o čisto subjektívny názor ţalobcov, potvrdzujú aj názory ďalších susedov bývajúcich v radovej zástavbe átriových rodinných domov. Nadstavba sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná, keďţe uţ 5 domov takúto nadstavbu realizovalo. Taktieţ uviedli, ţe tvrdenie ţalobcov týkajúce sa znemoţnenia vyuţívania komínov susediacich nehnuteľností, zadymenie átriových susediacich domov a následný nepriaznivý efekt a negatívny dopad na ţivotné prostredie a pohodu bývania nebolo ničím podloţené, odborne zdôvodnené. Uvedené argumenty nemajú oporu v zákone. V odôvodnení svojho odvolania konštatovali, ţe realizáciou štítového múru pri spoločnej atike nedôjde k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov Prof. RNDr. M. H. a Ing. N. H.. Spoj medzi posunutým murivom a spoločnou atikou bude vyplnený montáţnou penou. Uvedená problematika bola riešená v prvostupňovom konaní, kedy na výzvu prvostupňového správneho orgánu účastníci predloţili zmenu projektovej dokumentácie v časti atiky tak, ţe atika nebude rozobraná, a ţe nad ich atikou nebude stavba realizovaná. Taktieţ konštatovali, pokiaľ sa jedná o odôvodnenie rozsudku krajského súdu ohľadne znefunkčnenia komínov a ovplyvnenia hygienických pomerov v miestnostiach s otvorenými 8 10Sţr/113/2011 výplňami do átria, ţe predloţili vyjadrenie revízneho technika komínov ako osoby oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej ochrany, pričom komín vedľajších účastníkov bude ukončený lapačom iskier, ktorý bude zodpovedať zákonným poţiadavkám. Vo vzťahu k ţalobcom R. R. a M. R. umiestnenie komína správny orgán nemohol posudzovať, keďţe postavený komín uvedených ţalobcov bol postavený v rozpore so stavebným povolením, a preto ani nebol riadne skolaudovaný. Umiestnenie komína účastníkov konania je v súlade so zákonom. Nemoţno teda rozumne očakávať, ţe stavba a umiestnenie komína vedľajších účastníkov s právoplatným stavebným povolením sa bude prispôsobovať „čiernej stavbe“ ţalobcov. Ďalej poukázali na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebné povolenie, kde v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je uvedené, ţe strecha stavby bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinný dom na parcele č. X. a rodinný dom na parcele č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Správne orgány oboch stupňov sa s uvedenou problematikou uţ vysporiadali, pričom je presne určené a stanovené akým spôsobom sa bude nadstavba realizovať. Rovnako i ďalšie tvrdenia ţalobcov týkajúce sa realizácie nadstavby povaţovali účastníci za irelevantné. Účastníci vyhlásili, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov, čo zohľadnil i správny orgán. V danej veci je teda i irelevantná otázka vypracovania technologického postupu prác. Takţe nie je v kompetencii ţalovaného skúmať, kto bude niesť náklady v prípade vzniknutých škôd spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov. Správny orgán sa zaoberal i otázkou odvedenia zráţkovej vody a to je navrhnuté tak, aby voda odtekala na pozemok stavebníka, teda účastníkov. Vnútorná strana sedlovej strechy bude odvedená do stávajúcich zvodov, čím sa situácia oproti doterajšiemu nezmení. Voda z vonkajšej strany sedlovej strechy (z dvora stavebníka) bude odvedená novými zvodmi do voľného priestoru. Konštatovali, ţe na základe uvedeného majú za to, ţe krajský súd v odôvodnení rozsudku iba vytrháva z kontextu ţalobcov, ktoré mu vyhovujú pre jeho výklad bez toho, aby sa bliţšie oboznámil s tvrdeniami správnych orgánov a účastníkov konania. V rozsudku 9 10Sţr/113/2011 krajského súdu absentuje argumentačná sila a svojim obsahom je len neodôvodneným aplikovaním tvrdení ţalobcov. Ţalobcovia nepredloţili súdu ani jeden dôkaz svojich tvrdení, ktorý by mohol byť relevantným dôkazom zakladajúcim sa na odbornosti a znalosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.gov.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3 , § 220 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  16. augusta 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe ţalovaný správny orgán a ţalobcovia sa k odvolaniu účastníkov 1/ M. E. a 2/ M. E. nevyjadrili. Odvolací návrh nepodali. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. I. ÚS 51/2011-28 zo dňa
  17. júna 2011 rozhodol o sťaţnosti R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc., a Ing. N. H., zastúpených advokátom JUDr. J. N., M., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sţo 397/2009 a jeho rozsudkom z
  18. augusta 2010 tak, ţe
  19. Základné právo R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sţo 397/2009 a jeho rozsudkom z
  20. augusta 2010 porušené bolo.
  21. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo 397/2009 z
  22. augusta 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. 10 10Sţr/113/2011
  23. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť R. R., M. R., prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. trovy právneho zastúpenia v sume 17,74 € (slovom sedemnásť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. N., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Ústavný súd Slovenskej republiky k namietanému porušeniu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods.2 Ústavy, ktoré sťaţovatelia videli v tom, ţe najvyšší súd „ich právnemu zástupcovi nezaslal k vyjadreniu sa odvolanie a ani doplnenie odvolania manželov E.“ uviedol, ţe odvolanie manţelov E. proti rozsudku krajského súdu z
  24. júla 2009 (podané bez právneho zastúpenia) bolo doručené krajskému súdu v odvolacej lehote
  25. augusta 2009 a následne bola kópia tohto odvolania krajským súdom doručená ostatným účastníkom. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v príslušnom spise kópiu tohto odvolania prevzal právny zástupca sťaţovateľov
  26. augusta
  27. Vyjadrenie sťaţovateľov k tomuto odvolaniu podané nebolo. Ďalej uviedol, ţe potom, keď bol spis krajského súdu predloţený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní manţelov E. (spis bol doručený najvyššiemu súdu dňa
  28. septembra 2009), manţelia E. uţ zastúpení advokátom po uplynutí odvolacej lehoty doručili najvyššiemu súdu
  29. februára 2010 doplnenie nimi podaného odvolania (ďalej len „doplnenie odvolania“). Najvyšší súd v zmeňujúcom rozsudku z
  30. augusta 2010 po zhrnutí obsahu rozsudku krajského súdu z
  31. júla 2009 uviedol, ţe „proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie účastníci konania M. E. a M. E. prostredníctvom právneho zástupcu...“, v ďalšom najvyšší súd poukázal na odvolacie dôvody odvolateľov, pričom v plnom rozsahu vychádzal z obsahu doplnenia odvolania a konštatoval, ţe „.... žalobcovia (sťaţovatelia, pozn.) sa k odvolaniu nevyjadrili“. Ústavný súd s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1, § 209a ods. 1, § 211 ods. 1, § 212 ods. 1 a § 246c OSP dospel k záveru, ţe v danom prípade najvyšší súd porušil sťaţovateľmi označené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď nepostupoval v súlade s pravidlami procesného postupu pri doručovaní odvolania podľa uţ citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru ústavného súdu tieto procesné pravidlá stanovené pre faktickú činnosť súdu nebolo moţné v danom prípade opomenúť ani 11 10Sţr/113/2011 pri doručovaní doplnenia odvolania (ktoré opomenutie je zrejmé z postupu najvyššieho súdu), osobitne nie v prípade ak odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní odvolateľov v plnom rozsahu vychádzal z obsahu doplnenia odvolania. Z uvedených dôvodov ústavného súdu vyplýva, ţe najvyšší súd svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sţo 397/2009 a napadnutým rozsudkom z
  32. augusta 2010 porušil základné právo sťaţovateľov vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 51/2011-28 zo dňa
  33. júna 2011 doručil kópiu doplnenia odvolania účastníkov konania 1/ M. E. a 2/ M. E. zo dňa
  34. februára 2010 čl. 269-278 právnemu zástupcovi ţalobcov 1/-4/ JUDr. J. N., advokátovi, AK so sídlom v M. na vyjadrenie v lehote 15 dní. Dňa
  35. októbra 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené vyjadrenie ţalobcov 1/-4/ k doplnenému odvolaniu vedľajších účastníkov konania, v ktorom navrhli, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 80/2008-250 zo dňa
  36. júla 2009 v celom rozsahu potvrdil. Uviedli, ţe nesprávnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vedľajší účastníci konania na strane ţalovaného odôvodňujú s poukazom na skutočnosť, ţe Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa v celom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili ţalobcovia 1/-4/ vo svojej ţalobe bez toho, aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke zaoberal dôkazmi, ktoré boli vykonané. S tvrdením vedľajších účastníkov konania v doplnení odvolania ţalobcovia 1/-4/ nesúhlasia a taktieţ nesúhlasia s argumentáciou vedľajších účastníkov konania v doplnení odvolania, zároveň sa ohradili voči tvrdeniu vedľajších účastníkov o prevracaní faktov a polemike o odbornosti ţalobcov 1/-4/ ako i odbornosti ich právneho zástupcu. K bodu "A" doplneného odvolania uviedli, ţe trvajú na skutočnosti, na ktorú poukázali v ich podaní na Krajský súd v Bratislave, ţe tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nevychádzal z platnej územnoplánovacej dokumentácie obce Mesta Malacky zo dňa
  37. januára 2004, z ktorej vyplýva, ţe v danej lokalite, teda v radovej zástavbe átriových domov, kde sú postavené rodinné domy ţalobcov 1/-4/ a vedľajších účastníkov konania je moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom. Realizáciou nadstavby obytného podkrovia na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania sa územnoplánovacia dokumentácia obce 12 10Sţr/113/2011 Malacky poruší, čo je v rozpore s § 37 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Výstavbou obytného podkrovia na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania sa vytvorí ďalšie podlaţie. Poukázali na definíciu pojmu podkrovie, podľa ktorej: 1./ "Podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného / najvyššieho nadzemného podlaţia, ktorý je vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami a je určený na účelové vyuţitie." 2./ "Podkrovie je nadzemné podlaţie, ktoré má nad minimálne 35 % svojej plochy šikmý strop a jeho steny nadväzujúce na šikmý strop sú maximálne 130 cm vysoké" ako i na to, ţe podkrovie sa menovite uvádza ako ďalšie podlaţie slovom "podkrovie", nakoľko je vytvorené v podkroví a je určené na účelové vyuţitie, pričom tieto definície boli prevzaté z prednášok doc. Ing. Ľ. V. PhD. z fakulty architektúry STÚ v Bratislave, podkrovie je podlaţím, ktoré je špecificky pomenované "podkrovie." Normy STN síce sú platné, ale v súčasnosti majú len odporúčací charakter. Taktieţ dôvodili ďalšou definíciou a to definíciou schodiska a tým chceli potvrdiť, ţe podkrovie je ďalším nadzemným podlaţím. Definícia schodiska: "Schodisko je vertikálna konštrukcia, ktorá spája dve podlaţia." Uvedená definícia je podľa ich vyjadrenia taktieţ prevzatá z prednášok doc. Ing. Ľ. V. PhD. Uviedli, ţe na základe uvedených definícii podkrovia a schodiska ţalobcovia 1/-4/ vysvetlili, ţe podkrovie je ďalším podlaţím so svojim špecifickým pomenovaním, vzhľadom k tomu, kde je vytvorené (teda pod krovom strechy). Zároveň poukázali na skutočnosť, ţe aj samotným povolením výstavby sedlovej strechy na rodinnom dome vedľajších účastníkov konania ţalobcovia 1/-4/ budú diskriminovaní a to z dôvodu, ţe na rodinných domoch ţalobcov 1/-4/ nebude moţné taktieţ postaviť sedlovú strechu. Podľa ich názoru právny názor krajského súdu vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe nadstavbou obytného podkrovia sa na rodinnom dome vedľajších účastníkov vytvorí ďalšie podlaţie, čím sa poruší Regulatív 13 10Sţr/113/2011 územného rozvoja. Keďţe bolo určené smerné číslo l regulatívu územného rozvoja je jasné, ţe sa jedná o výstavbu rodinných domov s jedným podlaţím. V písomnom odôvodnení vyjadrenia k doplneniu odvolania tak zotrvali na svojom písomnom stanovisku, ţe prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a zavádzajúce. Prvostupňový správny orgán samotným stavebným povolením povolil stavebníkovi M. E. a manţelka M. rod. D. nadstavbu strechy na rodinný dom a prístavbu na pozemku parc. č. X., X., X. v k. ú. M. Zmätočnosť tohto rozhodnutia je zrejmá z ďalšieho textu rozhodnutia, kde pod písmenom "A" na strane č. 1 " urbanistické a architektonické podmienky domu typ R 4160 – 14105 je súpisné číslo X.. Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samotný vstup do obytného podkrovia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 66 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Ţalovaný oprávnenú námietku ţalobcov 1/-4/ neakceptoval a vôbec sa ňou nezaoberal. K bodu "B" doplneného odvolania uviedli, ţe tvrdenie vedľajších účastníkov v doplnenom odvolaní, ţe pohoda bývania nie je merateľná veličina je prinajmenšom skreslené, keď nie zavádzajúce. Pohoda bývania je jedným z kľúčových faktorov pri výbere typu stavby rodinného domu, jeho umiestnenie odstupových vzdialeností, hustoty zastavania, clonenia susednými stavbami, preslnením a pod. Tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nezistili skutkový stav veci ohľadne porušenia pohody bývania vzhľadom na výškový rozdiel navrhovanej stavby a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby. Vo vydanom stavebnom povolení sa odôvodnenie podľa § 6 ods. l vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ani poţadovaná špecifikácia nenachádza. Taktieţ nie je uvedené na základe čoho prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nedospeli k záveru, ţe ohľadom pohody bývania (napr. clonenia) je potrebné postupovať podľa § 127 OZ. K stanovisku ohľadne pohody bývania (preslnenia a clonenia ) ţalobcovia 1/-4/ priloţili ako prílohu "Posúdenie kritickej obytnej miestnosti v rodinnom dome manţelov R. v M." Stav pred realizáciou nadstavby a po realizácii nadstavby rodinného domu manţelov E. K bodu "C" doplneného odvolania uviedli, ţe zotrvávajú na svojom stanovisku ohľadom odvádzania povrchových vôd zo strechy nadstavby. Ţalovaný Krajský stavebný úrad v Bratislave ich námietku vôbec nepreskúmal. Zvod zráţkovej vody z celej novovybudovanej sedlovej strechy je realizovaný tak, ţe zráţková voda z celej strechy je odvedená do kanalizácie. V prípade prívalových daţďov kanalizácia nebude schopná zvýšené 14 10Sţr/113/2011 mnoţstvo vody absorbovať - odviesť, na základe čoho hrozí zatopenie jednotlivých susediacich rodinných domov ţalobcov 1/-4/, na čo bolo poukázané aj v odvolaní. Ďalej uviedli, ţe sa nestotoţnili s názorom vedľajších účastníkov konania, ţe situácia s odvádzaním povrchových vôd sa oproti súčasnosti nijako nezmení. Tak ako v iných odôvodneniach, tak aj teraz ohľadom odvádzania zvýšeného mnoţstva daţďovej vody, chýba kvalifikovaná argumentácia vedľajších účastníkov konania. Záverom poukázali na skutočnosť, ţe tak prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia nepostupovali podľa ustanovení § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď pred vydaním rozhodnutia neumoţnili ţalobcom 1/-4/ vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobom jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.gov.sk a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3, § 220 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  38. novembra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za správne orgány sa povaţujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa 15 10Sţr/113/2011 rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods. 1 OSP treba povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/1729/BHN zo dňa
  39. januára 2007 zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa
  40. februára 2007 tak, ţe vo výroku rozhodnutia vypustil nasledovný text: “Zároveň ukladá povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej nehnuteľnosti parcela č. X., X., v k. ú. M. Prof. RNDr. P. H. a manţelke Ing. N. H. a vlastníkom parcely č. X. v k. ú. M. R. R. a manţelke M. R., aby strpeli vykonanie nevyhnutných prác spojených s nadstavbou rodinného domu parcela č. X. v k. ú. M. zo svojich stavieb a pozemku pre stavebníkov M. E. 16 10Sţr/113/2011 a manţelku M. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 na strane 2 napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím Č.j.: SOÚ/2007/244/Fa zo dňa
  41. februára 2007 povolil stavbu: Nadstavba strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parcela č. X., X., X. v k. ú. M. pre stavebníka M. E. a manţelku M. E. Z obsahu odôvodnenia ţalovaného vyplýva, ţe stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona ako i Zákona o správnom konaní, vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a vyhláškou č. 532/2002 Z.z.. Stavebný úrad v územnom konaní posudzoval vplyv predmetnej stavby na okolitú zástavbu a ţivotné prostredie komplexne v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a súvisiacich vykonávacích predpisov, ako aj osobitných predpisov, podľa ktorých dotknuté orgány chránia v konaní verejné záujmy. Ako uviedol ţalovaný, návrh poskytoval dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, preskúmal, či dokumentácia spĺňa podmienky stavebného povolenia, zabezpečil procesné práva účastníkov konania, rozhodol o ich námietkach, dostatočne zistil skutkový stav veci. Stavebný úrad sa v stavebnom konaní zaoberal ustanoveniami § 62 ods. 1 a § 66 ods. 1 stavebného zákona. Námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré boli totoţné s námietkami vznesenými v stavebnom konaní sa Krajský stavebný úrad v Bratislave nezaoberal, nakoľko boli zhodné a stavebný úrad sa nimi v stavebnom konaní podrobne zaoberal a vyhodnotil ich v odvolaní napadnutého rozhodnutia. S ich vyhodnotením sa odvolací správny orgán stotoţnil. Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zistil, ţe stavebný úrad pri povoľovaní stavby vychádzal z platného územného plánu Mesta Malacky. Predmetná lokalita je podľa územného plánu určená ako plochy bývania mestského typu - rodinné jednopodlaţné domy. Po nadstavbe strechy a vytvorenia obytného podkrovia bude táto jednopodlaţnosť zachovaná. Ďalej je zo spisu zrejmé, ţe Mesto Malacky, ktoré v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení 17 10Sţr/113/2011 neskorších predpisov usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, vydalo súhlasné záväzné stanovisko č.j. OÚR- A/2006/01510/Re zo dňa
  42. mája 2006, v ktorom uvádza, ţe predmetná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia v podmienkach na uskutočnenie stavby určil, ţe „Strecha nadstavby bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinné domy parcela č. X. a parcela č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Taktieţ v stavebnom konaní bola overená projektová dokumentácia: “Riešenie protipoţiarnej bezpečnosti stavby“, z obsahu ktorej vyplýva, ţe nadstavba vyhovuje protipoţiarnej bezpečnosti v zmysle vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri uţívaní stavieb. K námietke týkajúcej sa znefunkčnenia susedných komínov ţalovaný uviedol, ţe podľa vyjadrenia revízneho technika komínov pripravovaná nadstavba strechy nebude mať vplyv na ich funkčnosť. Podľa stavebného povolenia č.j. Výst. 1711- 1031/1980 zo dňa
  43. decembra 1980 pre stavebníkov R. R. a manţ. M., bol krb a teda aj komín povolený vo vzdialenosti 2,3 m od hraníc nehnuteľnosti manţelov E. Odvolací súd zastáva názor, ţe v odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní pred správnymi orgánmi. Obsah ţaloby podanej ţalobcami je v podstate zhodný s obsahom odvolania, ktoré ţalobcovia podali ako účastníci správneho konania, a s ktorého obsahom sa odvolací správny orgán zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Taktieţ obsah vyjadrenia ţalobcov k doplneniu odvolania vedľajších účastníkov konania M. E. a M. E. sa podľa názoru odvolacieho súdu stotoţňuje s podanou ţalobou. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a to najmä v posúdení zisteného skutkového stavu, ako aj jeho právneho odôvodnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktieţ udáva, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi správne súdnictvo. O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal odvolací súd pochybnosti. 18 10Sţr/113/2011 Spornou bola právna otázka, či správne orgány pri vydávaní rozhodnutia postupovali v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou obce Malacky schválenou uznesením MsZ č. 112/2002 zo dňa
  44. októbra
  45. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ako vyplynulo z územného plánu, ţe pre danú lokalitu platí regulatív BRM, čo je územie mestského bloku, ktoré slúţi najmä na bývanie, a to v rodinných domoch a malopodlaţných bytových domoch do 3 nadzemných podlaţí, s vyšším stupňom intenzity zástavby, s moţnosťou umiestnenia vybavenosti s významom nad rámec daného bloku. Ako dominantné funkcie je stanovené bývanie v mestských rodinných a malopodlaţných bytových domoch a v polyfunkčných malopodlaţných bytových mestských domoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe označenie na komplexnom urbanistickom výkrese je BRM 1 a skladá sa z dvoch častí. Označenie BRM je záväzným regulatívom, číslo 1 stanovuje smerné číslo počtu nadzemných podlaţí. Podľa názoru odvolacieho súdu povolením nadstavby strechy na existujúci rodinný dom s plochou strechou sa neporušili záväzné regulatívy a ani smerné číslo počtu nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade, ak je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka. Okrem toho, nakoľko čísla stanovené sú len smerné, bolo moţné podľa záväzného regulatívu BRM povoliť aj viacpodlaţné budovy. Samotný stavebný zákon v ustanovení § 139b ods. 1 písm. a/ uvádza, ţe jednoduchou stavbou sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlaţie, môţu mať aj jedno podzemné podlaţie a podkrovie. Je teda jednoznačné, ţe nemôţe mať ďalšie nadzemné podlaţie. Zákon teda jednoznačne rozlišuje medzi podlaţím a podkrovím. Rozdiel medzi podkrovím a podlaţím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy na bývanie, podľa ktorej podlaţie je časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktieţ vyhláška č. 532/2002 Z.z. vymedzuje pojem “podlaţie“, ako dve najbliţšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. 19 10Sţr/113/2011 Následne, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je správny záver stavebného úradu, ţe námietka ohľadne právneho stavu hraníc a vzájomnej polohy susediacich nehnuteľností, je takého charakteru, ktorú stavebný úrad nie je oprávnený riešiť a vyhodnotiť ako námietku, ktorá vyplýva z vlastníckych alebo iných práv k pozemku. Je zrejmé, ţe problém vznikol pri výstavbe v 80-rokoch a priebeh hraníc nebol v tomto období spochybnený. Skutočnosť, ţe rodinný dom M. E. bol pri výstavbe v roku 1983 posunutý, vtedajší stavebný úrad neriešil a stavbu skolaudoval. Stavebný úrad pri povoľovaní stavby v roku 2007 musel vychádzať z daného skutkového stavu. Situácia umiestnenia stavby je v súlade so skutkovým stavom a GP č. 3/
  46. Povolenou nadstavbou nepríde k zmene osadenia stavby na hranici pozemkov a v tejto časti sa nemení zastavaná plocha. Taktieţ i námietka ţalobcov ohľadne zasahovania nehnuteľnosti rodinného domu stavebníkov do pozemkov vo vlastníctve ţalobcov bola riešená v stavebnom povolení. Odvolací súd sa v danom prípade stotoţňuje so záverom ţalovaného správneho orgánu poukazujúc na vydané stavebné povolenie, ţe v stavebnom povolení v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je táto otázka jednoznačne riešená, pričom námietky ţalobcov povaţuje za neopodstatnené. Z predloţeného spisového materiálu tieţ jednoznačne vyplýva, ţe stavebný úrad pri povoľovaní nadstavby nariadil stavebníkom predloţiť podrobnejšiu dokumentáciu ohľadne konštrukčného riešenia atiky, nakoľko sa dôsledne zaoberal tým, aby atika rodinného domu H. zostala zachovaná. Realizáciou štítového múru pri spoločnej atike nedôjde k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov manţelov H. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na vyhlásenie stavebníkov, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov. Zo svetlo-technického posudku Ing. Š. R., CSc. zo dňa
  47. mája 2006 vyplýva, ţe bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej nadstavby rodinného domu na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu z hľadiska platných technických noriem. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere nemôţe prisvedčiť tvrdeniu ţalobcov, ohľadne ovplyvnenia ich pohody bývania uvedenou nadstavbou rodinného domu. Ako vyplynulo z predloţených dôkazov nadstavba sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná. 20 10Sţr/113/2011 Pokiaľ ţalobcovia namietali nezákonnosť stavebného povolenia týkajúce sa umiestnenia komína, podľa názoru odvolacieho súdu je táto námietka ţalobcov právne irelevantná. Ako uţ bolo vyššie uvedené stavebníci predloţili vyjadrenie revízneho technika komínov ako osoby oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej ochrany. Umiestnenie komína stavebníkov je v súlade so zákonom. Pokiaľ sa jedná o námietku ţalobcov ohľadne odvádzania odpadových vôd i tu odvolací súd poukazuje na stavebné povolenie, v ktorom je táto problematika riešená a kde je uvedené, ţe odvedenie zráţkovej vody je navrhnuté tak, aby voda odtekala na pozemok stavebníka. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu námietky ţalobcov uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ nebol ţalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť v súdnom konaní odvolacom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako i s ich právnym posúdením. Pokiaľ sa jedná o námietky ţalobcov 1/-4/ uvedené vo vyjadrení k doplneniu odvolania ...“ ţe tak prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia nepostupovali podľa ustanovení § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď pri vydaní rozhodnutia neumoţnili ţalobcom 1/-4/ vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia“ odvolací súd udáva, ţe touto námietkou nebolo moţné sa zaoberať v súdnom odvolacom konaní, nakoľko ju ţalobcovia neuplatnili v samotnej ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Odvolací súd poukazuje na to, ţe súd je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu viazaný ţalobnými dôvodmi, ktoré nie je moţné po uplynutí zákonnej lehoty rozširovať. Vychádzajúc z uvedeného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu postupom podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 v spojení s ustanovením § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. 21 10Sţr/113/2011 Pokiaľ účastníci namietali nedostatok pasívnej legitimácie ţalobcov R. R. a M. R. na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, tak túto námietku povaţuje odvolací súd za právne irelevantnú, nakoľko ţalobcovia sú vlastníkmi susednej parcely, pričom rozhodnutím správneho orgánu môţu byť ukrátení na svojich právach. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 OSP tak, ţe ţalobcom nepriznal ich náhradu, pretoţe neboli v tomto konaní úspešní a ţalovanému preto, ţe mu ţiadne nevznikli. Vedľajší účastníci si trovy konania nevyčíslili v zmysle § 151 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  48. novembra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.