2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, ţe navrhovateľke, ktorá nemala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní namietala, ţe na predmetnom pozemku sa individuálna bytová výstavba nerealizovala, v súčasnosti je tam záhrada a ţiada priznať náhradu výdavkov, ktoré jej v súvislosti s kúpnopredajnou zmluvou vznikli. Na výzvu súdu podané odvolanie doplnila podaním z 19.11.2010, v ktorom uviedla, ţe odvolanie podáva z dôvodu, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2 písm. f/ OSP. Odporca uviedol, ţe sa domáha nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom
l písm. j/ zákona č. 503/2003 Z. z., ona si však uplatňuje nárok na navrátenie z právneho dôvodu
l písm. l/ tohto zákona, čím sa odporca vôbec nezaoberal. Zmluvu, ktorá bola uzavretá 26.7.1971 nikdy nepodpísala a úhradu za pozemok vo výške 2.052 Kčs prevzala z depozitu aţ 23.3.1977 z dôvodu, ţe bola aţ v tomto čase informovaná o tom, ţe nie je vlastníčkou pozemku a uloţené peniaze by v prípade neprevzatia prepadli v prospech štátu. Navrhla preto vydanie nového rozsudku, ţe spĺňa podmienky ustanovenia § 3 ods. l písm. l/ zákona, navracia sa jej vlastníctvo k pozemku a priznáva právo na náhradu za pozemok v k. ú. T. k parcele Eč. 1109/3, z ktorej pozostávajú CKN parcely č. 607, orná pôda na LV č. X. fyzickej osoby, CKN č. 606/1 záhrada na LV č. X. fyzickej osoby a CKN č. 605, zast. plochy na LV č. X. fyzickej osoby. Zároveň ţiada priznať nemajetkovú ujmu vo výške 400 € a náhradu trov konania. 4 10Sţr/8/2011 Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, ţe pred vydaním svojho rozhodnutia č. 2010/143-004/A02 zo dňa 23.3.2010 mal za preukázané, ţe navrhovateľka predmetnú parcelu predala čsl. štátu kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 26.7.1971. Preto navrhovateľku vyzval k preukázaniu, ţe kúpno-predajná zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a ţe spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. j/ zákona. Pretoţe navrhovateľka nepreukázala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatvorení zmluvy, správny orgán rozhodol o nevrátení vlastníctva k pozemku a nepriznaní práva na náhradu
zákona č. 503/2003 Z.z. Odporca nemohol uplatnený nárok posudzovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. l/ zákona, ako sa domáha navrhovateľka vo svojom odvolaní, pretoţe
tohto ustanovenia sa posudzujú nároky na navrátenie vlastníctva k takým pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. V prípade navrhovateľky však jednoznačne došlo k odpredaju predmetného pozemku kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 26.07.1971 medzi ňou a čsl. štátom, preto bol odporca povinný posudzovať nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline potvrdil ako súladný so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2011 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol, ţe navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ţe sa jej nenavracia vlastníctvo k pozemku a nepriznáva právo na náhradu za pozemok EN č. 1109/3 v k. ú. T., pretoţe nebolo preukázané, ţe kúpnopredajnú zmluvu z 26.07.1971 s čsl. štátom v zastúpení ONV Turzovka uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podstatou podaného odvolania je tvrdenie, ţe správny orgán nemal nárok navrhovateľky posudzovať
1 písm. j/ 5 10Sţr/8/2011 cit. zákona, lebo si je sama vedomá, ţe by jej nárok v takom prípade neobstál, ale
1 písm. l/ zákona.
1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ako vyplýva z obsahu spisu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis odporcu, navrhovateľka si
l zákona uplatnila v zákonnej lehote nárok o navrátenie vlastníctva k pozemku EN č. 1109/3 v katastrálnom území T. K návrhu nedoloţila ţiadne 6 10Sţr/8/2011 doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok, ani z neho nebolo zrejmé, z akého právneho dôvodu svoj nárok uplatňuje. Keďţe nereagovala ani na výzvy správneho orgánu, odporca vydal dňa 25.6.2007 pod č. 2007/223-006/A2 rozhodnutie o nepriznaní vlastníctva k pozemkom a nepriznaní práva na náhradu z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Na odvolanie navrhovateľky krajský súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, ţe musí doskúmať, či v rozhodnom období z vlastníctva pôvodného vlastníka prešla parcela EN č. 1109/3 v k. ú. T. do vlastníctva štátu, a ak áno, akým spôsobom a následne rozhodnúť, či má navrhovateľka právo na vydanie predmetnej nehnuteľnosti, resp. právo na náhradu. Správny orgán z vyţiadaných správ zistil, ţe navrhovateľka uzatvorila dňa 26.7.1971 kúpnopredajnú zmluvu s vedúcim OÚ NV Turzovka a s predsedom MsNV Turzovka, ktorou predala parcelu EN č. 1109/3 o výmere 342 m2 za náhradu 2.050 Kčs. So zistenou skutočnosťou oboznámil navrhovateľku a ţiadal ju o preukázanie, ţe zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo by zakladalo právny dôvod na navrátenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, resp. priznanie práva na náhradu
1 písm. j/ zákona. Napriek riadnemu poučeniu navrhovateľka existenciu takéhoto dôvodu nepreukázala, a ani netvrdila. Z obsahu spisu moţno tieţ zistiť, ţe predmetný pozemok zapísaný v EN pod č. 1109/3 lúky o výmere 492 m2 navrhovateľka získala kúpnopredajnou zmluvou uzavretou vo forme notárskej zápisnice dňa 3.2.1969 od A. K., rod. P. za kúpnu cenu 2.440 Kčs. Preto, keď tento pozemok (ale len o výmere 342 m2) navrhovateľka predala čsl. štátu v správe MNV Turzovka pod individuálnu bytovú výstavbu na základe kúpnej zmluvy z 26.07.1971 za v zmluve uvedenú cenu 2.050 Kčs, čo bolo v súlade s vtedy platným cenovým predpisom, nemoţno dospieť k záveru, ţe išlo o zmluvu uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok. Odvolací súd sa preto stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe na základe takto zisteného skutkového stavu navrhovateľke nevzniklo právo na vrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku a preto rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne. Navrhovateľka ani v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu nenamietala posúdenie jej nároku
1 písm. j/ zákona, ani neuviedla také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na posúdenie jej nároku
1 písm. l/ zákona. 7 10Sţr/8/2011 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Keďţe navrhovateľka napriek výzvam správneho orgánu a dlhotrvajúcemu správnemu konaniu bola nečinná a nepredloţila dôkazy, ktoré by preukazovali jej nárok, neuniesla v konaní dôkazné bremeno. Ani na oznámenie správneho orgánu, ktorý sám z vyţiadaných správ zistil, ako prešla predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva štátu, netvrdila, ţe kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ani nikdy netvrdila, ţe predmetná nehnuteľnosť jej bola vyvlastnená. Nepoprela ani prijatie kúpnej ceny uvedenej v zmluve. Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právneho názoru vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto za tohto stavu veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1 a 2 OSP potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala úspech a ţalovaný na ich náhradu nemá zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.