1 písm. a/ bod 5 a § 57 ods. 1 písm. b/ bod 4 a 5 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ ). Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v správnom konaní postupoval správne, s námietkami ţalobcu sa dostatočne vysporiadal, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom súd nezistil takú vadu v konaní správneho orgánu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia, a preto ţalobu
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol.
názoru súdu správny orgán postupoval v súčinnosti so ţalobcom, zaobstaral si podklady potrebné k rozhodnutiu, s ktorými bol ţalobca oboznámený, mal moţnosť sa k nim vyjadriť a ktoré mu boli tlmočené riadne pribratým tlmočníkom. Námietku ţalobcu voči nezákonnému pribratiu tlmočníka uvedenú v ţalobe súd skúmať nemohol, nakoľko túto v podanom odvolaní v rámci správneho konania ţalobca neuviedol. Súd poukázal na to, ţe úlohou správneho orgánu v konaní nie je vyhľadávanie dôvodov pre rozhodnutie v prospech účastníka konania a teda bolo na ţalobcovi, aby predloţil v konaní relevantné dôkazy. Prípadné uzavretie manţelstva so štátnou príslušníčkou Tureckej republiky, ktorá nemá udelené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nie je,
názoru súdu, dôvodom na udelenie povolenia na prechodný pobyt ţalobcovi z dôvodu ochrany jeho práva na rodinný ţivot.
krajského súdu správny orgán pri rozhodnutí o odvolaní postupoval v súlade s § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ako aj s § 46 a § 47 Správneho poriadku, pretoţe sa riadne vysporiadal s námietkami ţalobcu uplatnenými v odvolaní. 3 10Sţa/28/2011 Proti tomuto rozsudku podal ţalobca včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keďţe
jeho názoru, súd prvého stupňa svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je dostatočne odôvodnené.
názoru ţalobcu, súd mu odňal moţnosť konať pred ním tým, ţe pojednával v neprítomnosti ţalobcu
2 O. s. p. , napriek tomu, ţe na vyzvanie súdu mu právny zástupca oznámil, ţe nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a poţiadal
2 O. s. p. o odročenie pojednávania. Ţalobca chcel vyuţiť svoje právo byť prítomný na pojednávaní, v zmysle čl. 48 Ústavy SR a priamo na pojednávaní aj v zmysle zásady kontradiktórnosti poukázať na skutočnosti, ktoré sú sporné, odlišné od názoru ţalovaného, najmä deň sobáša s jeho manţelkou Z. S., narodenú X., spôsob ustanovenia tlmočníka a poučenie účastníka konania
Správneho poriadku. Vypočutie účastníka bolo v tomto prípade
ţalobcu podstatné a poskytnutými dôkazmi ţalovaného nebolo moţné úplne preukázať skutočný stav veci.
názoru ţalobcu ustanovenie tlmočníka správnym orgánom nebolo v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“), nakoľko
výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných Ministerstvom spravodlivosti SR ku dňu 1. júnu 2010 bol v zozname tlmočníkov z jazyka tureckého zapísaný tlmočník menom B. G. Pribratý tlmočník I. A. ani ţalobca dostatočne nerozumeli slovenskému jazyku, čomu zodpovedajú chyby v preklade, ako napr. označenie Z. S. ako budúcej „manţelky“, resp. „priateľky“, hoci mal s ňou ţalobca toho času uzavreté manţelstvo. Správny orgán
ţalobcu ţiadnym spôsobom nepreveril úroveň znalostí slovenského jazyka slovom aj písmom u pribratého tlmočníka I. A. a tým jeho schopnosť plniť funkciu tlmočníka. Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na to, ţe poučenie pre cudzinca s pobytom na území Slovenskej republiky bolo v slovenskom jazyku, napriek tomu, ţe ţalobca neovláda slovenský jazyk a nebol mu ustanovený tlmočník, zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 1. júna 2010 nemôţe ţalobca povaţovať za zákonne získaný dôkaz, preto je
neho takýto dôkaz neprípustný. Ďalšia vada nastala
ţalobcu pri doručovaní rozhodnutia o odvolaní č. p: UHCP-RHCPBA2-2010/001196-003 zo dňa
2 Správneho poriadku. Keďţe úloţná lehota je 18 dní, ţalobca po príchode z pracovnej cesty si písomnosť prevzal aţ
neho neboli 4 10Sţa/28/2011 splnené zákonné podmienky na doručovanie
2 Správneho poriadku, t. j. na uloţenie písomnosti na pošte a teda náhradné doručenie nebolo právne účinné. Ţalobca má za to, ţe krajský súd iba stručne popísal okolnosti vytknutej vady a ďalej sa k nej nevyjadril. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu voči rozsudku krajského súdu k námietke ohľadne doručovania rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu uviedol, ţe pri doručení tejto písomnosti ţalobcovi postupoval
2 Správneho poriadku, nakoľko ţalobca ako adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomil, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný, doručovateľ písomnosť uloţil na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil. Nakoľko si ţalobca písomnosť do troch dní od uloţenia neprevzal, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, čo bolo v tomto prípade 9. septembra 2009. Ak ţalobca vedel, ţe bude na sluţobnej ceste a nebude sa zdrţiavať na adrese uvedenej správnemu orgánu, mal
ţalovaného splnomocniť osobu na preberanie zásielok, prípadne nahlásiť na správnom orgáne adresu, na ktorej sa bude zdrţiavať. Nakoľko ţalovaný o tejto skutočnosti nemal vedomosť, povaţuje túto námietku za bezpredmetnú. K námietke ustanovenia tlmočníka ţalovaný poukázal na úradný záznam zaloţený v evidenciách Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava pod číslo DU:119/2010, z ktorého vyplýva, ţe kontaktovaný tlmočník B. G. bol v čase konania nedostupný a z dôvodu, ţe v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nebol uvedený ţiadny iný tlmočník, správny orgán postupoval
1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a na ţiadosť ţalobcu bol ustanovený ako tlmočník A. I. Ţalobca k ustanovenému tlmočníkovi nemal námietky a do zápisnice na otázku, či rozumie prekladu odpovedal kladne a vyjadril sa, ţe „plne rozumie“ jeho prekladu. Zo zápisnice v nijakom smere nevyplýva, ţe by neporozumel niektorej otázke, resp. ţe by niektorá otázka bola pre neho nezrozumiteľná. S ohľadom na ţalobcom uvádzané skutočnosti je evidentné, ţe ţalobca počas spísania zápisníc vypovedal tak, ako vypovedal účelovo, nie preto, ţe by nerozumel prítomnému tlmočníkovi, ale vedome pokračoval v zavádzaní správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, 5 10Sţa/28/2011 ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
1 veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. p: UHCP-RHCPBA2-2010/001196-003 zo dňa
1 písm. a/ bod 5 a § 57 ods. 1 písm. b/, bod 4 a 5 zákona o pobyte cudzincov) a odvolanie ţalobcu zamietnuté. Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca podal v roku 2009 ţiadosť o štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (ďalej len „STU“), na čo mu bolo vydané na účel vybavenie si potrebných dokladov a vykonania prijímacieho konania Oznámenie Dekanátu Stavebnej fakulty STU o akceptácii (akceptačný list) ţalobcu na štúdium na študijný program bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2009/
čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR povinnosti moţno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
1 zákona o pobyte cudzincov je cudzinec povinný
, n) oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru, ţe účel, na ktorý bol pobyt povolený, zanikol. 7 10Sţa/28/2011
1 zákona o pobyte cudzincov je administratívne vyhostenie rozhodnutie policajného útvaru o skončení pobytu cudzinca s určením lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu 23b) alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, a času zákazu vstupu, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 aţ 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu a) na päť rokov, ak
tohto zákona predloţil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby,
tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
1 aţ 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemoţno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho ţivot z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemoţno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uloţený trest smrti alebo je predpoklad, ţe v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môţe byť uloţený. Cudzinca nemoţno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závaţný trestný čin21) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. V predmetnej veci je nesporné, ţe ţalobca na území SR vykonával inú činnosť, neţ na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Sám ţalobca v zápisnici zo dňa
čl. 8 ods. 2 Dohovoru. 10 10Sţa/28/2011 Je potrebné uviesť, ţe
1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov je cudzinec povinný hlásiť policajnému orgánu zmenu osobného stavu. Ţalobca túto povinnosť porušil, preto ani jeho námietku ohľadne sporného dátumu sobáša s jeho manţelkou Z. S., nemohol súd povaţovať za takú vadu konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie tohto rozhodnutia.
názoru odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď postupoval
2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu na verejnom pojednávaní, na ktoré boli riadne predvolaní, pričom bola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie
2 O. s. p. Právny zástupca podaním z 21. marca 2011 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu naplánovanej sluţobnej cesty mimo Bratislavu a tieţ z dôvodu, ţe advokátski koncipienti sa zúčastnia v danom termíne seminára advokátskych koncipientov.
1 O. s. p. pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Odvolací súd povaţoval námietku ţalobcu,
ktorého mu bola takýmto postupom súdu odňatá moţnosť konať pred ním za neodôvodnenú, nakoľko právny zástupca neuviedol v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ţiadny dôvod, ktorý mohol krajský súd vyhodnotiť
2 O. s. p., pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené; takýto dôvod nevyplynul súdu ani z predchádzajúcich podaní ţalobcu. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe správny orgán postupoval pri ustanovení A. I. za tlmočníka v súlade so zákonom č. 328/2004 Z.z. v súčinnosti so ţalobcom, pričom poukazuje na úradný záznam zaloţený v evidenciách Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava pod číslom DU:119/2010, z ktorého vyplýva, ţe kontaktovaný tlmočník B. G. bol v čase konania nedostupný a z dôvodu, ţe v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nebol uvedený ţiadny iný tlmočník, správny orgán postupoval
1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.. 11 10Sţa/28/2011
1 zákona č. 328/2004 Z.z. v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci moţno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a
2 zákona č. 328/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený
odseku 1 môţe vykonať úkon, len ak zloţil sľub
7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca. Ţalobca pri spísaní zápisnice nemal k osobe tlmočníka ţiadne námietky. Obsah zápisnice, ktorú ţalobca a tlmočník na kaţdej strane vlastnoručne podpísali, ako aj vyjadrenie ţalobcu, ţe prekladu tlmočníka „plne rozumie“ nasvedčujú tomu, ţe námietka ţalobcu ohľadom pribratia tlmočníka je neodôvodnená. K odvolacej námietke, ţe zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 1. júna 2010 povaţuje ţalobca za nezákonne získaný dôkaz, pretoţe je zrejmé, ţe ţalobca ako aj pribratý tlmočník sú cudzincami, ktorí neovládajú slovenský jazyk a konanie sa neviedlo v jazyku, ktorému rozumejú, odvolací súd uvádza, ţe povinnosť správneho orgánu viesť konanie v jazyku, ktorému účastník konania rozumie, vzniká vtedy, ak správny orgán zistí, ţe účastník konania neovláda jazyk (slovenský jazyk), v ktorom sa vedie konanie. Z predmetnej zápisnice, ktorá je pomerne obsiahla a obsahovo ucelená vyplýva, ţe ţalobca odpovedal na otázky správneho orgánu jasne a zrozumiteľne a nenamietal voči ustanovenému tlmočníkovi A. I. ţiadne námietky. Z uvedeného mal odvolací súd preukázané, ţe správny orgán postupoval v súlade so zákonom v súčinnosti so ţalobcom a nemal pochybnosti o legálnosti jeho úkonov v správnom konaní. K námietke doručovania
2 Správneho poriadku odvolací súd uviedol, ţe zákonná podmienka na splnenie fikcie doručenia bola splnená a to, ţe ţalobca ako adresát sa na uvedenej adrese zdrţiaval a uviedol ju ako adresu doručovania aj pri úkonoch správneho orgánu v rámci konania o administratívnom vyhostení. V prípade, ţe vedel vopred, ţe sa na uvedenej adrese nebude zdrţovať, mal o tejto skutočnosti informovať správny orgán alebo 12 10Sţa/28/2011 splnomocniť zástupcu na doručovanie. Ţalobca však neskorším prevzatím písomnosti na svojich právach ukrátený nebol, nakoľko ţalobou podanou na krajský súd 3. novembra 2010 sa domáhal súdneho prieskumu druhostupňového správneho rozhodnutia, čím vyuţil svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 Ústavy SR, v tomto prípade v zmysle druhej hlavy piatej časti O. s. p. Odvolací súd z týchto dôvodov povaţoval ţalobcovu námietku za neodôvodnenú, nakoľko správny orgán postupoval v súlade so zákonom a ţalobca na svojich právach ukrátený nebol. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je vecne správny, preto ho postupujúc
1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd sa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu dostatočne, Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v rozsudku krajského súdu stotoţnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.), námietkam ţalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok
p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, trovy odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.