Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 147/2011 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloleté deti S., N. nar. X., M. nar. X. a S. nar. X. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny v K., deti rodičov: nebohej matky Mgr. S. S., zomrelej X. a otca Mgr. M. S. , bývajúceho v Č., zastúpeného JUDr. G. Č., advokátkou v K., za účasti starej matky K. K., bývajúcej v K.K., zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou v K., o zmenu styku starej matky s maloletými deťmi, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 12 P 119/2009 , o dovolaní starej matky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2011 sp. zn. 8 CoP 29/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z
- novembra 2010 č. k. 12 P 119/2009 – 103 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 12 P 207/2006 z
- mája 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 291/2007 zo
- mája 2008 v časti týkajúcej sa úpravy styku maloletých detí so starou matkou tak, že stará matka je oprávnená stýkať sa s maloletou N. a maloletou S. každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od
- 00 hod. do
- 00 hod. s tým, že stará matka maloleté deti prevezme v určenom čase a v mieste bydliska otca , ktorý je povinný maloleté deti na styk so starou matkou pripraviť a v určenom čase ich stará matka v bydlisku otca vráti. Styk maloletého M. so starou matkou neupravil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Pri úprave styku maloletej N. a maloletej S. so starou matkou vychádzal zo záverov znaleckého posudku z
- 2010 č. 2 7 Cdo 147/2011 14/2010 ( znalca Mgr. B. B. ) , podľa ktorých vzťah medzi maloletými deťmi a starou matkou je síce poznačený negatívnym vzťahom medzi ich otcom a starou matkou, ale k jeho narušeniu nedošlo a úprava styku je v záujme maloletých detí. Styk starej matky s maloletým M. neupravil vzhľadom na jeho názorovú vyhranenosť a identifikáciu s otcom prihliadnuc pritom aj na jeho pohlavie. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca maloletých detí rozsudkom z
- júna 2011 sp. zn. 8 CoP 29/2011 rozsudok súdu prvého súdu zmenil tak, že styk starej matky s maloletou N. a maloletou S. neupravil, čím zmenil aj rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z
- 2007 sp. zn. 12 P 207/2006 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
- 2008 sp. zn. 7 CoP 291/
- Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Odvolanie starej matky ( vo výroku, ktorým neupravil jej styk s maloletým M. ) ako oneskorene podané odmietol ( § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ). Uviedol, že povinnosťou súdu bolo v prvom rade skúmať, či úprava styku medzi maloletými deťmi a starou matkou je v záujme detí a či si ju vyžadujú pomery v rodine. V porovnaní so súdom prvého stupňa dospel ale k inému záveru, že narušenie vzťahov medzi deťmi a starou matkou vo všetkých smeroch vylučuje vhodnosť akejkoľvek úpravy styku medzi nimi. Za vhodnejší stimul pre obnovenie vzťahov medzi deťmi a starou matkou ( ako úprava styku súdom ) považoval stretnutia starej matky s deťmi na základe ich slobodného a spontánneho rozhodnutia , ktoré budú zároveň dostatočne rešpektovať aj rodičovské práva otca. Zdôraznil, že otec má nielen výchovné práva ,ale aj povinnosti . Jednou z nich je vychovávať deti k úcte a láske k starým rodičom a byť deťom vzorom vlastným správaním. Pretože väzby medzi otcom a maloletými deťmi na jednej strane a starou matkou na strane druhej boli v posledných rokoch značne oslabené a narušené ich vzájomnými konfliktmi riešenými aj prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia a ingerencie polície, najmä v tejto adaptačnej fáze, bude treba pristupovať k ich obnoveniu nenásilne, postupne s rešpektovaním záujmov detí ( aj keď pod vplyvom otca ). O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku, ktorým styk starej matky s maloletými deťmi N. a S. neupravil , podala dovolanie stará matka. Navrhla ho v tejto časti zmeniť tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku . Namietala , že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 3 7 Cdo 147/2011 písm. f/ ) postupom odvolacieho súdu spočívajúcim v nepreskúmateľnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia o neupravení jej styku s maloletými deťmi . Otec maloletých detí navrhol dovolanie ako nezákonné, zmätočné a podané v rozpore s § 238 ods. 4 O. s. p. odmietnuť. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 242a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom vo veci upravenej zákonom o rodine ( vo veci úpravy styku starej matky s maloletými deťmi ). Podľa § 238 ods. 4 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností , alebo o pozastavení ich výkonu , o priznaní rodičovských práv a povinností rodičov maloletému rodičovi dieťaťa , o určení rodičovstva , o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Podľa citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej zákonom o rodine ( a nejde o výnimky z neprípustnosti dovolania ). S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo 4 7 Cdo 147/2011 vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ O. s. p. ( ide o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolateľka nenamietala a neboli zistené ani dovolacím súdom . Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemožno. Stará matka maloletých detí namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f / O. s. p. ) nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutej časti a nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Pod odňatím možnosti konať pred súdom teba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv , priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti , treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán ( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri napr. I. ÚS 46/05 ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku a vo vyjadrení k nemu , ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( II. ÚS 78/05 ). Zo spisu pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku v dovolaním napadnutej časti uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania , stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa odvolateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa k nemu vyjadrila stará matka , čoho sa domáhala a čím argumentovala, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti mal preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení , citoval právne predpisy , ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery , ktorými sa dovolací súd z hľadiska ich vecnej správnosti nezaoberal. Teda odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti spĺňa parametre odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Preto nebolo porušené právo dovolateľky na spravodlivé súdne konanie ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , čl. 6 5 7 Cdo 147/2011 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ), ktoré zahŕňa aj právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu v dovolaním napadnutej časti ( neupravenia styku s maloletými deťmi ) a nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Len nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia by mohol byť považovaný za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa tohto ustanovenia ( pozri III. ÚS 198/2011 ), ale o taký prípad v predmetnej veci nejde. Vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom vyhodnotení vykonaného dokazovania treba uviesť, že podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť tiež sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. ( nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné ( pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. ). Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie starej matky maloletých detí ako také, ktoré smeruje proti časti rozhodnutia , proti ktorej nie je prípustné, odmietol. Pritom , riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- 6 7 Cdo 147/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta