Obsah (11)

§ 536§ 373§ 142§ 219§ 237§ 241§ 10a§ 236§ 238§ 132§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo/19/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. K. R., s. r. o. H., U.H., IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. T. M., L.H

§ 536a nasl.

Obchodného zákonníka, na základe ktorej ţalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre ţalobcu ako objednávateľa dielo, a to dodávku materiálu a montáţne práce na opravu sekundárnej trasy T. v H.,

ktorej ţalovaný dodal na M. aj technologické prvky. Dielo bolo ţalobcovi riadne odovzdané bez závad dňa

3. Nespornou je skutočnosť, ţe následne po odovzdaní diela ţalobca pri fyzickej kontrole zistil, ţe na sekundárnej trase, na M. chýbajú technologické prvky, a to 4 ks zosilňovačov, ktoré tam predtým dodal ţalovaný, ktoré aj pri preberaní boli riadne namontované. Bolo preukázané, ţe ţalovaný demontoval bez vedomia ţalobcu tieto technologické prvky a zariadenia a pouţil ich na inom mieste. Súd posúdil nárok

§ 3732 4 Obdo/19/2011 Obchodného zákonníka ako nárok na náhradu škody.

Konštatoval, ţe bolo dostatočne preukázané, ţe

zmluvy o dielo mal ţalovaný dodať ţalobcovi 5 zosilňovačov, pričom ich pôvodne aj ţalobcovi dodal ale následne 4 kusy svojvoľne zdemontoval.

názoru súdu uvedeným konaním došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo. Ţalobca preukázal, ţe po zistení tejto skutočnosti uplatnil nárok u ţalovaného a vyzýval ho na namontovanie zosilňovačov do siete. Ţalovaný na výzvu nereagoval, preto uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá pozostáva z hodnoty zosilňovačov. Z týchto dôvodov ţalobcovi nárok na náhradu škody priznal s tým, ţe sa nezaoberal výškou škody, ktorú ţalovaný nespochybňoval. Námietku premlčania uplatnenú ţalovaným nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe k odovzdaniu diela došlo

2. 2003, pričom škoda bola zistená v januári
3. Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť od zistenia škody v mesiaci január 2007 s tým, ţe ţaloba bola uplatnená na súde včas. Súd zamietol nárok ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z odôvodnením, ţe ţalovaný sa nedostal do omeškania, pretoţe ţalobca nárok na náhradu škody uplatnil aţ zmenou návrhu dňa
6. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

3 O. s. p. a ţalobcovi priznal plnú náhradu trov, pretoţe mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Cob 20/2010-270 z

2. 2010 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob 20/2010-274 z
4. 2010 na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a zmenil vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov vo výške 2 472,48 eur. V odôvodnení uviedol, ţe z prvého vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe za iných okolností by bol povinný predmetné hnuteľné veci ţalobcovi vydať, avšak si uplatnil na ne zádrţné právo v zmysle § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka, pretoţe ţalobca mu dlţí niekoľko splatných pohľadávok, ktoré ďaleko prevyšujú cenu zadrţaných hnuteľných vecí. Ţalovaný vypovedal, ţe ak by mu ţalobca uhradil záväzky, ktoré má vo vzťahu k nemu, bol by ochotný veci, ktoré boli predmetom sporu, vydať. Nepoprel skutočnosť, ţe demontoval zosilňovače, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, s tým, ţe síce ich nedemontoval osobne ale prostredníctvom pracovníkov. Potvrdil, ţe

zmluvy o dielo vykonal práce pre ţalobcu s tým, ţe boli dodané aj zosilňovače, ktoré prakticky neboli zapojené do siete a nachádzali sa v skrinkách, ktoré neboli uzamknuté a bolo moţné, ţe ktorákoľvek tretia osoba ich môţe odcudziť. Z dôvodu obáv o ich odcudzenie, po dohode s konateľom ţalobcu, zosilňovače boli demontované a uloţené v hlavnej stanici ţalobcu kde mal prístup aj on. 3 4 Obdo/19/2011 Po určitom čase ţalobca vymenil zámky na dverách a preto sa nevedel vyjadriť, či zosilňovače tam boli ďalej uloţené. Ţalobca evidentne preto potvrdil naplnenie zmluvy o dielo, potvrdil demontovanie zosilňovačov ako z dôvodu zádrţného práva tak aj z dôvodu obavy, ţe by mohli byť odcudzené. Okolnosť, ţe zosilňovače boli dodané do hlavnej stanice ţalobca poprel a nebola ničím preukázaná. K námietke ţalovaného uvedenej v odvolaní, ţe v skutočnosti nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela a teda jeho splneniu, odvolací súd konštatoval, ţe preberací protokol z

2. 2003 podpísaný oboma účastníkmi svedčí o jeho opaku. Čo sa týka výšky škody ţalobca sa domáhal len náhrady, ktorá zodpovedala jednotkovej cene predmetných zosilňovačov. Preto ani z hľadiska výšky škody pochybnosti neexistujú. Námietku premlčania odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe o škode a kto za ňu zodpovedá sa ţalobca dozvedel v januári 2007, pričom nárok na náhradu škody uplatnil
4. 2007 v štvorročnej premlčacej lehote. Na tejto skutočnosti nič nemení to, ţe v priebehu konania zmenil nárok výlučne na zaplatenie odcudzených zosilňovačov. Aj na odvolacom pojednávaní ţalovaný jednoznačne potvrdil, ţe odmontované zosilňovače boli dodané na inom mieste, tieto ţalovaný namontoval a ţalobcovi ich znovu vyfakturoval. Z uvedených dôvodov odvolací súd

§ 219ods.

1 O. s. p. rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil a v zmysle § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu vo výroku o trovách konania a ţalobcovi priznal pomernú náhradu trov prvostupňového konania ( 64 % )zodpovedajúcu jeho úspechu v prvostupňovom konaní. Úspešnému ţalobcovi v odvolaní priznal aj odvolacie trovy v celkovej výške 4 90,16 eur. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 16. 07. 2010. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote dovolanie s poukazom na prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. Uviedol, ţe odvolací súd ako aj súd prvého stupňa odňal ţalovanému ako účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom tým, ţe súdy neprihliadli k svedeckým výpovediam svedkov J. H. a M. D., tieto nevyhodnotil a nebral ich vôbec do úvahy pri svojom rozhodovaní, čím porušil ustanovenie § 132 a nasl. O. s. p. Znamená to stav ako keby tieto dôkazy – výsluch svedkov - vôbec nebol vykonaný, čím sa ţalovanému odňala moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. Ak sa navrhnutý dôkaz týka rozhodných skutočností je súd povinný dôkaz vykonať, čo je daný prípad, lebo vykonanie navrhnutých dôkazov zo strany ţalobcu, a to výsluch uvedených svedkov, sa týka zistenia rozhodných skutočností, a to v akom rozsahu bolo predmetné dielo zhotovené a odovzdané 4 4 Obdo/19/2011 ţalobcovi. Uvedení svedkovia vypovedali, ale hlavne odvolací súd na ich výpovede vôbec neprihliadal a tieto nevyhodnotil. Súdy nerozhodli na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje vykonané dôkazy, a to výsluch svedkov ani ich hodnotenie a úvahy, ktorými sa súd riadil pri hodnotení dôkazov. Súdy v zmysle § 132 O. s. p. sú povinné hodnotiť svedecké výpovede. Aj keď súd nemusí uveriť svedeckým výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať váţne, nespochybniteľné a jednoznačné dôvody. V ďalšej časti odvolania poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu

§ 241ods.

1 písm. d/ O. s. p. teda, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. V tejto súvislosti nesúhlasil so záverom súdu o vzniku práva na náhradu škody

§ 373

a 387 a 397 Obchodného zákonníka a poukázal aj na nesprávny záver o nepremlčaní uplatneného práva, pretoţe v tomto prípade

jeho názoru došlo k zániku záväzku splnením. V tomto prípade bolo moţné uplatňovať nárok na náhradu škody len

ustanovení Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 10aods.

1 O. s. p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 238ods.

3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 5 4 Obdo/19/2011 V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ale vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné, preto prípustnosť dovolania

§ 238ods.

3 O. s. p. nie je daná. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţno napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu konania. Ustanovenie § 237 sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania.

§ 237písm.

f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu dovolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe ţalovanému bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu vidí v tom, ţe súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J. H. a M. D. ale uvedené dôkazy súd prvostupňový ani odvolací v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotili, čím nebol dodrţaný postup

ustanovenia § 132 O. s. p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

§ 132

Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí

svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, čo zistil z výpovedí vypočutých svedkov. Z výpovedí svedkov J. H. a M. D. zistil skutočnosti o demontáţi a montáţi zosilňovačov a vyvodil aj z týchto dôkazov skutkový záver, ţe ţalovaný bez vedomia ţalobcu demontoval na M. zosilňovače, ktorými nahradil pokazené zosilňovače na inom mieste. Uvedený záver súdu korešponduje s obsahom výpovedí vypočutých svedkov. Úvaha súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd 6 4 Obdo/19/2011 nehodnotil uvedené dôkazy v prospech ţalobcu neporušil tým ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa od hodnotenia skutkového stavu súdu prvého stupňa neodchýlil a konštatoval, ţe súd prvého stupňa rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. preto odmietol dovolanie ţalovaného

§ 243bods.

5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté

§ 142ods.

1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243 ods. 5 O. s. p. Úspešnému ţalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli v dôsledku čoho mu priznané neboli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. októbra 2011 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková