← Slovensko

o odporovanie právnym úkonom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 64/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. G., advokát, Š. – správca konkurznej podstaty úpadcu P., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. R. D., M., proti ţalovanému: A., s. r. o., V., zastúpená advokátkou JUDr. E. K., P., o odporovanie právnym úkonom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 68 Cbi 24/00-164 zo dňa

  2. 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 68 Cbi 24/00-164 zo dňa
  4. 2011 p o t v r d z u j e . Ţalobca j e p o v i n n ý ţalovanému zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 2 857,54 eur na účet jeho právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e : 2 3 Obo 64/2011 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 68 Cbi 24/00-124 zo dňa
  6. 2009 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal ţalovanému nahradiť trovy konania vo výške 9 723,66 eur. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca ţalobou doručenou
  8. 2000 sa domáhal, aby ţalovaný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vrátil všetko o čo sa odporovanými úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil, alebo ak to nie je moţné, ţiadal zaplatiť ţalobcovi sumu 36 513 914 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa, kedy došlo k uzavretiu jednotlivých právnych úkonov aţ do zaplatenia ako aj trovy konania. Citoval kúpne zmluvy, k uzavretiu ktorých došlo medzi dlţníkom zastúpeným Ing. A. K. predsedníčkou druţstva na strane predávajúceho a členom predstavenstva J. S. zastúpeným konateľmi Ing. M. J. a Ing. T. K. konateľmi zo strany kupujúceho, s odvolaním sa na uznesenie predstavenstva druţstva zo dňa
  10. 1995, ktorým došlo podľa ţalobcu k zníţeniu majetku úpadcu. Podľa ţalobcu k tomuto zníţeniu majetku došlo taktieţ citovanými dohodami o vydaní majetku druţstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov druţstva z
  12. 1995, ktorými došlo k takému účtovnému vykázaniu, ako by majetok bol vydaný oprávneným osobám, v skutočnosti tento majetok však prevzal ţalovaný a tak došlo k vydaniu majetku druţstva v prospech ţalovaného. Z obsahu ţaloby zistil, ţe za ţalobcu na strane predávajúceho vystupovali Ing. A. Kučerová, predsedkyňa druţstva s ďalším členom predstavenstva a za kupujúceho bývalí zodpovední hospodárski pracovníci Ing. M. J. a Ing. P. H.. Zároveň zistil, ţe ţalovaný za uvedené právne úkony zaplatil sumu 16 100 Sk, pričom išlo o sumu 36 513 914 Sk, a teda bola ukrátená majetková podstata úpadcu. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalobca uvádza, ţe na základe týchto skutočností odporuje právnemu úkonu podľa § 15 ods. 2, § 16 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a ţiada súd, aby uvedené právne úkony v bode IV. ţaloby povaţoval za právne neúčinné. Citoval vyjadrenie ţalovaného a uviedol, ţe uznesením zo dňa
  14. 2002 rozhodol o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a ţe uznesením zo dňa
  16. 2009 rozhodol o zrušení tohto uznesenia. Konštatoval, ţe ţaloba je zmätočná, pretoţe v texte ţaloby ţalobca uvádza, ţe tieto úkony / kúpne zmluvy a dohoda o vyrovnaní / majú náleţitosti odporovacieho právneho úkonu, pretoţe nimi bola ukrátená majetková podstata úpadcu, avšak výrok ţaloby sa zaoberá vrátením majetku do konkurznej podstaty úpadcu. 3 3 Obo 64/2011 Prvostupňový súd uviedol, ţe pre súd je rozhodujúci výrok, ktorým ţalobca sa domáha vrátenia všetkého, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi majetok dlţníka ukrátil a ak to nie je moţné tak ţiadal zaplatiť ţalujúcemu sumu 36 513 914 Sk s 18% úrokom z omeškania, ktorý výrok je v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Prvostupňový súd zisťoval či sa na súde nachádza odporovacia ţaloba podľa § 15 ods. 1 ZKV, avšak zistil, ţe takáto ţaloba sa na Krajskom súde v Bratislave nenachádza. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, ţe ţaloba bola podaná predčasne s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 4 ZKV, podľa ktorého konanie sa začína na návrh, pričom ţalobca voči ţalovanému takúto ţalobu nepodal. I Keď odporovateľný právny úkon spája svoje účinky voči konkurzným veriteľom aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu, neznamená, ţe ţalobca sa môţe domáhať plnenia či uţ vecného alebo peňaţnej náhrady bez právoplatného rozhodnutia o odporovateľnej ţalobe / § 15 ods. 1 ZKV /. Konštatoval, ţe ide o ţalobu neopodstatnenú, pretoţe súdu nebolo známe, ţe došlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci ţalobcu proti ţalovanému podľa § 15 ods. 1 ZKV. Ţalobu s odkazom na ustanovenie § 16 ods. 4 ZKV zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal ţalobca podaním doručeným súdu dňa
  19. Konštatoval, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a teda prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe v návrhu uvedené kúpne zmluvy a aj dohoda o vyrovnaní sú neplatnými právnymi úkonmi. S poukazom na zákon č. 42/1992 Zb. uviedol, kto sú oprávnené osoby na vydanie majetkového podielu a konštatoval, ţe takéto oprávnené osoby by museli byť veriteľmi druţstva. Všetky postúpenia pohľadávok na majetkové podiely oprávnených osôb vyplývajúcich zo zákona č. 42/1992 Zb. označil za neplatné právne úkony. Poukazoval na skutočnosti, kedy sa fyzická osoba môţe stať veriteľom druţstva a uviedol, ţe v prípade neexistencie pohľadávok oprávnených osôb, teda neexistencie dlhu, nemal ţalobca k takému záväzku pristúpiť. Všetky skutočnosti je potrebné podľa ţalobcu dokázať a dôkazné bremeno je na ţalobcovi. Poukazoval na ustanovenie § 534 OZ, § 584 OZ, podľa ktorého 4 3 Obo 64/2011 ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť ak zákon neustanovuje inak. Z poukazom na uvedené dohodu o kúpnej cene označil za neplatný právny úkon, z ktorého dôvodu namietal, ţe súd sa s platnosťou kúpnych zmlúv nezaoberal hoci ţalobný petit smeroval k vydaniu veci. K odvolaniu ţalobcu zaujal stanovisko ţalovaný podaním doručeným dňa
  21. 2010 a argumentácie ţalobcu označil za zavádzajúce, ktoré právne neobstoja. Ţalovaný má za to, ţe samotné uplatnenie nároku domáhať sa plnenia, resp. náhrady nemôţe predchádzať úspešnému odporovaniu inak povedané, právna neúčinnosť právneho úkonu určená právoplatným rozhodnutím je právnym základom pre uplatnenie takého nároku. Zo samotnej ţaloby podľa ţalovaného je zrejmé, ţe táto sa netýka určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov tam označených voči konkurznému veriteľovi, a teda ţalovaný sa stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ţe ţaloba je zmätočná. Vychádzajúc z bodu IV., podľa ţalovaného, ţalobca iba sám vyslovil, ţe právne úkony uvedené v ţalobe sú právne neúčinné a na základe jeho názoru ţiadal vrátenie všetkého, o čo odporovateľnými úkonmi ţalovaný ukrátil konkurznú podstatu úpadcu. Uviedol, ţe ţalobca sa domáhal samotného plnenia bez toho, aby sa vôbec domáhal určenia právnej neúčinnosti. Ţalobca vôbec ani nepreukázal, ţe právne úkony uvedené v ţalobe sú právne neúčinné a ani fakt, ţe úmyslom právnych úkonov bolo ukrátenie úpadcu. Dôkazné bremeno vo veci preukázania jednak existencie pohľadávky konkurzného veriteľa a jej uspokojenie a úmyslu ukrátiť konkurzného veriteľa je vecou ţalobcu. Čo sa týka právneho úkonu označeného ako kúpno-predajná zmluva, tento nebol v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu, a teda nie je splnená hmotnoprávna podmienka / § 15 ods. 2 ZKV / pre úspešnosť odporovania, ktorú súd musí skúmať z úradnej povinnosti. Ţalovaný sa vyjadril k dohode citovanej v odvolaní ţalobcu s poukazom na fakt, ţe túto nemoţno posúdiť podľa ustanovenia § 584 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z odvolania konštatoval, ţe predmetom tohto sporu nie je posudzovanie realizovania samotného transformačného projektu a argumentáciu ţalobcu v tomto smere označil za právne irelevantnú. Zároveň uviedol, ţe v samotnom spore nie je odvolacím dôvodom spochybňovanie ukončenia členstva oprávnených osôb. Rozhodnutie vo veci vydania majetku označil za také, ktoré bolo realizované zákonným spôsobom podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od kúpnej zmluvy 5 3 Obo 64/2011 JUDr. G. označil za absolútne neplatné, a preto aj výklad ţalobcu na strane 5 je podľa ţalovaného taký, ktorý právne neobstojí. Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. 3 Obo 30/2010 zo dňa
  23. 2011 tak, ţe dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia označil, či prvostupňový súd v zdôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, ţe ţaloba je právne neopodstatnená a podaná predčasne, pretoţe súdu nebolo zo strany ţalobcu preukázané, ţe došlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci medzi ţalobcom a ţalovaným podľa § 15 ZKV, a preto súd ţalobu, ktorú uplatnil v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 ZKV zamietol. Citoval záhlavie ţaloby, z ktorého vyplýva, ţe ţaloba je označená ako ţaloba o odporovanie právnych úkonov dlţníka a z článku VI., návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe je v nej uvedené, ţe ţalobca ako správca konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení voči ţalovanému, ktorý mal z odporovaných právnych úkonov prospech, odporuje tieto právne úkony uvedené v bode IV. tejto ţaloby ako právne neúčinné. Za zrejmé označil, ţe v petite návrhu na začatie konania je iba uvedené, ţe ţalovaný je povinný v prospech konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze vrátiť všetko o čo sa odporovanými právnymi úkonmi uvedenými v bode IV. tejto ţaloby dlţníkov majetok ukrátil, ale zároveň uviedol, ţe z obsahu návrhu na začatie konania však nie je jednoznačné, ţe ţalobca nepodal aj odporovaciu ţalobu ako konštatoval prvostupňový súd. Dospel k záveru, ţe i keď v petite nie je uvedené, ţe odporuje uvedené právne úkony, skutočnosť, ţe uvedené právne úkony odporuje, je jednoznačná z článku VI. návrhu na začatie konania, na základe čoho dospel k záveru, ţe prvostupňový súd pochybil, keď návrh na začatie konania neposudzoval podľa jeho obsahu ale iba na základe vysloveného petitu. Za vec konajúceho súdu označil, aby ţalobu posudzoval podľa jej obsahu a nie striktne podľa znenia uvedeného petitu, a teda pochybením povaţoval, keď prvostupňový súd ţalobu neposudzoval z hľadiska obsahu a iba s odôvodnením, ţe nezistil, či inou ţalobou došlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci medzi ţalobcom a ţalovaným podľa § 15 ZKV a ţalobu zamietol. 6 3 Obo 64/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky takýto postup označil za formálny a rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu bez posúdenia nároku, o ktorom ţalobca podľa obsahu návrhu na začatie konania ţiadal rozhodnúť, čo vyplýva aj zo záhlavia označeného v návrhu na začatie konania, na základe čoho prvostupňové rozhodnutie zrušil. V novom konaní vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom 68 Cbi/24/2000- 164 zo dňa
  25. 2011 tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 15 438,54 eur. V dôvodoch rozhodnutia citoval uznesenie zo dňa
  27. 2002 o prerušení konania a uznesenie zo dňa
  29. 2009, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia o prerušení konania. Za predmet sporu označil, či právny úkon dlţníka / hore vyššie vymenované zmluvy / je neúčinný voči konkurzným veriteľom, teda či v dôsledku týchto došlo k ukráteniu vymáhaných pohľadávok konkurzných veriteľov. Citoval ustanovenie § 15 ZKV, s odkazom na ktoré poukázal na povinnosť ţalobcu preukázať pohľadávky svojich veriteľov, ktorí boli ukrátení ku dňu uskutočnenia odporovateľného úkonu, t. j. ku dňu uzatvárania hore uvedených zmlúv, ktorý dôkaz však ţalobca v priebehu celého konania napriek výzve súdu nedoloţil, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Za podstatné označil, ţe v konkurze ide zásadne o popularitu veriteľov, pričom pre úspešné dokázanie, ţe odporovaný úkon je právne neúčinný voči všetkým konkurzným veriteľom, je vecou ţalobcu preukázať, ţe právnym úkonom dlţníka boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní, zákonom stanoveným spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali veritelia voči dlţníkovi uţ v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlţníkom, a ţe ukrátenie sa netáka takých pohľadávok tých veriteľov, ktorých postavenie veriteľa zaniklo. Konštatoval, ţe ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými i právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať ţalobca je existencia platného a účinného právneho úkonu dlţníka bez primeraného protiplnenia príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlţníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie takého právneho úkonu počas existujúceho úpadku, ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Za predpoklad odporovateľnosti označil skutočnosť, ţe v dôsledku konkrétneho 7 3 Obo 64/2011 právneho úkonu nebudú pohľadávky pre nedostatok majetku uspokojené vôbec, alebo len čiastočne. Konštatoval, ţe i keď konkrétnym právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlţníka, nie je moţné sa domáhať odporovateľnosti v prípade ak majetok, ktorý dlţníkovi zostal postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ukrátenie pohľadávky veriteľa označil za vec dôkazného bremena, zaťaţujúcu ţalobcu, ktorá musí byť v kaţdom prípade odporovania predmetného dokazovania. Keďţe ţalobca podľa súdu nepreukázal základ ţaloby, a to zmenšenie majetku dlţníka a v dôsledku toho ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov konajúci súd ţalobu zamietol a z uvedeného dôvodu sa nezaoberal s tvrdeniami ţalobcu uvedenými v odvolaní. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca podaním doručeným súdu
  31. 2011 s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/, f/ O. s. p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zdôvodnenie súdu v napadnutom rozhodnutí označil za nelogické, ktoré odporuje ustanoveniu § 15 ZKV. Za jednoznačné ním preukázané označil fakt, úkony odporuje ich hodnota ocenená znalcom je 16 081 963 Sk a hodnota za prevedené nehnuteľnosti 5 844 691 Sk je iba za 36,343% zistenej hodnoty. Poukázal na prevedenie majetku iných majetkových hodnôt / zásoby, stádo hospodárskych zvierat, poľnohospodárske práce a veci majúce charakter nehnuteľností a hnuteľných vecí pri dohodách o vydaní majetku druţstva na majetkové podiely /. Poukázal aj na iné zmluvy uzavreté dlţníkom s inými subjektmi, na základe ktorých druţstvo prišlo o celý majetok a potenciál pre ďalšie podnikanie. Za jednoznačné uviedol, ţe druţstvo týmito úkonmi prehĺbilo svoju platobnú neschopnosť a následne vstúpilo do konkurzu, z ktorého dôvodu podľa ţalobcu odporovanými úkonmi v čase ich uskutočnenia sa zvýhodnilo postavenie niektorých veriteľov hoci podľa ţalobcu, v skutočnosti ani veriteľmi neboli. Tak isto podľa ţalobcu došlo k ukráteniu ostatných veriteľov, z ktorých sa stali neskôr konkurzní veritelia. Fakt, ţe nejde o prípad, kde existoval dostatočný majetok pre uspokojenie pohľadávok veriteľov označil za zreteľný aj zo skutočnosti, ţe zo zoznamu majetku úpadcu zaloţeného v konkurznom spise Z-2-3K 290/1996 ku dňu
  33. 1997, podľa ktorého majetok predstavoval hodnotu 123 397 117,48 Sk a výška pasív predstavovala sumu 139 584 524,54 Sk je zrejmý rozdiel medzi aktívami a pasívami v sume 16 187 407,06 Sk. Za jednoznačné, ţe právnymi úkonmi, ktoré sú predmetom odporovateľnosti došlo k zníţeniu majetku, a teda došlo aj k zníţeniu sumy konkurznej podstaty. Na základe výpisov zo ţivnostenského registra 8 3 Obo 64/2011 P.P., poukázal na personálne prepojenia napríklad u Ing. J. a Ing. H., ktorí boli v rozhodnom čase zodpovednými zástupcami pre ţivnosť, a teda museli byť aj zamestnancami PD a členmi PD a skutočnosť, ţe obidvaja sú od
  35. 1994 doteraz spoločníkmi a konateľmi ţalovaného a taktieţ spoločnosti P., ktorá spoločnosť tieţ uzavrela zmluvy s P.. Z uvedeného dôvodu záver súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal, ţe majetok sa odporovanými úkonmi zníţil, ţalobca označil za taký, ktorý nemá právnu oporu s poukazom na spis 68 Cbi/23/00, 68 Cbi/25/00, 76 Cb/145/1999, o ktorých rozhodol ten istý senát. Podľa ţalobcu podmienku, ktorú prvostupňový súd označil za podmienku pre úspešné odporovanie ţaloby, t. j., ţe majetok dlţníka nepostačuje na uspokojenie, ţalobca označil za splnenú, na základe porovnania hodnoty zistených pohľadávok ku dňu
  37. 2011 a fakt, ţe v čase vykonania odporovaných úkonov existoval aspoň jeden veriteľ s vymáhateľnou pohľadávkou. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, ţe ţiadal zaviazať ţalovaného zaplatiť trovy konania ţalobcovi. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu
  39. 2011 a odvolanie s prihliadnutím na jeho obsah, neexistenciu ţiadneho zo spôsobilých dôvodov s poukazom na súdny spor o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov o odstúpení JUDr. G. SKPÚ od týchto kúpnych zmlúv, ktorým menovaný v postavení ţalobcu v tomto spore tieţ odporuje, uviedol, ţe predmetný spor bol vedený na krajskom súde pod sp. zn. 66 Cbi/76/00, 6 Obo 3/
  40. Ďalej poukázal na súdny spor o vylúčenie z konkurznej podstaty 75 Cb/233/1997-779, ktorý nie je doposiaľ právoplatne ukončený. Ţalovaný tvrdí, ţe ţaloba ani po doplnení upresnení ţalobného petitu nie je ţalobným petitom podľa ustanovenia § 15 ZoKV. Ţalovaný sa stotoţňuje s tvrdením súdu, ţe ţalobca nedoloţil ţiadne dôkazy o tom, ţe právne úkony, ktoré označuje v ţalobnom návrhu sú odporovateľnými právnymi úkonmi v zmysle ustanovenia § 15 ZKV inak povediac, ţalobca nemal ţiadne návrhy na doplnenie dokazovania a ani nepodloţil ţiadny dôkaz o tom, ţe by obstálo jeho tvrdenie o právnej neúčinnosti citovaných právnych úkonov. Argumentáciu ţalobcu o tom, ţe v ţalobe uviedol, ktoré právne úkony odporuje označil za právne irelevantnú. Subjektívne vnímanie ţalobcu, ţe ním označené právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi, podľa ţalovaného nemôţe byť dôkazom o tom, ţe tieto právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi. K tvrdeniu ţalobcu ohľadne kúpnych zmlúv poukázal na jeho vyjadrenie č. 45-10j doc. zo dňa
  43. 9 3 Obo 64/2011 K tvrdeniu ţalobcu ohľadne zmlúv, ktorými boli na ţalovaného prevedené zásoby a zvieratá, poľnohospodárske práce označil za absolútne zavádzajúce a taktieţ poukázal na nesplnenú hmotnoprávnu podmienku, ţe citovaná zmluva nebol právny úkon urobený v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. K tvrdeniu ţalobcu ohľadne prepojenia Ing. J. a Ing. H., ţalovaný uviedol, ţe funkcia zodpovedného zástupcu nie je identickou s funkciou štatutárneho orgánu citované osoby zastupovali v súlade s ţivnostenským zákonom, odborné prevádzkovanie ţivnosti a fakt, ţe od roku 1994 fakt boli spoločníkmi ţalovaného a zároveň tieţ konateľmi, resp. inej právnickej osoby, ţalovaný označil za takú skutočnosť, ktorá nemôţe byť relevantným dôvodom pre vyslovenie právnej neúčinnosti. Zodpovední zástupcovia ustanovení podľa ţivnostenského zákona nemohli v právnom postavení zástupcu právnickej osoby byť oprávnenými prijímať rozhodnutia a okrem iného ani rozhodovať o majetkových pomeroch právnickej osoby. K argumentácii ţalobcu, / posledný odsek na druhej strane / ţalovaný uviedol, ţe vyhlásenie konkurzu na majetok PD, teda samotná existencia konkurzného konania nie je dôkazom, ţe právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 ZKV uviedol, ţe dôkazné bremeno vo veci preukázania jednak samotnej existencie pohľadávky a jej vymáhateľnosti a samotného úmyslu ukrátiť a tieţ známosti druhej zmluvnej strany o tomto dlţníkovom úmysle, je na strane ţalobcu. Samotné konštatovanie ţalobcu, ktoré právny úkon odporuje označil za také, ktoré nemôţe byť podľa ţalovaného povaţované za dôkaz preukazujúci existenciu podmienok na určenie odporovateľnosti ním označených právnych úkonov. V tejto súvislosti poukázal na jeho podanie zo dňa
  46. K nároku ţalobcu na trovy konania uviedol, ţe táto nie je vôbec dôvodná, nakoľko fakt, ţe SKP skúma s odbornou starostlivosťou všetky dlţníkove úkony nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Na základe uvedených skutočností ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a ţalobcu zaviazať na znášanie trov konania v odvolacom konaní vo výške 2 857,54 eur za jeden úkon právnej sluţby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 písm. b/ vyhláška 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení a reţijný paušál 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. 10 3 Obo 64/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne nedôvodné. Z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktoré sa ţalobca v jeho odvolaní odvoláva vyplýva, ţe odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len tým, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z písmena d/ O. s. p. citovaného ustanovenia, na ktoré sa odvolateľ odvoláva vyplýva, ţe odvolanie moţno podať ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z ustanovenia § 205 písm. f/ O. s. p., na ktoré sa odvoláva vyplýva, ţe odvolanie moţno podať aj proti rozhodnutiu prvého stupňa ak, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemoţno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 a za takúto inú vadu konania je moţno povaţovať za relevantnú, len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu moţno povaţovať napríklad postup súdu pri vykonaní dôkazov v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Z odvolania ţalobcu nie je zrejmé, v čom prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav a ktoré navrhnuté dôkazy ţalobcom potrebné pre zistenie skutočností nevykonal. Účastník konania okrem povinnosti tvrdenia má aj dôkaznú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
  48. 2011, na ktorom pojednávaní bol napadnutý rozsudok vyhlásený, z vyjadrenia ţalobcu, je zrejmé, ţe ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Z obsahu dokazovania je iba zrejmé, ţe odôvodnenie rozsudku nemá ţiadnu oporu v obsahu spisu, je nelogické a odporuje ustanoveniu §
  49. Takto koncipované odôvodnenie nezakladá dôvod pre úspešné aplikovanie ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., nakoľko z neho nevyplýva akú procesnú inú vadu s poukazom na citované ustanovenie, ţalobca uplatňuje. Z obsahu odvolania ţalobcu je iba zrejmé všeobecné odvolanie sa na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. čo je pre posúdenie dôvodnosti odvolania podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. nepostačujúce. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolanie odkazujúce na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. označil za právne nedôvodné. 11 3 Obo 64/2011 Pri posúdení odvolacieho dôvodu s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., t. j., ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je na základe obsahu predmetného odvolania moţné vychádzať iba zo skutočnosti, či ţalobca tým, ţe konkrétne uviedol, ktoré právne úkony ţalovaného odporuje z dôvodu prevedenia za niţšiu hodnotu / uvedené kúpne ceny / ako boli znalecky ocenené, uniesol dôkazné bremeno preukázaním, ţe sa jedná o odporovateľné právne úkony. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku teda je, či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobca neuniesol jeho dôkazné bremeno na preukázanie úspešnej odporovateľnosti s poukazom na ustanovenie § 15 ZKV, teda zmenšenie majetku dlţníka a v dôsledku toho ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. Základnou otázkou je, či odvolací dôvod ţalobcom označený v spojení s ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je dôvodný, teda či rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, ţe ţalobca nepredloţil dôkazy, ktorými by preukázal odporovateľnosť právneho úkonu, teda v dôsledku ktorého konkrétneho právneho úkonu dlţníka neboli pohľadávky veriteľov pre nedostatok majetku uspokojené vôbec, alebo len čiastočne. Otázkou teda je, či prvostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia, keď prvostupňový súd konštatoval, ţe je vecou ţalobcu preukázať, ţe právnym úkonom dlţníka boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní zákonom stanoveným spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré mali veritelia voči dlţníkovi uţ v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlţníkom, ţe ukrátenie sa netýka pohľadávok tých veriteľov, ktorých postavenie veriteľov zaniklo. Z odvolania ako aj z obsahu predloţených dôkazov vyplýva, ţe ţalobca odporovateľnosť ním navrhnutých právnych úkonov odvodzuje od skutočnosti, ţe sa nimi dlţník zbavil prakticky celého svojho majetku nevyhnutného na vykonanie jeho podnikateľskej činnosti, ţe týmito právnymi úkonmi dlţník prehĺbil jeho platobnú neschopnosť a následne vstúpil do konkurzu 12 3 Obo 64/2011 zníţením konkurznej podstaty spôsobenej rozdielom aktív a pasív v hodnote 16 187 407,06 Sk. Z uvedeného tvrdenia však nie je zrejmé, ktorým právnym odporovaným ţalobcom bol ukrátený veriteľ pri konkrétnej vymáhateľnej pohľadávke, ktorú si v konkurznom konaní zákonom stanoveným spôsobom prihlásil. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, ţe konkurz na majetok Poľnohospodárske druţstvo Dolná Nitra, sídlo Veľký Cetín bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave uznesením č. k. Z-2-3K 290/1996 zo dňa
  52. Z ustanovenia § 15 ods. 1 ZKV zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení vyplýva, ţe konkurzný veriteľ, alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné, a ţe toto právo má konkurzný veriteľ, alebo správca aj vtedy ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ vymáhateľný alebo ak uţ bol uspokojený. Odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Z predloţených dokladov je zrejmé, ţe ţalobca odporuje právne úkony, kúpne zmluvy uvedené v ţalobe uzavreté v roku 1996, teda jeden rok pred vyhlásením konkurzu, dohodu o vydaní majetku druţstva, kúpno-predajnú zmluvu č. 28/EP/94 zo dňa
  54. 1994, ktorou došlo k prevodu zásob poľnohospodárskych prác a prevodu zvierat v hodnote 12 348 627 Sk. Z kúpnych zmlúv, ktoré ţalobca odporuje je zrejmé, ţe tieto boli uzatvorené medzi predávajúcim zastúpeným predsedkyňou druţstva Ing. K. a členom predstavenstva Ing. D. a na strane kupujúceho konateľom spoločnosti A., spol. s r. o. Ing. M. J.. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 je zrejmé, ţe ide o právne úkony, ktoré dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Z predloţených dôkazov však nie je zrejmé, či dlţník mal v úmysle týmito právnymi úkonmi ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, nakoľko zo ţiadneho dokladu nie je zrejmé, ktorého konkurzného veriteľa mal dlţník v úmysle ukrátiť. Nie je ani zrejmé, ţe tento úmysel musel byť druhej strane známy. Je pravdou, ţe za kupujúceho kúpne zmluvy podpísal 13 3 Obo 64/2011 konateľ spoločnosti ţalovaného Ing. J., ktorý na základe ţivnostenského listu zo dňa
  56. 1993 bol zároveň schválený zástupca pre ţivnosť odborné prevádzkovanie ţivnosti u dlţníka. Tento fakt podľa odvolacieho súdu nezakladá dôvod pre úspešné odporovanie predmetných právnych úkonov podľa ustanovenia § 15 ods. 2 ZKV, nakoľko na základe tohto nie je moţné odvodiť, ţe Ing. J. pri uzavieraní kúpnych zmlúv musel byť známy úmysel dlţníka jeho veriteľa ukrátiť. Odvolací súd, čo sa týka dohody uzavretej dňa
  58. 1995 sa stotoţnil s názorom, ţe u tejto nebola splnená hmotnoprávna podmienka, tri roky pred vyhlásením konkurzu. Z predloţených dokladov nie je ani celkom jednoznačné, ţe právnymi úkonmi, ktoré ţalobca predmetnou ţalobou odporuje, aj keď hodnota prijatá dlţníkom bola niţšia ako bola ich priemerná hodnota v čase vykonania právneho úkonu sa dlţník v dôsledku tohto právneho úkonu do úpadku dostal. Z tvrdení uvádzaných ţalobcom nie je sporné, ţe predmetné nehnuteľnosti boli predané za niţšiu cenu ako boli ocenené, čo však neznamená, ţe hodnota prijatá za tieto nehnuteľnosti bola niţšia ako bola ich priemerná hodnota v čase vykonania sporných právnych úkonov. Z predloţených dokladov nie je ani zrejmé, ţe práve vykonaním namietaných právnych úkonov, ktoré ţalobca odporuje sa dlţník dostal do úpadku a následne do konkurzu. Toto i keď ţalobca v jeho odvolaní tvrdí, ţiadnym dôkazom nepodloţil. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného skutkového stavu dospel k záveru, ţe prvostupňový súd správne konštatoval, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na úspešné odporovanie právnych úkonov a napadnutý rozsudok z jeho správnych dôvodov podľa § 219 O. s. o. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal 2 857,54 eur / jeden úkon právnej sluţby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení + reţijný paušál 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky /. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné 14 3 Obo 64/2011 V Bratislave
  59. novembra 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.