← Slovensko

o určenie pravosti pohľadávky proti podstate

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obo/13/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci ţalobcu: RNDr. J. B., T., zastúpený advokátom JUDr. D. S., N., proti ţalovanému: JUDr. D. N., správca konkurznej podstaty A., IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky proti podstate, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cbi 6/2009-208 z

  1. novembra 2010 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k 8 Cbi 6/2009-227 z
  2. januára 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cbi 6/2009-208 z
  3. novembra 2010 p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe ţalobca sa zmenenou ţalobou domáhal určenia, ţe jeho pohľadávka vo výške 88 258,20 eur je oprávnená a je pracovným nárokom podľa § 31 ods. 3 ZKV. Ţalobca uplatnil nárok za obdobie od
  5. 1999 do
  7. 2009 a pri stanovení výšky za jednotlivé časové obdobia vychádzal z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a v rokoch 2008 a 2009 pouţil metódu interpolácie. Tvrdil, ţe na základe uzavretej pracovnej zmluvy a prihlášky sa stal členom a zamestnancom A.. Dňa
  9. 1990 bol z druţstva vylúčený a s vylúčením má zaniknúť aj jeho pracovný pomer. 2 4 Obo/13/2011 Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 5 C 177/1990 zo
  11. 1992 bolo určené, ţe vylúčenie z druţstva je neplatné a členský pomer naďalej trvá. V súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru v rámci konania na Okresnom súde Dunajská Streda 5 C 177/1990 si uplatnil aj ušlý zárobok. Po vyhlásení konkurzu na zamestnávateľa si prihlásil proti úpadcovi pohľadávku z titulu nezaplatenej mzdy vo výške 581 077,04 Sk, pričom správca konkurznej podstaty uznal jej časť vo výške 4 184 eur so zaradením do
  12. triedy a vo zvyšku pohľadávku poprel. Nárok na náhradu mzdy uplatnil z dvoch právnych titulov a to, časť náhrady mzdy do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti rozviazania jeho členského pomeru v druţstve podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce a po právoplatnosti rozhodnutia súdu v zmysle § 130 Zákonníka práce. Do vyhlásenia konkurzu A. mu neumoţnil pokračovať v práci a po odstránení správnej neistoty o trvaní pracovného pomeru v druţstve neposkytol mu náhradu mzdy. K vysporiadaniu pracovného pomeru nepristúpil ani správca konkurznej podstaty a pracovný pomer nebol doposiaľ ukončený právne relevantným spôsobom. Údajné prijatie návrhu na uzavretie dohody o rozviazaní členského a pracovného pomeru v liste z
  14. 1996 nemá právnu relevanciu, pretoţe v nej nie je uvedený deď skončenia členského a pracovného pomeru. Listom z
  16. 1992 oznámil úpadcovi pracovnú pohotovosť a ţiadal opätovné zaradenie na pracovisko v zmysle rozsudku z
  19. Opätovne ţiadal druţstvo o pridelenie práce na pôvodnom pracovisku aj listom z
  21. 1993 trval na pridelení práce v pôvodnom zaradení. Zamestnávateľ mu neumoţnil pokračovať v zamestnaní. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu
  23. 1992 ţiadal zamestnávateľa aby mu umoţnil nastúpiť do práce ale ponuku na voľné pracovné miesto nedostal, pretoţe správca konkurznej podstaty v konečnej správe z
  25. 2009 v zozname veriteľov neuviedol jeho nároky na náhradu mzdy a preto vedené uznesenie napadol odvolaním. Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe ţalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy u správcu konkurznej podstaty za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu a od vyhlásenia konkurzu do
  27. 2009, pričom dňa
  29. 1991 nastúpil do zamestnania do Ú., čo bolo preukázané aj rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5 C 177/1990 z
  31. 1994, kedy mu súd priznal náhradu mzdy do nástupu do nového zamestnania vzhľadom na začatie konkurzného konania. Rozsudok v tejto časti nie je právoplatný. V tomto konaní bolo tieţ preukázané, ţe v čase keď bol so ţalobcom zrušený pracovný pomer ako nezamestnaný poberal podporu v nezamestnanosti. Trval na tom, ţe k zrušeniu pracovnej zmluvy došlo listom z
  34. Ţalobca bol vyzývaný k nástupu do práce, na čo ţalobca nereagoval a členský pomer zanikol dohodou. Náhrada mzdy bola uplatňovaná v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní, pretoţe za dané obdobie uţ ţalobca nebol zamestnancom úpadcu a od roku 1990 neprejavil záujem o zamestnanie a to ani 3 4 Obo/13/2011 pred ani po vyhlásení konkurzu. Trval len na obsadení pôvodného pracovného miesta, ktoré bolo zrušené a odmietal voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii. Dňa
  36. 2009 bola Krajskému súdu v Bratislave predloţená konečná správa o speňaţovaní majetku z podstaty úpadcu. Tá bola vyvesená na úradnej tabuli súdu a do predloţenia konečnej správy neboli v zákonnej lehote zo strany ţalobcu podané námietky o odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu o chválení konečnej správy. Odvolací súd rozhodol tak, ţe uznesenie potvrdil. Súd dokazovaním zistil, ţe konkurz na majetok úpadcu A. bol vyhlásený
  38. 1999 a ţalobca je v pracovnom pomere s úpadcom od
  40. 1998, kedy bol prijatý za člena druţstva a začal vykonávať prácu. Dňa
  42. 1990 hospodárske vedenie druţstva rozhodlo o preradení ţalobcu z z úseku agrolaboranta do funkcie farmára na úseku ţivočíšnej výroby. Ţalobca na nové miesto neprišiel, a preto predstavenstvo druţstva
  44. 1990 rozhodlo o jeho vylúčení z druţstva z dôvodu hrubého porušenia základných povinností člena druţstva. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 5 C 177/1990-43 z
  46. 1991 právoplatného
  48. 1991 bolo rozhodnuté, ţe preradenie ţalobcu dňa
  50. 1990 je neplatné. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5 C 177/1990 zo
  52. 1992 bolo určené, ţe vylúčenie ţalobcu z druţstva
  54. 1990 je neplatné, jeho členský pomer v druţstve naďalej trvá a ţalobcovi priznal aj náhradu mzdy 17 447,92 Kčs. Rozsudok v časti určenia neplatnosti rozviazania členského pomeru nadobudol právoplatnosť
  57. Rozsudok v časti priznania náhrady mzdy, v dôsledku vyhlásenia konkurzu, nenadobudlo právoplatnosť. Ţalobca si v konkurze z titulu nezaplatenej mzdy prihlásil pohľadávku vo výške 581 077,04 Sk, z ktorej správca konkurznej podstaty poprel 576 893,04 Sk. Ţalobca nárok vo výške 88 258,20 eur uplatnil z titulu pracovného nároku podľa ô 31 ods. 3 ZKV u správcu konkurznej podstaty
  59. 2009 a zároveň aj na súde
  62. Súd konštatoval, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru do právoplatnosti rozhodnutia a to za obdobie od
  64. 1993 ( 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu ) do
  67. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu v Dunajskej Strede 5 C 177/1990 zo
  69. 1992 bol ţalovaný povinný ţalobcovi opätovne prideľovať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, lebo inak ide o prekáţku v práci na jeho strane s náhradou mzdy podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, ţe preradenie ţalobcu dňa
  71. 1990 z úseku agrolaboranta do funkcie farmára na úseku ţivočíšnej výroby je neplatné. Súd posúdil nárok ţalobcu podľa Zákonníka práce s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 4 Zákona č. 162/1990 Zb., podľa ktorého pracovné vzťahy medzi druţstvom 4 4 Obo/13/2011 a členom sa spravujú týmto zákonom, Zákonníkom práce a vykonávacími predpismi v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Pri posudzovaní náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru ( po právoplatnosti rozhodnutia súdu ), pokiaľ organizácia neumoţní pracovníkovi pokračovať v práci a neposkytne mu mzdu, nejde uţ o nárok z neplatného rozviazania pracovného pomeru ale o nárok z trvajúceho pracovného pomeru, ktorý treba posudzovať podľa § 130 Zákonníka práce. V zmysle § 130 ods. 1 Zákona č. 165/1965 Zb. ( Zákonník práce ) ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekáţky na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy. Priemerný zárobok sa zisťuje podľa § 275 Zákonníka práce a Nariadenia vlády č. 54/1975 Zb. a vyhl. 112/1975 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zisťovaní priemerného mesačného zárobku. Podkladom pre výpočet priemerného zárobku sú mzdové listy, pričom treba pri výpočte brať do úvahy aj sviatky, dovolenku, prípadnú práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny ako aj čas, počas ktorého ţalobca ako nezamestnaný poberal podporu v nezamestnanosti. Ţalobca napriek výzve súdu na pojednávaniach
  73. 2010,
  75. 2010, aby špecifikoval výšku náhrady mzdy v zmysle § 130 Zákonníka práce ( aký bol priemerný zárobok ) výšku nároku nešpecifikoval a neupravil, hoci táto je predpokladom riadne uplatneného nároku podľa § 79 O. s. p. Súd posúdil aj námietku premlčania vznesenú
  78. Pracovno-právny nárok ţalobcu za obdobie od
  80. 1999 do
  82. 2009 upravoval zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov do
  84. 2002 a od
  86. 2002 zákon č. 311/2001 Z. z. Podľa zákona č. 65/1965 Zb. je premlčacia lehota trojročná a začína plynúť odo dňa kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. V zákone č. 311/2001 Z. z. premlčanie nie je upravené, a preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 111 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na náhradu mzdy podľa § 262 Zákonníka práce bolo moţno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou. podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie a to v najbliţšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Premlčujú sa jednotlivé náhrady mzdy, za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy nastala ich splatnosť. Premlčacia doba nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti kaţdej jednotlivej náhrady mzdy, za ten ktorý mesiac za ktorý sa poţaduje. Nárok ţalobcu bol splatný vo výplatnom termíne, ktorým je posledný deň v mesiaci, ktorý nasleduje 5 4 Obo/13/2011 po mesiaci, za ktorým mala byť odmena vyplatená, čo znamená, ţe ţalobca si mohol uplatniť svoj nárok na jednotlivé mesiace od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorým má byť odmena vyplatená. Nárok uplatnený ţalobou, je nárokom proti podstate podľa § 31 ods. 1 ZKV. Uvedený nárok je potrebné uplatniť u správcu ale uplatnenie u správcu nemá právne účinky podania ţaloby pre plynutie lehôt, tak ako je to u prihlášok, ktoré sa podávajú na súde. Ţalobca si nárok na náhradu mzdy uplatnil u správcu
  88. 2009 a preto vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania by bol oprávnený len za obdobie od
  90. 2006 do
  93. Ţalobca nárok riadne nešpecifikoval a preto ho nebolo moţné vyčísliť aj v prípade oprávnenosti. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca bol od
  95. 1991 do
  97. 1991 a od
  99. 1993 do
  101. 2001 v pracovnom pomere u iných zamestnávateľov, z čoho vyplýva, ţe nemal záujem opätovne nastúpiť do práce u úpadcu. Listy, ktorými ţalobca o pridelenie práce na pôvodnom pracovisku súd povaţoval za účelové. Ţalovaný ani nemohol ţalobcu prijať na pôvodné miesto, pretoţe bolo z dôvodu organizačných zmien zrušené, čo mu oznámil. Ţalovaný ponúkol ţalobcovi miesto farmára v ţivočíšnej výrobe, na ktoré nenastúpil a ţalobca listom z
  103. 1995 z dôvodu zrušenia jeho pôvodného pracovného miesta poţiadal o zrušenie členstva dohodou k
  106. Zrušenie členstva a pracovného pomeru dohodou ţiadal aj listom z
  109. Z uvedených listov je nesporné, ţe nemal uţ záujem zotrvať v pracovnom pomere u ţalovaného a bol ochotný ukončiť pracovný pomer dohodou. Z uvedených dôvodov ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému ţalovanému trovy nevznikli, preto mu ich nepriznal. Proti rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu podal včas odvolanie ţalobca s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe sa domáhal zaplatenia konkrétnej sumy, ktorú špecifikoval vo výške 88 258,20 eur. Určenie priemerného zárobku v jeho prípade je obtiaţne, a preto vychádzal z podkladov, ktoré dostatočne vymedzujú a preukazujú jeho dôvodnosť. Bolo v tomto prípade namieste, aby súd ustanovil znalca, čo však neurobil. V napadnutom rozhodnutí súd neuviedol konkrétne ustanovenie, na základe ktorého ţalobu zamietol a týmto postupom mu súd odňal moţnosť konať pred súdom. Vo výzve súdu na pojednávaní
  111. 2010 nebolo dostatočne vymedzené presne aké podklady súd od neho ţiada a zároveň nebol poučený o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Súdu zaslal listinné dôkazy
  113. 2010 a špecifikoval pravdepodobný denný zárobok za jednotlivé obdobia aj výšku 6 4 Obo/13/2011 priemerného zárobku. Aţ z rozsudku bolo jednoznačne známe čo ţiadal súd špecifikovať. Ţalobca od ţalovaného nepoberal mzdu od septembra 1990 a všetky podklady boli k dispozícii u ţalovaného, ktorý mal byť vyzvaný na ich predloţenie. Súd správne posúdil jeho nárok podľa Zákonníka práce, ktorý odkazuje na Občiansky zákonníka ale nesprávne posúdil plynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade 10 ročná. Počas celej doby keď si uplatňoval nárok voči ţalovanému bol informovaný v tom zmysle, ţe je zbytočné uplatňovať voči nemu akýkoľvek nárok z trvajúceho pracovného pomeru, pretoţe uţ neexistuje. Podľa jeho názoru nárok za obdobie od
  115. 1999 do
  117. 2009 nie je premlčaný. Odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočne presvedčivé, nevyplýva z neho ţe súd postupoval v súlade s § 132 O. s. p. a prihliadal starostlivo na všetko čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci. Tým mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a súd tieţ neprávne právne vec posúdil, pretoţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti rozsudku podal odvolanie aj sám ţalobca, v dôvodoch ktorého poukazuje na nesprávne poučenie súdu podľa § 120 ods. 4 aţ po skončení dokazovania. Namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazného bremena v neprospech ţalobcu. Súd zamietol ţalobu z dôvodu, ţe neuniesol dôkazné bremeno o výške pohľadávky, aj keď z rozhodnutia vyplýva, ţe dôkazné bremeno o pravosti a poradí pohľadávky uniesol. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Nesprávne súd hodnotil listy ţalobcu, ktorými preukazoval záujem o prácu u úpadcu ako účelové, čo ţalobca pokladá za prejav zaujatosti konajúcej sudkyne. V priebehu odvolacieho konania ţalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. T.P., ktorá vec prejednala a rozhodla na súde prvého stupňa. Tvrdil, ţe sudkyňa sa dopustila váţnych procesných pochybení, ktoré poškodzujú ţalobcu, nepostupovala objektívne, čo vzbudzuje pochybnosť o jej nezaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je opodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky ţalobcu popretej správcom konkurznej podstaty v konkurze vedenom 7 4 Obo/13/2011 Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6 K 30/1999 vo veci úpadcu A. vo výške 88 258,20 eur. Je nesporné, ţe ţalobca uplatňuje v konkurze mzdový nárok za obdobie od
  119. 1999 do
  121. 2009 v súvislosti s neplatným rozviazaním členského a pracovného pomeru k úpadcovi, ktorý súd posúdil podľa § 130 zákona č. 65/1965 Zb. ( Zákonník práce ). Z hľadiska určenia poradia pre účely uspokojenia veriteľov v konkurze súd správne konštatoval, ţe je uplatnený nárok je pohľadávkou proti podstate podľa § 31 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. zákona o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len ZKV ), ktorú moţno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu a podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia je potrebné ju uplatniť u správcu. Súd prvého stupňa správne hodnotil námietku premlčania vznesenú v konaní ţalovaným. Z právneho predpisu, podľa ktorého súd posudzoval uplatnené právo – mzdový nárok – nevyplýva, ţe sa na neho vzťahuje 10 ročná premlčacia doba, preto námietka ţalobcu v tomto smere nie je opodstatnená. Nárok ţalobcu súd prvého stupňa zamietol aj z dôvodu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii nároku. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, ţe počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a ţe z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech. Dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach leţia na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí. Ţalobca uplatnil v konkurznom konaní mzdový nárok proti úpadcovi a svoje tvrdenie o vzniku práva na mzdu za obdobie od
  123. 2006 do
  125. 2009 aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal. Z dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca bol v pracovnom pomere u iných zamestnávateľov a od roku 1995 uţ nemal záujem u neho pracovať a opakovane navrhol ukončenie členského pomeru i pracovného vzťahu. Napriek uvedeniu výšky nároku 8 4 Obo/13/2011 ţalobca mzdový nárok za obdobie od
  127. 2006 nepreukázal, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje náleţitosti v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. , vyplýva z neho čoho sa ţalobca domáhal, ako sa ţalovaný vyjadril, vysvetlil tieţ z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané aj akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. V tejto súvislosti námietky ţalobcu v odvolaní nie sú opodstatnené. Nie je dôvodná ani námietka, ţe súd nepoučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Z obsahu spisu vyplýva, ţe právnemu zástupcovi ţalobcu súd doručil poučenie v uvedenom procesnom práve dňa
  130. Odvolací súd neprihliadol v zmysle §ú 15a ods. 5 O. s. p. ani na námietku zaujatosti vznesenú ţalobcom v odvolaní, pretoţe dôvodom vylúčenia sudcu je jeho postup v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému ţalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal z dôvodu, ţe mu nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  131. septembra 2011 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.