zákona č. 58/1969 Zb., a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup štátu. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 21. októbra 2010 sp. zn. 3 Co 146/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci a správny je aj jeho právny záver,
ktorého neboli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom
zákona č. 58/1069 Zb. O trovách odvolacieho 2 7 Cdo 94/2011 konania rozhodol
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, že ho nepredvolal na pojednávanie dňa 21. októbra 2010 a že v rozsudku ( jeho záhlaví ) uviedol ako jeho zástupkyňu JUDr. I. Á., napriek tomu, že ho v konaní nezastupovala. Ďalej namietal neúplnosť skutkových záverov, iné (nešpecifikované ) vady konania , ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Trval na tom, že nesprávnym úradným postupom súdov v označených konaniach mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá odporca
zákona č. 58/1069 Zb. V opakovaných podaniach (označených za doplnenie a opravy dovolania ) upravoval jej výšku. Odporca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej 3 7 Cdo 94/2011 stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3, 4. Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky
3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je
p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p, ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konania konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) . Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd ho nepredvolal na pojednávanie dňa 21. októbra 2010 z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa
2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku pritom oznámil v súlade s § 156 ods. 3 O. s. p. ( čl. 245 ). 4 7 Cdo 94/2011 Zákon č. 384/2008 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok , s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214 O. s. p. tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).
1 O. s. p. na konanie začaté pred
1 O. s. p. (krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol
s. p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ), odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcom platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
p. opravil. Na námietku dovolateľa spochybňujúcu úplnosť skutkových záverov , či nedostatočné zistenie skutkového stavu možno uviesť, že
ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových záverov súdmi nižšieho stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou , v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť
zásady ústnosti a priamosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní ( § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p. – „dokazovanie však nevykonáva“ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, ale nezakladali by prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V preskúmavanej veci o takýto prípad nešlo. Rovnako prípustnosť dovolania sama osebe nezakladá ani tzv. iná 6 7 Cdo 94/2011 vada konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( navrhovateľom ani nekonkretizovanej ). Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. dovolanie ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. Úspešnému odporcovi dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22.novembra 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.