3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záloţného práva k nehnuteľnostiam, dotknutým začatým vkladovým konaním. Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, ţe plná moc, priloţená k návrhu, nespĺňala zákonné poţiadavky. Odporca vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sţo 17/2007 a uviedol, ţe formulácia, pouţitá v plnej moci - „zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy“ je neurčitá;
tohto rozsahu plnej moci ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záloţná zmluva – takéto dojednanie bolo neurčité, čo spôsobilo neplatnosť právneho úkonu; splnomocnenec nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami dlţníka a záujmy dlţníka boli v rozpore s konaním jeho zástupcu. Odporca ďalej uviedol, ţe nebola rešpektovaná ani vyváţenosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záloţnej zmluvy. Zaloţený majetok bol v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako bola výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahovalo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku tým boli ohrozené dobré mravy. Vychádzajúc z právnej úvahy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporca konštatoval, ţe splnomocnenie pre advokáta Mgr. B. Ţ. nespĺňalo zákonné poţiadavky, t.j. dohoda o plnej moci nebola riadne uzavretá. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia mali byť tie isté náleţitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyţaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. 10Sžr/43/2011 3 Na základe týchto skutočností dospel správny orgán k záveru, ţe Zmluva o zriadení záloţného práva nespĺňa podmienky pre povolenie vkladu do katastra nehnuteľností a návrh na vklad zamietol. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ, cestou odporcu, opravný prostriedok na Krajský súd v Ţiline. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nebol dôvodný. Predovšetkým vychádzal krajský súd zo skutkového zistenia odporcu,
ktorého navrhovateľ podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záloţného práva do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil aj zmluvu o zriadení záloţného práva uzavretú medzi záloţným veriteľom (v tomto prípade navrhovateľom) a záloţcom (osobou uvedenou v záhlaví rozsudku ako na konaní zúčastnenou osobou), v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. B. Ţ. Krajský súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, ţe v preskúmavanej veci bolo plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu medzi advokátom a klientom a z obsahu celého kontextu zmluvy o úvere a jej podpisovania nebolo zrejmé, akú vôľu mienil dlţník podpísaním zmluvy prejaviť. Súd sa stotoţnil s posúdením veci odporcom, ţe formulácia v splnomocnení, ţe zástupca uzavrie v mene dlţníka záloţnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záloţnej zmluvy sú vo vlastníctve dlţníka, bez bliţšieho označenia nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t. j. bez označenia listu vlastníctva, katastrálneho územia, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, robila dojednanie neurčitým a nezrozumiteľným, a preto bolo takéto splnomocnenie pre právny úkon nepouţiteľné. Krajský súd poukázal na to, ţe v splnomocnení neboli opísané 10Sžr/43/2011 4 nehnuteľnosti údajmi, ktoré by špecifikovali nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom záloţnej zmluvy a predloţenie výpisov z LV na nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania právny úkon splnomocnenia vo vzťahu k jeho určitosti nekonvaliduje, pretoţe nehnuteľnosti mali byť presne špecifikované v samotnom splnomocnení; splnomocnenie malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia mali byť tie isté náleţitosti v označení nehnuteľností, aké vyţaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, ţe dohoda o splnomocnení, uzavretá medzi dlţníkom a Mgr. B. Ţ.
ust. § 31 Občianskeho zákonníka, bola absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlţníka a jeho zástupcu
Z rozhodovacej činnosti bolo súdu známe, ţe splnomocnenec Mgr. B. Ţ. vystupuje ako splnomocnenec v týchto typových zmluvách opakovane a jeho výber iniciuje navrhovateľ. Uvedená skutočnosť spochybnila zákonný predpoklad pre udelenie plnej moci, a to, ţe splnomocnenec by mal hájiť záujem dlţníka. Prvostupňový súd konštatoval, ţe záujmy dlţníka boli v rozpore s konaním zástupcu, pričom sa nerešpektovala vyváţenosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záloţnej zmluvy, v nepochybne väčšej hodnote ako bola výška plnenia povinného z úverovej zmluvy a tým sa zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu, čím sa ohrozovali dobré mravy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povaţoval krajský súd rozhodnutie správneho orgánu za súladné so zákonom a preto ho
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), potvrdil. III. Odvolanie navrhovateľa a vyjadrenie účastníkov konania Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O. s. p.
jeho názoru, odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.
názoru navrhovateľa, plná moc v úverovej zmluve spĺňala všetky náleţitosti vyţadované Občianskym zákonníkom a keďţe bola splnená zákonom predpísaná písomná forma, bolo moţné ju povaţovať za platnú. Vyplýval z nej jednoznačný zámer dlţníka 10Sžr/43/2011 5 splnomocniť Mgr. Ţ. pre prípad insolventnosti dlţníka na uzatvorenie záloţnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlţníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyţadoval od dlţníka predloţenie listov vlastníctva, pretoţe od podpisu úverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa. Ďalej namietal, ţe na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyţaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemal zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení bolo zrejmé, ţe zástupca je v mene a na účet záloţcu oprávnený zriaďovať záloţné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záloţcu. Plná moc bola platným právnym úkonom, pretoţe bola v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva bol zrejmý rozsah zástupcovho oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného. K obmedzeniu voľby dlţníka na výber splnomocneného zástupcu navrhovateľ uviedol, ţe dlţník neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Ţ., neodmietol udelenie takejto plnej moci a ani túto plnú moc neskôr neodvolal. Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, ţe rozhodnutie odporcu bolo zákonné, pretoţe Úverová zmluva je platná, udelené plnomocenstvo je platné a do dňa podania návrhu na vklad záloţného práva nebolo splnomocniteľom odvolané a Záloţná zmluva je platná. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zruší a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal o uloţenie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania. K odvolaniu navrhovateľa sa listom zo dňa 14.02.2011 vyjadrila účastníčka konania pani Š. G.. Vo vyjadrení uviedla, ţe sa necíti ako dlţník navrhovateľa, keďţe dlţnú sumu vyplatila a s Mgr. B. Ţ. nikdy nekomunikovala, ani nebola v styku a ani mu nedala ţiadne splnomocnenie na záloţné právo k nehnuteľnosti. 10Sžr/43/2011 6 Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 18.02.2011, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe v prípade zohráva významnú úlohu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2007 sp. zn. 8Sţo 17/2007, v ktorom je jasne rozanalyzovaná potreba určitosti plnej moci na uzatvorenie záloţnej zmluvy; hlavným dôvodom zamietnutia bola práve neurčitosť právneho úkonu – plnej moci pre Mgr. B. Ţ. Ďalej uviedol, ţe dohoda o plnej moci v prospech splnomocnenca Mgr. Ţ. nebola riadne uzatvorená, výrazne zasahovala do práv splnomocniteľa vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
p. a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ustanovením § 250s O. s .p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.) dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 10Sžr/43/2011 7 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s §250ja ods. 3 a § 250l ods. 2 O. s. p. konštatoval, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţnil v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzil iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O. s. p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia). Najvyšší súd zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O. s. p.,
ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“ Na základe citovaného ustanovenia v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. Najvyšší súd odkazuje na svoj rozsudok zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8 Sţo 30/2007 zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza: „
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. 10Sžr/43/2011 8 Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona). V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 10Sžr/43/2011 9
2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad
možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
osobitného predpisu.
4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia, 10Sžr/43/2011 10
osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod
osobitného predpisu.
1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. 10Sžr/43/2011 11
2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov (ktorý bol s účinnosťou od 01.12.2009 nahradený vyhláškou č. 461/2009 Z. z.), pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je 10Sžr/43/2011 12 v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.) posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy.
toho rozlišujeme: 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu, 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj
názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy, okrem súhlasu s prijatou sumou a s jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník prejaviť. 10Sžr/43/2011 14
586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane, na ktorej sa uzatvárajú zmluvné podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jeho vrátenia, sa v samostatnej časti textu uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Ako je vyššie v rozsudku uvedené, nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve, a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom,
názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj 10Sžr/43/2011 15 v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Z horeuvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil.“ Neušlo pozornosti Najvyššieho súdu, ţe od vydania citovaného rozhodnutia došlo k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach uvádzaného prípadu, avšak podstatné skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci, zostali nezmenené, preto Najvyšší súd povaţuje právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 8 Sţo 30/2007 za stále aktuálny a aplikovateľný aj v prejednávanej veci. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľa a tieţ s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 8 Sţo 30/2007, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 v spojení s §250ja ods. 3 a § 250l ods. 2 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O. s. p.,
ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 10Sžr/43/2011 16 Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O. s. p. (úprava vzťahov týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ustanovením § 250i ods. 1 O. s. p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O. s. p.). V Bratislave 26. októbra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.