Najvyšší súd 10Sža/53/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov sená

§ 8, § 10 a § 13a alebo 13b zákona o azyle.

Uviedol, že navrhovateľ počas prvého azylového konania uvádzal ako dôvody žiadosti problémy s členmi strany BNP, ktorej bol sám členom. Išlo teda o vnútrostranícke spory. Počas druhého azylového konania uvádzal celkom odlišné dôvody, problémy s prívržencami strany Awami League, ktoré sa v ničom nezhodujú s problémami uvádzanými počas prvého azylového konania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v jednom z týchto azylových konaní úmyselne uviedol nepravdivé informácie s cieľom sťažiť posudzovanie jeho žiadosti o azyl. Vyhodnotením jeho vyhlásení, ktoré sú jednoznačne protirečivé, možno preto považovať navrhovateľa za osobu nedôveryhodnú. Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol uverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2. novembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). 10Sža/53/2011 6 Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti O. s. p. "Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. l O. s. p.). Podľa § 250i veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 12 ods. 2 písm.

1. c)zákona o azyle zamietne ministerstvo žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, § 10, § 13a alebo § 13b a predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu, s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu. Podľa § 12 ods. 2 písm.
2. d)zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostačujúcimi vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú. 10Sža/53/2011 7 Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle rozhodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 2 písm.
3. c)a
4. d)a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu odôvodnil inými dôvodmi, ako tými,

§ 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

V priebehu konania boli všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom, objektívne preskúmané a komplexne posúdené a z administratívneho spisu bolo zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu („Správa o ľudských právach: Bangladéš“ vydanej Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA z

1. februára 2009, z „Informačného bulletinu o krajine pôvodu Bangladéš - informácie o krajine pôvodu“ z
2. novembra 2009 vedenom pod č. p.: MU-45-5/ODZS-2009 a z materiálu „Bangladéš – informácie o krajine pôvodu“ zo
3. februára 2009 vedenom pod č.p.: MU-45-5/ODZS-2009). Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ prvú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podal dňa
4. februára 2008 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné z dôvodu obavy o svoj život. Podľa jeho vyjadrenia mal v krajine pôvodu údajne vážne politické problémy, lebo je členom politickej strany BNP. Ďalej uviedol, že dňa
5. septembra 2007 sa mali v obci Gosainga uskutočniť miestne voľby predsedu BNP. Jedným z kandidátov mal byť údajne aj navrhovateľ. Jeho protikandidátom mal byť človek Z. A. Ešte pred uskutočnením volieb mali
6. septembra 2007 navrhovateľa v obci Gosainga na školskom ihrisku fyzicky napadnúť štyria kamaráti Z. A. Ten sa mal celému incidentu prizerať. Podarilo sa mu z celého incidentu vyviaznuť bez zranenia. Po tomto incidente sa 10Sža/53/2011 8 rozhodol na miestneho predsedu BNP nekandidovať a odišiel k svojej sestre do okresného mesta Gazipur. Iné problémy v Bangladéši nemal a iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. V uvedenom konaní odporca rozhodol o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o azyl bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o udelenie azylu žiada z politických dôvodov. Od roku 2002 mal byť predsedom študentskej vetvy BNP v unione Gosainga (union – 14 dedín). V súvislosti s jeho členstvom v BNP sa mal zapojiť do dvoch incidentov, ktoré sa mali odohrať medzi členmi študentskej strany BNP a členmi študentskej vetvy politickej strany Awami League – ďalej AL. Prvý sa mal odohrať v júli 2007, keď mali členovia študentskej vetvy AL so sekerami a palicami napadnúť míting študentskej vetvy BNP. Ľudia z AL vtedy údajne zničili pódium, na ktorom sa mal míting konať. Druhý incident sa mal konať v auguste 2007 na trhu v obci Gosainga. Tu sa mala strhnúť bitka medzi prívržencami študentských vetiev BNP a AL. Pri tejto bitke boli údajne dvaja členovia BNP zranení a navrhovateľ zranený nebol. Po týchto incidentoch bolo údajne meno menovaného vyhlásené na mítingu študentskej vetvy AL. Navrhovateľ dostal strach a rozhodol sa najprv odísť k sestre do Gazipuru a potom opustil krajinu. Iné problémy v Bangladéši nemal a iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, migračný úrad po vyhodnotení dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ počas pobytu v Bangladéši osobne nemal žiadne konkrétne problémy s členmi AL. Oba incidenty, ktoré uviedol, sa odohrali na verejných akciách a neboli namierené proti osobe žiadateľa. Odporca v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uvádzal rozdielne dôvody svojich žiadostí o udelenie azylu. V predchádzajúcom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto podľa názoru odporcu navrhovateľ zmenil svoju výpoveď iba z toho dôvodu, aby migračný úrad posudzoval iné dôvody a nie dôvody, o ktorých migračný úrad vedel, že neodôvodňujú poskytnutie azylu. Ide teda o účelové správanie sa s úmyslom zavádzať slovenské štátne orgány. V jednom z týchto dvoch konaní musel navrhovateľ poskytnúť nepravdivé informácie, lebo jeho dve výpovede, v dvoch po sebe nasledujúcich konaniach sú tak rozdielne, že nemôžu byť pravdivé. 10Sža/53/2011 9 Z obsahu administratívneho spisu, najmä z výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií tak bolo zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými,

§ 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle.

V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nebolo možné vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu, žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. So všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa sa vysporiadal už odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z.z., účinnom od

1. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území SR, nebolo možné považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu a jeho žiadosť bola založená na iných dôvodoch, ako uvádza § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle a takýto záver našiel oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania, krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 246c O. s. p., podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 10Sža/53/2011 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave
2. novembra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková