Obsah (14)

§ 382a§ 131a§ 130§ 237§ 30§ 10a§ 241§ 243a§ 236§ 238§ 214§ 115a§ 243b§ 142

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo/17/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. R. Č., nar. X., bytom B., zastúpený advokátkou JUDr. J. Š., Š., proti

sadzobníka poplatkov a náhrad 1 440 Sk a zo súčtu týchto súm 664 166,50 Sk, úrok z omeškania vo výške 5 % od

3. Do uplynutia lehoty na splnenie rozhodnutia a po uplynutí lehoty na plnenie poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania. Celkovo si uplatnil pohľadávku vo výške 986 130,90 Sk. Dokazovaním zistil, ţe právny predchodca ţalobcu uzavrel so ţalovaným
5. 1991 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol ţalovanému poskytnutý strednodobý investičný úver vo výške 500 000 Sk na nákup základných prostriedkov a zariadenia. Úver bol čerpaný bezhotovostne dňa
7. 1992 vo výške 250 000 Sk a dňa
9. 1992 vo výške 250 000 Sk. Dlţník sa zaviazal splácať úver v pravidelných štvrťročných splátkach 2 4 Obdo/17/2011 od
11. 1992 vo výške 32 500 Sk, s tým, ţe úver bude splatený do
13. 1995, V úverovej zmluve bola dohodnutá sadzba riadneho úroku vo výške 2,5% nad základnú sadzbu, ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 13%, teda vo výške 15,5% s tým, ţe v prípade nedodrţania termínov splatnosti bude zvýšená na 28%. Ţalovaný sa zaviazal v čl. III bod
14. úverovej zmluvy splácať čerpanú sumu, úrokové náklady a platiť poplatky veriteľovi

platného sadzobníka. Na zabezpečenie pohľadávky bola

2. 1991 uzatvorená zmluva o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., kat. úz. K.. Ţalovaný zaplatil splátky istiny
4. 1992 vo výške 32 500 Sk, dňa
6. 1992 vo výške 25 000 Sk, splátky riadneho úroku v období od
8. 1992 do
10. 1993 v celkovej výške 65 962 Sk a splátky úroku z omeškania od
12. 1992 do
14. 1993 v celkovej výške 2 803,30 Sk. Na určenie výšky uplatnenej pohľadávky súd nariadil znalecké dokazovanie., z ktorého vyplynulo, ţe zostatok nesplatenej istiny a príslušenstva v zmysle ţaloby predstavuje 986 130,90 Sk ( 32 733,53 eur ). Súd posúdil uplatnený nárok

§ 382azákona č.

109/1964 Zb. ( ďalej len Hospodársky zákonník ) a dospel k záveru, ţe na základe uzavretej zmluvy právny predchodca ţalobcu poskytol ţalovanému úver 500 000 Kčs na nákup základných prostriedkov a zariadenia, ţalovaný nesplácal úver

zmluvy, a preto ţalobe v súlade so záverom znaleckého posudku vyhovel. Neakceptoval námietku ţalovaného, ţe mu nebol poskytnutý úver vo výške 500 000 Sk, pretoţe z úverového účtu bola uhradená suma 250 000 Sk bez príkazu ţalovaného ani námietku premlčania vznesenú v konaní. Konštatoval, ţe ţalovaný nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva bezprostredne v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny. Účel dohodnutý v čl. I úverovej zmluvy bol splnený a suma 250 000 Kčs bola riadne vyplatená zástupcovi predávajúcich, čo ţalovaný potvrdil podpisom na účtovnom doklade. Neakceptoval ani námietku premlčania vznesenú ţalovaným s poukázaním na § 384 Hospodárskeho zákonníka,

ktorého pri právach banky z poskytnutia úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte, z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu. Ţalovaný sám v podaní z

2. 2000 uviedol, ţe jeho účet od roku 1993 bol prakticky nulový. Súd vychádzal aj z histórie úveru ţalovaného. Ţalovaný ani neuviedol akej časti istiny sa premlčanie týka. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie, v dôvodoch ktorého uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnym skutkovým 3 4 Obdo/17/2011 zisteniam. Namietal pravdivosť znaleckého posudku, opätovne namietal premlčanie uplatnenej pohľadávky

§ 131a

Hospodárskeho zákonníka,

ktorého je premlčacia lehota tri roky a pri plneniach v splátkach plynie u jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Namietal nepravdivosť konštatovania súdu v odôvodnení, ţe na účte ţalovaného vedeného u ţalobcu nebol dostatok peňaţných prostriedkov. Poukázal na znenie Hospodárskeho zákonníka, ktorý nepoznal ţiadne sankčné úroky 28% z poskytnutého úveru, ani úroky z úrokov. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Cob 51/2010-290 z

2. 2010 napadnutý rozsudok potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe súd prejednal odvolanie ţalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., pretoţe nejde o také odvolenie, proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotoţnil v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. Na doplnenie odôvodnenia rozsudku a k odvolaniu ţalovaného doplnil, ţe ţalobca v konaní tvrdil, ţe na účte ţalovaného, z ktorého mal realizovať splácanie úveru nebolo dostatok finančných prostriedkov v čase, keď

zmluvy mal úver splácať, teda v období od

2. 1992 do
5. To isté tvrdil aj ţalovaný v písomnom podaní z
7. 2000, ţe jeho účet u ţalobcu bol od roku 1993 nulový zavinením ţalobcu. Odvolací súd preto povaţoval za správne ak uplatnenú pohľadávku súd nepovaţoval ţalobou doručenou súdu
9. 1996 za premlčanú, resp. za takú, ktorá by zanikla tým, ţe by nebola

§ 130ods.

1 Hospodárskeho zákonníka uplatnená na súde v zákonnej lehote 1 roka. Naviac

zmluvy mal ţalovaný celý úver splatiť do

2. 1995, preto od splatnosti celého úveru podal ţalobca ţalobu na súd
4. 1996 do jedného roka

§ 130ods.

2 písm. b/ Hospodárskeho zákonníka. Z výpisov z účtu ţalovaného predloţených v konaní nevyplýva, ţe by mal na tomto účte peňaţné prostriedky na realizáciu štvrťročných splátok úveru

zmluvy. Za nedôvodnú povaţoval súd aj námietku ţalovaného, ţe predmetný úver v skutočnosti nečerpal vo výške 500 000 Sk ale iba vo výške 250 000 Sk, pretoţe túto sumu ţalobca vyplatil bez jeho súhlasu zástupcovi predávajúcich, od ktorých ţalovaný kúpil nehnuteľnosť. Z listu vlastníctva vyplýva, ţe ţalovaný je výlučným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností a tieto sú zaloţené na zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v prospech S. K. Ţalovaný toto v konaní nespochybnil a tieţ nespochybnil, ţe by kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť, ktorú získal do výlučného vlastníctva bola zaplatená z peňaţných prostriedkov 4 4 Obdo/17/2011 z predmetnej zmluvy o úvere v sume 250 000 Sk. Na splnenie účelu úverovej zmluvy nemôţe mať vplyv skutočnosť, ţe predávajúci odovzdali nehnuteľnosti ţalovanému aţ s veľkým časovým odstupom od uzatvorenia kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny. Odvolací súd sa stotoţnil s výpočtom výšky nesplateného úveru tak ako bol uvedený v znaleckom posudku a poukázal na dohodu o sankčných úrokoch vo výške 28% ročne, priamo v zmluve v súlade s § 141 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 03. 01. 2011. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukazom na existenciu dovolacích dôvodov

§ 237písm.

f/ O. s. p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. V dôvodoch uviedol, ţe odvolací súd odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, pretoţe v rozpore s § 5 ods. 1 O. s. p. nebol poučený súdom o svojich procesných právach a povinnostiach ako o práve na ustanovenie zástupcu z radov advokátov na ochranu jeho záujmov

§ 30O. s.

p. a o práve vzniesť námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi. Ak by súd splnil poučovaciu povinnosť, ţalovaný by súd poţiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čo by významne ovplyvnilo výsledok odvolacieho konania. Odvolací súd odňal moţnosť ţalovanému konať pred súdom aj tým, ţe vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, aj keď toto odvolacie konanie bolo konaním, kde je dôleţitý verejný záujem na tom, aby sa konalo za prítomnosti účastníkov. Ďalej tvrdil, ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretoţe súdy rozhodovali

neplatného Hospodárskeho zákonníka z roku

1. Novelizovaný zákon neobsahuje § 130 ods. 1, 2 písm. b/. V prípade nariadenia odvolacieho pojednávania by sa bol tento závaţný nedostatok konania odstránil tým, ţe ţalovaný by predloţil novelizovaný Hospodársky zákonník. Súdy rozhodovali na základe nepravdivého znaleckého posudku a neplatného Hospodárskeho zákonníka. Pôvodný ţalobca nikdy nepreukázal platnosť podpisu ţalovaného na účtovnom doklade a o tejto skutočnosti uţ bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach rozsudkom 6Cb/613/00-71 zo
3. 2004, preto ide aj o prekáţku rozsúdenej veci. S. zaplatila sumu 250 000 Sk bez príkazu ţalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho a prvostupňového súdu zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. 5 4 Obdo/17/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 10aods.

1 O. s. p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom

§ 241ods.

1 O. s. p., preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania

§ 243aods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 238ods.

3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné, a preto prípustnosť dovolania v zmysle citovaného § 238 ods. 3 O. s. p. nie je daná. Z tohto dôvodu dovolací súd neposudzoval právne posúdenie veci odvolacím súdom.

§ 237písm.

f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ odôvodňuje prípustnosť dovolania tým, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu videl v tom, ţe nebol poučený súdom o práve na ustanovenie zástupcu z radov advokátov na ochranu svojich záujmov v zmysle § 30 O. s. p. a odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník 6 4 Obdo/17/2011 mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

§ 30O. s.

p. ( v znení platnom od

2. 2003 ) účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe procesne spôsobilému účastníkovi môţe súd ustanoviť zástupcu z radov advokátov, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady, a to ţiadosť účastníka konania, účastník spĺňa predpoklady, aby bol oslobodený súdom od súdnych poplatkov a je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Účastník nemusí byť o moţnosti ţiadať ustanovenie zástupcu z radov advokátov poučený vţdy a spôsob poučenia závisí od súdu a konkrétnej procesnej situácie. Poučenie je podstatné vtedy, ak sudca dôjde k záveru, ţe takáto pomoc je pre účastníka nevyhnutná a bez nej by sa sťaţilo uplatnenie základného práva na jeho súdnu ochranu. Potrebu ochrany záujmov účastníka súd posudzuje individuálne a spravidla bude súvisieť so skutkovou a právnou zloţitosťou veci. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe ţalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa spĺňa predpoklady oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a o oslobodenie poţiadal aţ po podaní odvolania. Ţalovaný bol podnikateľom a z jeho prednesov a písomných podaní v priebehu konania nevyplynulo, ţe právna pomoc je pre neho nevyhnutná a bez nej by sa sťaţilo uplatnenie jeho základného práva na súdnu ochranu. O uvedenej skutočnosti svedčí obsah podaného dovolania, z ktorého vyplývajú námietky uvádzané ţalovaným uţ v priebehu konania. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ súdy nepoučili účastníka v zmysle citovaného § 30 O. s. p., nebola mu odňatá moţnosť konať pred súdom a nebol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Ani námietka dovolateľa týkajúca sa rozhodnutia odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania nie je opodstatnená.

§ 214ods.

1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, a/ ak je potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

§ 115a

bez nariadenia 7 4 Obdo/17/2011 pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. V predmetnej veci dovolateľ uvádza, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie aj napriek tomu, ţe to vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Zákon pojem verejný záujem bliţšie nedefinuje a záleţí na posúdení súdu, či v danej veci ide o verejný záujem. Ako interpretačné pravidlo slúţi definícia verejného záujmu obsiahnutá v čl. 3 ods. 2 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v zmysle ktorého verejný záujem prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom, alebo mnohým občanom. Predmetom konania je nárok z dvojstranného právneho úkonu – úverovej zmluvy, čo nemoţno povaţovať za vec, ktorej verejné prejednanie si vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pokiaľ odvolací súd v súlade so zákonom nenariadil pojednávanie, neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p., preto odmietol dovolanie ţalovaného

§ 243bO. s.

p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté

§ 142ods.

1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243b ods. 5 O. s. p. Úspešnému ţalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli, v dôsledku čoho mu priznané neboli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2011 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková