← Slovensko

o zaplatenie 774,41 Eur s príslušenstvom

Obsah (13)§ 95§ 92§ 212§ 214§ 43§ 41§ 219§ 151§ 242§ 236§ 237§ 238§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 2/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. F., s. r. o., G., IČO: X., zast. advokátom Mgr. M. V., M. proti žalovaném

§ 95ods.

1 O. s. p. súd s návrhom oboznámil žalovaného a návrh na zmenu na pojednávaní pripustil uznesením, ktoré účastníkom doručil. 3 3 Obdo 2/2011 Tvrdenie žalobcu, že jeho nárok je daný uznaním záväzku žalovaným, súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku podstatnej náležitosti spočívajúcej v určitosti uznávaného záväzku. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť tak, že odporca 1/ a odporkyňa 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 774,41 eur s 14,25 % z omeškania ročne od 30. 01. 2008 do zaplatenia. V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobou si uplatnil právo na náhradu škody a písomným podaním zo dňa 19.marca 2010 navrhol, aby súd do konania pripustil vstup S. Č. na strane žalovaného. Súd na jednej strane pripustil zmenu návrhu tak, ako ju žalobca navrhol, avšak zároveň v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca nenavrhol

§ 92ods.

1 O. s. p. pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Uvádza, že z obsahu jeho podania je nepochybne zrejmé, že žalobca podaním navrhol pristúpenie S. Č. na strane žalovaného. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že súd nesprávne dospel k záveru, že vyjadrenie dlžníka k pohľadávke z 11. 03. 2008, ktorým uznal pohľadávku žalobcu, nie je určitým záväzkom. V tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec

§ 212ods.

1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania

§ 214ods.

2 O. s. p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd zo spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie 774,41 eur s príslušenstvom z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej zo zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú vypovedal

  1. marca
  2. Žalobca uviedol, že žalovaný sám podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez vedomia a súhlasu osoby, ktorá bola v zmluve uvedená ako zmluvná strana. Z dlžnej sumy bolo žalobcovi zaplatené 82,98 eur. Dlžná suma predstavuje 774,41 eur. Súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého bolo zistené, že žalovaný zmluvu nepodpísal, ale ju podpísala s vysokou pravdepodobnosťou S. Č.. Na tomto základe žalobca podal návrh na zmenu žaloby

§ 95O. s.

p. tak, že petit bude znieť „Odporca 1/ rade a odporkyňa v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť 4 3 Obdo 2/2011 navrhovateľovi istinu 774,41 euro spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 30. 01. 2008 do zaplatenia“ Odvolací súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 19. 03. 2010

jeho obsahu / § 41 ods. 2 / a z podaného návrhu, ktorým žalobca navrhol zmenu žaloby

§ 95ods.

1 O. s. p. vyvodil, že z podania vyplýva, že návrh na pripustenie vstupu žalovaného do konania

§ 92O. s.

p. nebol podaný, preto súd konal v súlade s návrhom žalobcu, o ktorom rozhodol a zmenu na pojednávaní pripustil. Súd aj po pripustení zmeny žaloby konal len so žalovaným a voči nemu aj rozhodol. V prípade, ak by bol žalobcom návrh

§ 92ods.

1 O. s. p. podaný, ktorý by bol neúplný prípadne nezrozumiteľný, súd by postupoval

§ 43ods.

1 O. s. p. a vyzval žalobcu na opravu resp. doplnenie návrhu. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca podal len návrh na zmenu žaloby

§ 95O. s.

p., teda zmenu petitu bez toho aby menil okruh účastníkov konania. Nakoľko žalobca nepodal návrh na postup

§ 92ods.

1 O. s. p. a ani takýto návrh z jeho písomného podania nevyplýva, nebol daný dôvod pre postup súdu

§ 41a § 43 O.

s. p. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zmenu žaloby pripustil

návrhu žalobcu. K uznaniu záväzku žalovaným, odvolací súd vyslovil, že uznať možno len existujúci záväzok a v konaní bolo preukázané, že záväzok voči žalovanému nevznikol. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok

§ 219ods.

1 O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania nerozhodoval

§ 151ods.

1 O. s. p., pretože žalovaný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal. Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa

  1. 2010 v zákonnej lehote. Dovolanie odôvodnil porušením ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., ktoré vidí v tom, že oba súdy nesprávne posúdili podanie žalobcu zo dňa
  2. marca 2010 len ako návrh na zmenu petitu žaloby

ust. § 95 O. s. p., čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa mali prihliadať na obsah a dôvody podania z 19. marca 2010 a podanie mali nepochybne posúdiť aj ako návrh na vstup S. Č. do konania na strane žalovaného. Tieto skutočnosti žalobca uviedol už v odvolaní. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie NS SR R 71/2007

ktorého „Ak žalobca v podaní 5 3 Obdo 2/2011 označí ako účastníkov konania na strane doterajšieho jediného žalovaného ďalšie dva subjekty a uvedie aj, čoho sa od nich domáha, tak je nepochybné, že jeho vôľa smeruje k tomu, aby tieto subjekty sa stali účastníkmi konania“. Ďalej v dovolaní uviedol, že súdy nesprávne vyhodnotili listinný dôkaz „Vyjadrenie dlžníka k pohľadávke zo dňa

  1. 2008“, ktorého podpisom žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu uznal. Poukázal na to, že vzťah žalobcu a žalovaného 1/ je vzťahom obchodno-právnym, teda pred podpísaním uznávacieho prejavu mal žalovaný skúmať dôvodnosť takéhoto uznania a keď záväzok uznal, má sa za to, že na neho prešlo dôkazné bremeno preukázať, že záväzok v čase podpisu uznania neexistoval. Na základe uvedeného navrhol rozsudok odvolacieho i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal

§ 242ods.

1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 až § 239 O. s. p. Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je

tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou 6 3 Obdo 2/2011 z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. Prípustnosť dovolania

§ 237O. s.

p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. V predmetnej veci podal žalobca dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu. Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné podmienky pre podanie dovolania

§ 238O. s.

p. neboli splnené.

§ 242ods.1 O.

s. p. dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ vytýka súdu prvého stupňa i odvolaciemu súdu, že oba súdy nesprávne právne posúdili jeho podanie zo dňa 19. marca 2010, keď podanie posúdili

§ 95O. s.

p., hoci

obsahu išlo jednoznačne o návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného

§ 92ods.

1 O. s. p. Vzhľadom na dôvody vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal skúmaním, či došlo k porušeniu ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

§ 237písm.

f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. 7 3 Obdo 2/2011

čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by

dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde / II. ÚS 8/2001 /. Dovolací súd po preskúmaní predmetnej veci vyslovil názor, že vyhodnotenie procesného postupu súdu odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom, pretože z obsahu podania žalobcu zo dňa 19. marca 2010 jednoznačne vyplýva, že úmyslom žalobcu bolo pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného / ako žalovaná 2/ S. Č. /. Dovolací súd prijal názor, že došlo k pochybeniu v procesnom postupe odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa, ktorý pripustil zmenu návrhu tak, ako žiadal žalobca, pričom v rozhodnutí sa vôbec nevysporiadal s nárokom voči žalovanej 2/. Z uvedeného vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvého stupňa

§ 243bods.

1, 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Revúcej na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. novembra 2011 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.