← Slovensko

o invalidný dôchodok

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/41/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. R., nar. X., bytom M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.

  1. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  2. februára 2010, č.k. 25 Sd/ 214/2009-34, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  3. februára 2010, č.k. 25 Sd/214/2009-34 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie odporkyne z
  4. mája 2007 číslo X., v spojení s rozhodnutím z
  5. mája 2007 číslo X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  6. februára 2010, č.k. 25 Sd/214/2009-34, potvrdil rozhodnutie z
  7. mája 2007 číslo X., ktorým podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 37 zákona č. 100/1988 Z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) odporkyňa priznala navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok v sume 4 219 Sk mesačne s účinnosťou od
  8. augusta
  9. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí 2 7So/41/2010 a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z.z. zvýšila navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok, povaţovaný od
  10. januára 2004 za invalidný dôchodok na sumu 4 471 Sk mesačne s účinnosťou od
  11. júla
  12. Krajský súd týmto rozsudkom potvrdil aj rozhodnutie z
  13. mája 2007 číslo X., ktorým podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odporkyňa vyslovila, ţe navrhovateľ má od
  14. augusta 2005 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do
  15. decembra 2003 v sume 4 219 Sk mesačne a súčasne, ţe od
  16. augusta 2005 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od
  17. januára
  18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Ţiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline zmeniť a zrušiť rozhodnutia odporkyne, lebo podľa jeho názoru mu patrí invalidný dôchodok od
  19. júna 2005, teda od jeho odňatia a domáhal sa jeho doplatenia. Namietal správnosť záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne zo
  20. októbra 2009 a z
  21. júna 2005 pri kontrolnej lekárskej prehliadke v M., na základe ktorého mu bol invalidný dôchodok odňatý. Uviedol, ţe všetky lekárske nálezy, zaloţené v spise sú dostatočné, aby bol uznaný invalidným, pretoţe svedčia o zhoršujúcom sa jeho zdravotnom stave a progresii jednotlivých ochorení. Naviac, pribudlo veľmi závaţné ochorenie so zlou prognózou, a to myastenia gravis – očná forma, u ktorého podľa nálezu z
  22. decembra 2009 došlo k zhoršeniu a neurológ odporúča inaptus pre práce spojené s niekoľko hodinovým svalovým úsilím, čo aj len v podobe jednostrannej a dlhodobej postúry a hľadenia do počítača, čo odporuje záveru posudkového lekára, ţe môţe vykonávať prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu na skrátený úväzok – prácu v kancelárii. Nemôţe vykonávať ani zárobkovú činnosť vzhľadom k ochoreniu chrbtice, ktorá súvisí s akoukoľvek záťaţou osového aparátu. Poukázal aj na urologický nález, ktorý je prejavom zhoršujúceho sa ochorenia chrbtice. Posledná kontrola u gastroenterológa potvrdila chronický zápal v paţeráku pri refluxnej chorobe a hiátovu herniu – nález z
  23. augusta 2009 a
  24. septembra 2009, čo je zhoršenie zdravotného stavu od operácií v roku
  25. S obsahom posudku MUDr. Š. bol oboznámený aţ na súde a hneď s ním nesúhlasil, lebo ho povaţoval za účelový. Odporkyňa sa na odvolanie navrhovateľa písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s OSP, v spojení s § 10 ods. 2 OSP a § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu 3 7So/41/2010 predchádzalo a dospel k záveru, ţe je potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutia odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Zo spisov vyplýva, ţe navrhovateľ sa domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne z
  26. mája 2007 číslo X. v spojení s rozhodnutím z
  27. mája 2007 číslo X., podľa ktorého má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do
  28. decembra 2003 v sume 4 219 Sk mesačne s účinnosťou od
  29. augusta 2005 a od tohto dňa (
  30. augusta 2005) jeho nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zanikol. januára
  31. Navrhovateľovi bol invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od
  32. februára 2002 preto, ţe podľa záverov posudku Posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, pobočky v M. z
  33. apríla 2003 navrhovateľ mal 75 % miery poklesu zárobkovej činnosti. Trpel na ťaţkú poruchu dynamiky osového aparátu s koreňovou symptomatológiou, a protrúziu disku L5-S1 sa bol objednaný na neurochirurgickú operačnú liečbu. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  34. marca 2007, č.k. 12Sd/109/2006, zrušil rozhodnutie odporkyne z
  35. júla 2005 číslo X.., ktorým bol invalidný dôchodok navrhovateľa zníţený od
  36. augusta 2005 na sumu 3 912 Sk mesačne s mierou poklesu 45 %. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  37. januára 2009, sp. zn. 7So/135/2007, odvolanie navrhovateľa odmietol a rozsudok súdu prvého stupňa sa stal právoplatným, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Odporkyňa bola viazaná dôvodmi zrušujúceho rozsudku súdu prvého stupňa a preto doplnila dokazovanie o zdravotnom stave navrhovateľa a rozsahu jeho zachovanej pracovnej schopnosti. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka v M. v posudku z
  38. mája 2009 a neskôr
  39. augusta 2009 zotrvala na stanovisku, ţe navrhovateľ je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení od
  40. júna 2005, lebo jeho zdravotný stav sa zlepšil a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon zamestnania u zdravých občanov. Zdravotný stav navrhovateľa posúdil
  41. októbra 2009 MUDr. J., posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Ţiline. V lekárskej správe a po zhodnotení odborných nálezov z ambulantných vyšetrení, z hospitalizácií a z vlastného vyšetrenia 4 7So/41/2010 navrhovateľa, ako aj po posúdení dynamiky ochorenia uviedol, ţe v zdravotnom stave navrhovateľa došlo k podstatnému zlepšeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pre ktorý bol uznaný plne invalidným. Toto zlepšenie bolo zistené pri kontrolnej lekárskej prehliadke
  42. júna 2005 a pri následných posúdeniach zdravotnej spôsobilosti na prácu a pracovného potenciálu a trvá aţ doteraz. Uvedené zistenie a konštatovanie v závere lekárskej správy Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Ţiline zo
  43. októbra 2009 nie je presvedčivé, keď najzávaţnejšie ochorenie, ktoré uvádza navrhovateľ odvolacom konaní ako invalidizujúce, a to myastenia gravis, nebolo hodnotené vzhľadom na krátku dobu od jeho diagnostikovania a liečby. Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe § 263, ako aj § 263a, § 263b zákona o sociálnom poistení sú ustanoveniami prechodnými, ktorých úlohou je upraviť prechod nárokov vzniknutých pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení, najmä určiť, za aké dávky, upravené týmto zákonom sa povaţujú, v akej výške a za akých podmienok sa budú naďalej vyplácať. Znenie § 263 ods. 1 cit. zákona premenilo invalidné a čiastočné invalidné dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred
  44. januárom 2004 na invalidné dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení účinného od
  45. januára 2004 s tým, ţe aj naďalej sa budú vyplácať za podmienok ustanovených predpismi účinnými pred
  46. januárom 2004, ak tento zákon (účinný od
  47. januára 2004) neustanovuje inak. Ustanovenia § 263 ods. 2 a 4 aţ 7 zákona o sociálnom poistení (neskôr zrušené na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z.) uloţili odporkyni preskúmať trvanie invalidity (čiastočnej invalidity) pre trvanie nároku na invalidný dôchodok, a to podľa kritérií stanovených pre invaliditu podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedené ustanovenia neboli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky preto boli prijaté ustanovenia § 263a a § 263b zákona o sociálnom poistení, ktoré novým spôsobom upravili posudzovanie zdravotného stavu a trvania invalidity a čiastočnej invalidity pri ich transformácii do novej právnej úpravy. Z § 263a treba vyvodiť, ţe v kaţdom jednom prípade, keď došlo k posúdeniu invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, bola odporkyňa povinná preskúmať znovu trvanie invalidity aj podľa predpisov účinných pred
  48. januárom 2004, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení a podľa výsledku preskúmania aj rozhodnúť podľa 5 7So/41/2010 tohto predpisu. Súčasne ale v § 263a ods. 12 zákon č. 461/2003 Z.z. stanovil, ţe na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred
  49. januárom 2004 je viac ako 70% a poberateľov čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred
  50. januárom 2004 je 50%. Vzhľadom na skutočnosť, ţe preskúmanie trvania invalidity podľa § 263a zákona o sociálnom poistení bolo vykonané a skončené so záverom, ţe navrhovateľ je čiastočne invalidný, bolo potrebné v ďalšom vychádzať z toho, ţe pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 50 %. O kaţdej ďalšej ţiadosti navrhovateľa, ktorou sa domáha invalidného dôchodku vo vyššej sume, neţ mu je vyplácaná (za takú ţiadosť treba povaţovať i jeho podanie - návrh na preskúmanie z
  51. júna 2007) treba potom rozhodovať podľa zákona o sociálnom poistení; to znamená, ţe aj invaliditu treba posúdiť podľa kritérií stanovených pre invaliditu v tomto zákone (§ 71 cit. zákona). Odvolací súd sa preto nestotoţnil so záverom krajského súdu o správnosti a zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Napadnutý rozsudok preto podľa § 250 1 ods. 2, v spojení s § 250ja ods. 3 OSP zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa o uplatnenom] nároku rozhodne aj podľa § 70 a nasl. a § 112 zákona o sociálnom poistení a pri rozhodovaní o invalidite navrhovateľa posúdi jeho zdravotný stav aj s prihliadnutím na tvrdené novšie ochorenie navrhovateľa. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie na posúdenie miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou aj podľa § 71 zákona o sociálnom poistení rovnako, ako sa to stalo pri posúdení trvania invalidity podľa § 37 ods. 3, resp. § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Aţ následne bude môcť odporkyňa o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok rozhodnúť aj podľa § 70 zákona o sociálnom poistení a v prípade, ţe taký nárok vznikne, rozhodne aj o súbehu dávok v súlade s § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Náhradu trov konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo účastníci náhradu trov neţiadali, resp. nenavrhli, aby im súd náhradu priznal (§ 151 ods. 1 OSP). 6 7So/41/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  52. apríla 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.