← Slovensko

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2001

Najvyšší súd 2 Obo 22/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. J. M., správca konkurznej podstaty F. V. s. r. o., L. - mestská časť Š., IČO: X., proti ţalovanému v

  1. rade: JUDr. I. S., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. I., spol. s r. o., K. - mestská časť Š., IČO: X. a ţalovanému v
  2. rade: V. S. H., a. s., T. IČO: X., právne zastúpeného JUDr. F. B., advokátkou, R., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
  4. 2001, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  5. augusta 2006, č. k. 17Cb/951/2001-361, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  6. augusta 2006, č. k. 17Cb/951/2001-361 vo veci samej p o t v r d z u j e . Výrok v časti o trovách konania m e n í tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému v
  7. rade trovy prvostupňového konania v sume 359,39 Eur na účet právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaným v
  8. a
  9. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : 2 Obo 22/2011 2 Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu proti ţalovaným 1/ a 2/ zamietol, trovy konania proti ţalovanému 1/ nepriznal a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 2/ trovy konania v sume 242 524,-- Sk na účet právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe podaným návrhom sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa
  11. 2001, podľa ktorej bol prevedený hnuteľný a nehnuteľný majetok úpadcu K. I., s. r. o., K. na ţalovaného 2/. V intenciách právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa uznesenia č. k. 1 Obo 59/03-165 zo dňa
  13. 2004 súd skúmal otázku spoluvlastníckeho vzťahu ţalobcu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ku ktorým sa ţalobca hlásil na základe tvrdenia, ţe kúpil od zahraničnej firmy F. F. E. S.p.A. so sídlom v T., prostredníctvom L. P. – P., so sídlom K., strojno–technologické zariadenia zabudované do stavby nachádzajúcej sa na LV č. X. k. ú. K. Uvedené tvrdenia preukazoval platobným príkazom vtedajšej P. (vo fotokópii), bez uvedenia ceny prevodu na účet zahraničnej firmy, ako aj jej realizácie. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca nepreukázal vlastnícke práva k predmetu predaja kúpnou zmluvou zo dňa
  15. 2001, a preto nesplnil procesnú podmienku podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., teda, ţe má na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem či ako vlastník alebo spoluvlastník odpredaných hnuteľných a nehnuteľných vecí určených kúpnou zmluvou. Súd k uvedenému dodal, ţe kúpnou zmluvou zo dňa
  17. 2001 bol odpredaný nehnuteľný majetok, pričom v petite návrhu sa ţalobca domáhal bliţšie neurčených vecí aj hnuteľných. Súd v rozhodnutí zdôraznil, ţe bez preukázania získaného vlastníckeho vzťahu k veci, na základe konkrétneho právneho dôvodu, nie je moţné takémuto návrhu vyhovieť. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca a ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, prípadne zmeniť tak, ako je to uvedené v ţalobnom návrhu. Uviedol, ţe zistenia súdu prvého stupňa o spoluvlastníckom vzťahu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, sú nesporne nesprávne, ktorých nesprávnosť je zaloţená nevykonaním viacerých navrhnutých a predloţených dôkazov, ktorých nevykonanie podľa jeho názoru súd v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ničím nezdôvodnil. Ţalobca zdôraznil, ţe na pojednávaní dňa
  19. 2005 zástupca ţalobcu predloţil súdu materiál súhrnne označený "Systémová analýza sporu", obsahujúci rad listinných dôkazov, z ktorých dôkazov vyplýva, ţe ţalobca nekúpil predmetné strojno-technologické zariadenia od T. firmy prostredníctvom L. P., ako nesprávne tvrdí súd, 2 Obo 22/2011 3 ale kúpil ich priamo od ich vlastníka. P., ktorý ich ešte predtým nadobudol kúpou od T. vlastníka. Odvolateľ poukázal na to, ţe v tejto súvislosti predloţil faktúru od predávajúceho a potvrdenie predávajúceho (L. P.), ţe predmet kúpy je majetkom ţalobcu. Listiny boli predloţené aj za situácie, kedy ani jeden zo ţalovaných toto vlastníctvo nespochybňoval. Zistenie súdu, ţe ţalobca tvrdil, ţe stroje boli zabudované do stavby zapísanej na LV č. X., čo ţalobca preukazoval platobným príkazom vtedajšej P., je podľa odvolateľa rovnako vadné z dôvodu nevykonania, ako aj nevyhodnotenia ţalobcom predloţených a navrhnutých dôkazov (list vlastníctva č. X. k. ú. K., zo dňa
  21. 1994, rozpočet stavby, stavebné povolenie na technologickú časť stavby č. ÚRaŠSS 97/92, povolenie na výstavbu vodohospodárskych diel č. ŠVSaO-573/91, Kolaudačné rozhodnutie stavby č. ÚRaŠSS 352a/92/Gs a ďalšie).Odvolateľ má za to, ţe podľa ust. § 134 O. s. p., mal prvostupňový súd vyššie uvedené dôkazy posúdiť ako dôkazy potvrdzujúce vlastníctvo ţalobcu k predmetným strojno-technologickým zariadeniam. V odvolaní ţalobca ďalej uviedol, ţe pozemky boli a sú vo vlastníctve štátu a na ţalovaného 2/ neprešli. Uvádzaný zápis na LV č. X. je neurčitý a vo svojej podstate zavádzajúci, nakoľko nie je uvedené, ku ktorému dátumu bol súdom skúmaný list vlastníctva vydaný. Pochybenie súdu prvého stupňa podľa ţalobcu spočíva v tom, ţe spoluvlastnícke právo ţalobcu, a teda aj naliehavý právny záujem, súd posudzoval na základe listu vlastníctva vydaného po zápise vlastníctva na ţalovaného 2/, teda po uzavretí napadnutej kúpnej zmluvy medzi ţalovanými. Podľa názoru ţalobcu však mal súd vychádzať z listu vlastníctva, platného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Tento list vlastníctva bol ţalobcom do spisu dodaný, súdom však nebol vyhodnotený. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, ţe na ňom nie sú zapísané budovy, ale zástavba so súpisným č. X., bez akejkoľvek ďalšej dielčej špecifikácie a v časti C sú zapísané ťarchy v prospech bánk. Preto záloţný veriteľ dal súhlas na prevod jedinej nehnuteľnosti, a to podniku a katastrálny úrad tento prevod vlastníctva zapísal, pričom sa uvádzajú aj iné čísla parciel a iné súpisné číslo. Odvolateľ poukázal na rozdielnosť opatrení konkurzného súdu zo dňa
  23. 1999 č. k. 2K 249/98-35 a zo dňa
  25. 2001 č. k. 2K 249/98-83, v ktorých opatreniach sa uvádzajú iné čísla parciel. Podľa odvolateľa otáznou preto ostáva zákonnosť takejto zmeny na LV a jej prípadný dopad na práva a postavenie ţalobcu. 2 Obo 22/2011 4 Pokiaľ ide o preukázanie, ţe predajom budov medzi ţalovanými došlo k negatívnemu zásahu do vlastníckych práv ţalobcu, odvolateľ zdôraznil, ţe na potvrdenie vzniku tohto stavu navrhoval, aby súd zabezpečil dôkaz - Projekt skutočného vyhotovenia stavby, z ktorého projektu sa nepochybne dala posúdiť skutočnosť právnej neoddeliteľnosti predaných budov od stavby a zároveň vlastníctva ţalobcu. Súd prvého stupňa však tomuto návrhu nevyhovel a nevyhovenie nezdôvodnil. K otázke, či predajom budov došlo k zásahu do vlastníckych práv ţalobcu a k ohrozeniu jeho postavenia, ktoré sa týmto predajom stalo neistým, odvolateľ dodal, ţe z rozpočtu stavby vyplýva, ţe ţalobca je vlastníkom častí stavby, uvedených v Hlave II rozpočtu a ţalovanému 2/ boli predané časti stavby uvedené v Hlave III rozpočtu. Odvolateľ má za to, ţe samostatné vyuţívanie vecí uvedených pod Hlavou II (predmet napadnutej kúpnej zmluvy) bez súčasného vyuţívania vecí uvedených pod ostatnými hlavami rozpočtu, teda aj majetku ţalobcu, nie je technicky moţný, rovnako ako vyuţívanie majetku ţalobcu uvedeného pod Hlavou III, ide napr. o protipoţiarny systém a iné. Odvolateľ zdôraznil, ţe keď nadobudol vlastníctvo k technologickému vybaveniu stavby, k tomuto vlastníctvu prináleţí aj právo jeho vyuţívania spôsobom pre danú vec obvyklým, alebo spôsobom určeným príslušným orgánom. Tento spôsob uţívania danej časti majetku bol určený S. orgánom ešte pred jeho kúpou ţalobcom, a to za súčasného vyuţívania stavebných objektov stavby. Stav vzájomnej podmienenosti jednotlivých častí stavby jej dovtedajší spoluvlastníci rešpektovali, čo vyplýva aj z dôkazov doloţených do spisu. Vyplýva to z nájomnej zmluvy nehnuteľností zo dňa
  27. 1998 (uzavretej medzi terajším úpadcom a ţalobcom - nájomnou zmluvou boli prenajaté budovy) a z nájomnej zmluvy zo dňa
  29. 1998, uzavretej medzi vtedajším vlastníkom technológií (L. P.) a terajším úpadcom, s následným postúpením tejto zmluvy z L. P. na ţalobcu dňa
  32. V súvislosti so vzájomnou podmienenosťou častí stavby ţalobca doloţil do spisu aj informačný katalóg ţalovaného 2/ zo dňa
  34. 2002, z ktorého katalógu vyplýva, ţe budovy sa nemohli prenajať bez majetku ţalobcu, akým majetkom je rozvod elektrickej energie, rozvod priemyselnej vody, čistička priemyselnej vody, rozvod stlačeného vzduchu, a pod. Z nevykovaného dôkazu (Projekt skutočného vyhotovenia stavby) podľa odvolateľa 2 Obo 22/2011 5 ďalej vyplýva, ţe tieto technologické rozvody neboli ani súčasťou, ani príslušenstvom budov vo vlastníctve ţalovaného, ale sú súčasťou prevádzkových súborov vo vlastníctve ţalobcu. V odvolaní ţalobca doplnil ďalšie dôkazy s poukazom na ust. § 9 ods. 4a O. s. p. a § 372f O. s. p., prípadne ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Uviedol, ţe ţalovaný 2/ ešte pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy nesporne vedel, ţe uţívateľnosť budov, ktoré kupuje, je obmedzená prítomnosťou technologických zariadení vo vlastníctve tretej osoby. Dňa
  36. 2001 adresoval ţalovaný 2/ ţalovanému 1/ svoju ponuku na odkúpenie majetku úpadcu, pričom zároveň prejavil záujem aj o odkúpenie strojno-technologických zariadení v majetku ţalobcu. Zároveň ţalovaný 2/ v oznámení zo dňa
  38. 2002 oznámil ţalobcovi, ţe pristupuje k demontáţi jeho strojno-technologického majetku z dôvodu, ţe niet právneho titulu na prítomnosť týchto zariadení v jeho budovách. Odvolateľ je toho názoru, ţe svoje vlastníctvo k predmetným strojno-technologickým zariadeniam právne relevantným spôsobom preukázal. Rovnako preukázal zakomponovanosť tohto majetku do jedinej ucelenej stavby, ktoré dôkazy mohli byť zvýraznené vykonaním nevykonaného navrhovaného dôkazu - Projektu skutočného vyhotovenia stavby. Ďalej je toho názoru, ţe preukázal zásah do svojich vlastníckych práv v minimálnej úrovni zneistenia jeho právneho postavenia, v súlade s judikátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 92/2001 a sp. zn. 5Cdo 60/98, ako aj snahe predísť ţalobe na plnenie z dôvodu nezákonného odňatia parciálnej časti aktív z rozpočtových hláv projektu stavby č. I, VI, VII, VIII a IX, v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 42/94 a straty parciálnej časti aktív tvorených trhovou hodnotou podniku, v súlade s doloţenými znaleckými posudkami (GOODWILL). Proti rozhodnutiu o trovách konania, ţalobca namieta, ţe pojednávanie dňa
  40. 2004 sa neuskutočnilo a nebolo ani vytýčené, z ktorého dôvodu priznaná odmena za zastupovanie vo výške 43 650,-- Sk je neoprávnená. S poukazom na ust. §114 ods. 1 O. s. p. bolo podľa ţalobcu pojednávanie dňa
  42. 2006 nadbytočné, a preto namieta, aby znášal náklady takéhoto pojednávania. Odvolateľ taktieţ namieta, aby hradil trovy konania za odvolacie pojednávanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa
  44. 2004, nakoľko vo veci odvolania bol úspešný a odvolací súd potvrdil porušenie jeho procesných práv. Odvolateľ má za to, ţe priznané trovy konania sú zaloţené na nesprávnom právnom 2 Obo 22/2011 6 posúdení, nakoľko ide o konanie o incidenčnej ţalobe a z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku ide o určovaciu ţalobu, z ktorého dôvodu je potrebné vychádzať rovnako aj pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta. Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ţalobca nepreukázal. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predaja, boli vo vlastníctve úpadcu, pričom predmetom predaja nebol podnik tak, ako to nesprávne uvádza ţalobca. Nehnuteľnosti boli odpredané úspešnému záujemcovi na základe vydaného opatrenia súdu v súlade s podmienkami stanovenými pre speňaţovanie majetku úpadcu. Hnuteľný majetok, ktorý tvorila zahraničná technológia, netvoril predmet predaja, pretoţe nebol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Netvoril ani súčasť a príslušenstvo nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku išlo o samostatný celok, ktorý je moţné demontovať. Ţalovaný 1/ zdôraznil, ţe postup správcu bol v konkurznom konaní preskúmaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom pochybenia zistené neboli. Preto ţalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol. Ţalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje so závermi súdu prvého stupňa, pre ktoré bola ţaloba zamietnutá. Podľa názoru ţalovaného 2/ uţívanie strojov nie je závislé na uţívaní nehnuteľností, v ktorých sa strojnotechnologické zariadenia nachádzajú. S. časť predstavujúca jednotlivé budovy, zapísaná na LV č. X. k. ú. K., je samostatnou časťou a jej súčasťou, ani príslušenstvom nie sú stroje, ktoré sa v nej nachádzajú. Stavebná časť je samostatne uţívateľná tak, ako je samostatne uţívateľná aj strojnotechnologická časť. V súvislosti s odvolaním napadnutým výrokom o trovách konania, ţalovaný 2/ uvádza, ţe výpočtovým základom pre výpočet tarifnej odmeny za poskytnutie právnej sluţby advokátom bola cena kupovaných nehnuteľností podľa ţalobcom napadnutej kúpnej zmluvy. Tarifná odmena za jeden úkon právnej sluţby bola vypočítaná zo sumy 15 500 000,-- Sk, a pri pojednávaniach, na ktorých došlo k odročeniu, bola táto odmena krátená podľa príslušného právneho predpisu. Preto podľa ţalovaného 2/ je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto výrokovej časti správne. 2 Obo 22/2011 7 Ţalovaný 2/ zdôraznil, ţe ţalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý záujem je nevyhnutnou podmienkou začatia konania o určenie, keďţe v intenciách platnej legislatívy a judikátov R 17/1972 a R 24/1995, ide o naliehavý právny záujem najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, keby sa jeho právne postavenie stalo neistým. Preto ţalovaný 2/ navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je čiastočne dôvodné. Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, ţe tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prejednávanej veci bol podaný návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa
  46. 2001, podľa ktorej bol prevedený hnuteľný a nehnuteľný majetok úpadcu K. I., spol. s r. o., K., na ţalovaného 2/. Ide teda o ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., ktorú zákon povaţuje za procesne prípustnú, len ak je na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby predpokladá teda existenciu stavu neistoty ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe uvedenú neistotu moţno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Existencia naliehaného právneho záujmu je teda zákonná poţiadavka, ktorá musí byť splnená:, inak nemoţno ţalobu o určenie právneho vzťahu alebo práva vecne prejednať. Naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo ak by sa bez 2 Obo 22/2011 8 tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov. V danom prípade súd prvého stupňa so zreteľom k uvedenému skúmal otázku spoluvlastníckeho vzťahu ţalobcu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ku ktorým sa ţalobca hlásil, pričom z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca nepreukázal vlastnícke práva k predmetu predaja kúpnou zmluvou zo dňa
  48. 2001, a preto nesplnil procesnú podmienku podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., teda, ţe má na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem. Odvolateľ povaţuje zistenie súdu prvého stupňa o spoluvlastníckom vzťahu k hnuteľným a nehnuteľným veciam za nesprávne, ktorých nesprávnosť je zaloţená nevykonaním dôkazu súhrnne označeného ako „Systémová analýza sporu“, obsahujúci rad listinných dôkazov. Odvolací súd v súvislosti s týmto tvrdením ţalobcu zdôrazňuje, ţe súd prvého stupňa v priebehu konania vykonal podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. také dôkazy, ktoré dôkazy boli potrebné pre rozhodnutie vo veci v zmysle uplatneného ţalobného návrhu a vyjadrení účastníkov konania. Je povinnosťou súdu zváţiť, ktoré označené dôkazy účastníkmi je potrebné na zistenie skutkového a právneho stavu veci vykonať a ktoré nie sú pre toto zistenie potrebné. Vzhľadom na uvedené, nevykonanie dôkazu kaţdou jednou listinou komplexného materiálu označeného ako „Systémová analýza sporu“ s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O. s. p., nemoţno povaţovať za postup súdu, ktorým postupom bolo odňaté právo ţalobcu konať pred súdom. Krajský súd v Košiciach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: platobným príkazom zo dňa
  50. 1997, LV č. X., kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu ţivotného prostredia K. zo dňa
  52. 1992, zmluvou o zriadení záloţného práva, uzavretou medzi Č., a. s., pobočka K. a K. I., spol. s r. o., K., zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa
  54. 1998, uzavretou medzi ţalobcom a K. I., spol. s r. o., K. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa konštatuje, ţe súd prvého stupňa posudzoval všetky dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach a ich vyhodnotením dospel k správnemu právnemu záveru. Súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo k predmetu predaja kúpnej zmluvy zo dňa 2 Obo 22/2011 9
  56. 2001, ktorého určenia neplatnosti sa ţalobca v tomto konaní domáha. Z uvedeného dôvodu nebol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
  58. 2001, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/, keďţe sa v konaní nepreukázala taká právna neistota ţalobcu, ktorú neistotu by bolo moţné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. V súvislosti s nevykonaním kaţdej jednotlivej listiny dôkazu súhrnne označeného ako „Systémová analýza sporu“, odvolací poznamenáva, ţe listiny tvoriace obsah dotknutého materiálu, nie sú záväznými dokladmi, ktorými dokladmi sa preukazuje vlastnícke právo k jednotlivým hnuteľným veciam, prípadne k nehnuteľnosti tvoriacej predmet napadnutej kúpnej zmluvy. Na listiny ako súhrnná technická správa, projekt skutočného vyhotovenia stavby, uznesenia orgánov činných v trestnom konaní, informačný katalóg ţalovaného 2/ a pod., súd prvého stupňa so zreteľom k predmetu konania ani nemohol prihliadnuť, resp. v rámci petitu ţalobného návrhu súd nemohol prikladať uvedeným listinám právnu relevanciu. Zároveň súd prvého stupňa sa vzhľadom na predmet konania nemohol zaoberať ani preukazovaním opaku záväzných údajov katastra nehnuteľností, ktorých nesprávnosti sa ţalobca v konaní domáhal. Súd prvého stupňa pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
  60. 2001 správne vychádzal z listu vlastníctva č. X. k. ú. K., z ktorého listu je nepochybné, ţe predmetom dotknutej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu K. I., spol. s r. o., K.. Hnuteľné veci, tvoriace predmet kúpnej zmluvy, boli riadne zapísané v súpise správcu konkurznej podstaty, ktorý správca následne uzavrel kúpnu zmluvu v súlade s opatrením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  62. 2001, č. k. 2K 249/98-
  63. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovým stavom, zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Odvolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe v priebehu celého konania ţalobca dotknuté strojno–technologické zariadenia bliţšie nešpecifikoval. Konkretizovanie týchto zariadení ţalobca uviedol v podanom odvolaní, v ktorom odvolaní pod tieto zariadenia zaradil 2 Obo 22/2011 10 protipoţiarny systém, rozvod elektrickej energie, rozvod priemyselnej vody, čističku priemyselnej vody, rozvod stlačeného vzduchu, a pod. Dotknuté systémy a rozvody boli uvádzané v odvolaní ako nové skutočnosti, o ktorých skutočnostiach sa súd prvého stupňa nemohol vyjadriť. Odvolací súd sa preto nezaoberal takýmito skutočnosťami, ako ani ostatným vyjadrením ţalobcu ohľadom vedomosti ţalovaného 2/ o prítomnosti technologických zariadení vo vlastníctve tretej osoby, z toho dôvodu, ţe tieto skutočnosti ţalobca uviedol aţ v odvolacom konaní bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 205a O. s. p. V časti rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom trov konania, odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa rozhodol v tejto časti nesprávne. Predmetom sporu je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa
  65. 2001, a preto ide o ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Z uvedeného dôvodu mal súd prvého stupňa odmenu za poskytnutie právnej pomoci určiť s pouţitím ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tak, ţe základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je jedna trinástina výpočtového základu (jedna desatina výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.), keďţe v danom prípade nie je moţné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch s poukazom na neoceniteľnosť nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného, bola ţalovanému 2/ priznaná náhrada za 6 úkonov právnej pomoci – dňa
  67. 2003 prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom po 42,52 Eur (1 281,-- Sk) a 1x reţijný paušál po 4,25 Eur (128,-- Sk), účasť na pojednávaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa
  69. 2004 po 43,19 Eur (1 301,-- Sk) a 1x reţijný paušál po 4,32 Eur (130,-- Sk) podľa § 13 ods. 6 a § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
  71. 2005 v sume 38,34 Eur (1 155,-- Sk) a 1x reţijný paušál po 4,98 Eur (150,-- Sk), 2x účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa v dňoch
  73. 2006,
  75. 2006 ako ¼ úkonu po 10,46 Eur (315,-- Sk), 1x účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
  77. 2006 po 41,82 Eur (1 260,-- Sk), 1x reţijný paušál po 4,25 Eur (128,-- Sk) a 2x reţijný paušál po 5,44 Eur (164,-- Sk), s poukazom na ust. § 11 ods. 1, §14 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., stratu času v zmysle ust. § 20 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z. z. za 8 hodín 143,92 Eur. Trovy konania celkom vo výške 359,39 Eur. Odvolací súd ţalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu, nakoľko nešlo o vyjadrenie vo veci samej a vo vyjadrení sa neuviedli ţiadne nové skutočnosti. 2 Obo 22/2011 11 Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci samej v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil a výrok o trovách konania zmenil podľa ust. § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešným ţalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov, pretoţe v odvolacom konaní ţalovaným nevznikli trovy konania potrebné na účelné bránenie práva proti ţalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  78. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  79. októbra 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.