nárok na úrazovú rentu

Najvyšší súd 9So142/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľa: F. K., bytom Š. K. č. X., P., zastúpeného J.. J. V., advokátom so sídlom v P., P. č. X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.

1. augusta č. 8, Bratislava, o výšku úrazovej renty, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
2. septembra 2010, č. k. 12Sd/53/2010-28, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
3. septembra 2010, č. k. 12Sd/53/2010-28, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z
4. decembra 2009, ktorým rozhodla, ţe navrhovateľ má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) od
5. februára 2008 nárok na úrazovú rentu v sume 255,03 Eura mesačne a súčasne z dôvodu, ţe navrhovateľovi bol od
6. júna 2008 priznaný invalidný dôchodok, rozhodla podľa § 89 ods. 2 zákona o zníţení sumy úrazovej renty tak, ţe od
7. júna 2008 nemá nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu, ţe jej suma nepresiahla nulu. 2 9So/142/2010 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia odporkyne z dôvodu, ţe odporkyňa mala započítať len tú časť invalidného dôchodku, ktorá zodpovedá zdravotným problémom, súvisiacim s priznanou chorobou z povolania tak ako tomu bolo podľa právnych predpisov účinných do
8. decembra
9. Okrem choroby z povolania trpí ďalšími závaţnými ochoreniami. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 89 ods. 3 zákona a preto povaţoval námietky navrhovateľa za nedôvodné. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Zotrval na námietke, ţe choroba z povolania mu bola priznaná z dôvodu jednostranného nadmerného zaťaţenia pri práci skladového robotníka v N. C. Z., A. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať tohto zamestnania bola hodnotená na 70% a všeobecný pokles pracovnej schopnosti pre účely invalidného dôchodku vo vzťahu k všeobecným, podstatne ľahším povolaniam, bol hodnotený na 75%. Krajský súd taktieţ neprihliadol na to, ţe jeho invalidný dôchodok bol zvýšený. Podľa názoru navrhovateľa pri výpočte sumy úrazovej renty mala byť braná do úvahy výška dôchodku ku dňu priznania úrazovej renty, nie suma uţ zvýšeného dôchodku. Krajský súd sa taktieţ nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne rozdielneho hodnotenia poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty a na účely invalidného dôchodku. Ţiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia odporkyne o zníţení úrazovej renty od
10. júna
11. Medzi účastníkmi nebola sporná výška úrazovej renty, ktorá navrhovateľovi patrila od
12. februára 2008 v sume 7683 Sk mesačne (255,03 Eura mesačne) a v tejto výške mu 3 9So/142/2010 patrila aj ku dňu
13. júna
14. Navrhovateľ ničím nespochybnil, ţe od
15. júna 2008 má nárok na invalidný dôchodok v sume 14 896 Sk mesačne (494,46 Eura). Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníţi sa suma úrazovej renty o sumu tohto dôchodku (§ 89 ods. 2 veta prvá zákona) Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe v prípade súbehu nárokov na výplatu invalidného dôchodku a úrazovej renty sa suma úrazovej renty zníţi o sumu invalidného dôchodku. Nie je pritom rozhodujúce, či dôvodom pre priznanie úrazovej renty a invalidného dôchodku bolo to isté, alebo iné ochorenie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd povaţoval za nedôvodnú a zákonom nepodloţenú poţiadavku navrhovateľa, aby mu na účely § 89 ods. 2 zákona bola započítaná len tá časť invalidného dôchodku, ktorá zodpovedá zdravotným problémom, súvisiacim s priznanou chorobou z povolania Podľa § 89 ods. 3 zákona na zníţenie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. Úrazová renta bola navrhovateľovi priznaná od
16. februára 2008, invalidný dôchodok mu bol priznaný aţ od
17. júna
18. Poţiadavka navrhovateľa, aby pri výpočte sumy úrazovej renty bola do úvahy braná výška dôchodku ku dňu priznania úrazovej renty je preto je nedôvodná a nelogická. Je potrebné uviesť, ţe aj v prípade, ak by odporkyňa v priebehu konania o invalidnom dôchodku vydala v dlhšom časovom rozpätí viac rozhodnutí o priznaní (zvýšení) invalidného dôchodku od
19. júna 2008, pre rozhodnutie o výške úrazovej renty by bola rozhodujúca tá výška invalidného dôchodku, na ktorú by mal poistenec nárok ku dňu jeho priznania (tu k 1.6.2008) podľa posledného takého rozhodnutia. Prípady, kedy k priznaniu invalidného dôchodku došlo aţ po priznaní úrazovej renty, rieši ustanovenie § 89 ods. 3 zákona v časti za prvou čiarkou. Pre zníţenie úrazovej renty od
20. júna 2008 je preto rozhodujúca suma invalidného dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania, teda ku dňu
21. júna
22. Keďţe k tomuto dňu mal navrhovateľ nárok 4 9So/142/2010 na invalidný dôchodok v sume 14 896 Sk mesačne (494,46 Eura), po zníţení úrazovej renty o sumu tohto dôchodku v súlade s § 89 ods. 2 veta prvá zákona (14 896 Sk - 7683 Sk) suma úrazovej renty nepresiahla nulu. Nepochybila preto odporkyňa, keď rozhodla, ţe navrhovateľ z tohto dôvodu nemá nárok na výplatu úrazovej renty. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný a odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
23. novembra 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská