1 O.s.p. 3 4 Cdo 216/2009 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého príslušenstvo veci je tvorené samostatnými vecami, ktoré môţu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ţe ich právny reţim nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej. Dôvodil, ţe príslušenstvo veci má síce priamo zo zákona povahu samostatnej veci, avšak svojím hospodárskym účelom sa viaţe na hlavnú vec. Príslušenstvo veci zdieľa teda osud hlavnej veci bez ohľadu na to, či účastníci záväzkovo - právneho vzťahu toto príslušenstvo hlavnej veci priamo v právnom úkone identifikovali, alebo len uviedli, ţe ide o vec s príslušenstvom, poprípade dokonca sa o príslušenstve hlavnej veci vôbec nezmienili. Za správny preto povaţuje názor, podľa ktorého právne úkony týkajúce sa hlavnej veci, sa zásadne vzťahujú aj na jeho príslušenstvo. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 133/2001 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 141/1995. Keďţe v danej veci vedľajšia stavba, na ktorej došlo k poistnej udalosti, spĺňa zákonom stanovené predpoklady príslušenstva v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ţalovaná bola povinná poistné plnenie poskytnúť, pokiaľ na tejto stavbe došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vznikla škoda. Navyše skutočnosť, ţe predmetom poistenia bola aj vedľajšia stavba, vyplýva aj priamo zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. B. O. za účelom poskytnutia úveru, na ktorý predmetná poistná zmluva, čo do rozsahu poistného krytia a predmetu poistenia odkazuje. Okresný súd a následne aj odvolací súd vychádzali preto z nesprávneho záveru, ţe predmetom poistenia nebola aj vedľajšia stavba a z nesprávneho právneho názoru, keď vyvodili záver, ţe príslušenstvo veci v tomto prípade „nepodlieha právnemu úkonu hlavnej veci“ (a pokiaľ by to malo byť inak, malo to byť výslovne uvedené v poistnej zmluve) a teda, ţe pod rozsah poistného krytia nespadá vedľajšia stavba ako príslušenstvo stavby hlavnej. Navrhli, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe v danom prípade poistnú zmluvu je potrebné posudzovať samostatne a oddelene od ostatných záväzkových právnych vzťahov (zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záloţného práva). Predmetom poistenia bol nepochybne len rodinný dom súpisné č. X., čo dokazuje aj skutočnosť, ţe len vo vzťahu k tomuto predmetu poistenia bol dojednaný druh poistenia, bolo identifikované poistné riziko a stanovená poistná suma a v nadväznosti na poistnú sumu výška poistného. Ak by mala byť 4 4 Cdo 216/2009 predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy aj vedľajšia stavba, museli by byť vyššie uvedené „pojmové znaky“ poistnej zmluvy osobitne dojednané aj vo vzťahu k nej, čo sa však nestalo. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný Ing. B. O. uviedla, ţe jeho predmetom je len analýza a ocenenie rodinného domu. Analýza neobsahuje ţiaden údaj vo vzťahu k vedľajšej stavbe. Je preto nepochopiteľné, ţe ţalobca sa s odkazom na tento znalecký posudok snaţí dokázať, ţe predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy bola aj vedľajšia stavba. V súvislosti s poukazom ţalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 133/2001 uviedla, ţe z dôvodu nejednotnosti judikatúry v otázke, či príslušenstvo veci zdieľa právny osud hlavnej veci, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp. zn. 31 Cdo 1772/2000 vyslovil právny názor, podľa ktorého príslušenstvo tvoria veci samostatné, ktoré môţu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ich právny reţim nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej. Právny názor vyslovený v rozsudku krajského súdu, podľa ktorého sa poistenie bez ďalšieho nevzťahuje aj na vedľajšiu stavbu ako príslušenstva rodinného domu (hlavnej veci), ak predmetom poistenia bol len tento rodinný dom, povaţovala za správny. Navrhla preto, aby dovolací súd zamietol dovolanie ţalobcu a priznal jej trovy dovolacieho konania, ktoré aj riadne vyčíslila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd vymedzuje vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.) zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre riešenie ktorej pripúšťa dovolanie. V takomto prípade dovolateľ môţe dovolanie odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V prípade, ak odvolací súd dovolanie pripustí, dovolací súd nie je oprávnený na riešenie skutkových otázok; na ich riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.). V posudzovanej veci dovolací súd bol preto v rámci dovolacieho prieskumu povolaný skúmať len správnosť právneho záveru odvolacieho súdu v ním vymedzenej právnej otázke (nebol oprávnený skúmať 5 4 Cdo 216/2009 skutkový záver odvolacieho súdu, týkajúci sa predmetu poistenia majetku podľa poistnej zmluvy). Odvolací súd za otázku zásadného právneho významu povaţoval to, či v prípade poistnoprávneho vzťahu (poistenia majetku) príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšia stavba) (ne)sleduje bez ďalšieho právny reţim hlavnej veci (rodinného domu) a teda, či v prípade, ak dôjde k poisteniu hlavnej veci (rodinného domu), (ne)dochádza automaticky k poisteniu aj jej príslušenstva (vedľajšej stavby). Sám túto právnu otázku vyriešil tak, ţe právny reţim príslušenstva veci, ktorou je vedľajšia stavba, nesleduje zo zákona bez ďalšieho reţim veci hlavnej, ktorou je rodinný dom. Ak preto v danom prípade predmetom poistenia bol len rodinný dom (dovolací súd povaţuje tento skutkový záver za správny), nedochádza bez ďalšieho k poisteniu aj jeho príslušenstva t.j. vedľajšej stavby, pokiaľ v zmluve nie je uvedené niečo iné. S týmto právnym záverom vysloveným odvolacím súdom v danej veci sa dovolací súd stotoţňuje a povaţuje ho za správny. Za správne a podstatu veci vystihujúce povaţuje dovolací súd aj dôvody uvedené v jeho rozhodnutí, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Dovolací súd k týmto dôvodom dodáva, ţe poistenie majetku (§ 806 a nasl. OZ) je jedným zo základných druhov poistenia, v rámci ktorého moţno poistiť aj nehnuteľný majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú. V prípade vzniku poistnej udalosti treba predovšetkým zistiť, či sa týka poistenej veci. Poistená vec musí byť preto v poistnej zmluve určená tak, aby o tom, čo je predmetom poistenia, nevznikli ţiadne pochybnosti. Spravidla treba poistenú vec označiť určitými identifikačnými znakmi (napr. v prípade nehnuteľnosti označením, o aký druh nehnuteľnosti ide, uvedením súpisného alebo evidenčného čísla a pod.). Predmet poistenia je, okrem iného, významný aj v tom, ţe určuje obsah „pojmových znakov“ ako druh poistenia, poistné riziko, poistnú sumu a v nadväznosti na ňu výšku poistného, cez ktoré sa zmluva stáva poistnou zmluvou v zmysle jej zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovenia § 788 ods. 1 OZ. Z uvedených úvah je teda zrejmé, ţe z podstaty a povahy poistenia majetku vyplýva naliehavá poţiadavka, v poistnej zmluve presne určiť (dohodnúť), čo je predmetom poistenia. 6 4 Cdo 216/2009 Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uţívali. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Vzhľadom na špecifickosti poistenia, ako aj potreby určitosti, maximálnej právnej istoty a zrozumiteľnosti úpravy týchto vzťahov, často i po dlhšom časovom odstupe, zákon vyţaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu zásadne písomnú formu poistnej zmluvy (§ 791 ods. 1 OZ
40 ods. 1 OZ). Dovolací súd sa stotoţňuje s odvolacím súdom v tom, ţe príslušenstvo tvoria veci samostatné a ţe príslušenstvo môţe byť samostatným predmetom právnych vzťahov, včítane poistnoprávneho vzťahu. Keďţe platné právo nemá ustanovenie o tom, ţe by v prípade, ak predmetom poistenia je vec hlavná (rodinný dom), sa poistenie vzťahovalo bez ďalšieho na príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšiu stavbu), moţno (aj vzhľadom na vyššie uvedené) súhlasiť s názorom odvolacieho súdu v tom, ţe v takomto prípade príslušenstvo nesleduje zo zákona bez ďalšieho právny reţim veci hlavnej. K tomu, aby predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy bolo aj príslušenstvo hlavnej veci, ktorou je vedľajšia stavba, je vţdy potrebné, aby účastníci tohto právneho vzťahu prejavili zákonom predpísaným spôsobom vôľu predmetom poistenia urobiť aj toto príslušenstvo. Ak prejav vôle účastníkov k dosiahnutiu takéhoto predmetu poistenia chýba, poistné krytie nezahŕňa popri hlavnej veci (rodinného domu) automaticky aj jej príslušenstvo, ktorým je vedľajšia stavba. Opačný názor, podľa dovolacieho súdu, nemá oporu v ţiadnom ustanovení platného práva. V posudzovanej veci odvolací súd zaujal správny právny názor, ţe v prípade poistnoprávneho vzťahu (poistenia majetku) príslušenstvo veci hlavnej (vedľajšia stavba) nezachováva bez ďalšieho právny reţim hlavnej veci (rodinného domu) a teda, ak bola predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy z X. iba hlavná vec, ktorým bol rodinný dom, poistné krytie sa nevzťahuje automaticky aj na jej príslušenstvo - vedľajšiu stavbu. Keďţe v danom prípade poistná udalosť vznikla na vedľajšej stavbe, ktorá ako príslušenstvo rodinného domu č. súpisné X., nebola predmetom poistenia, odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe ţalovaný nie je povinný poskytnúť ţalobcovi poistné plnenie z poistnej udalosti, ktorá sa podľa vyššie označenej poistnej zmluvy, netýka poistenej veci. 7 4 Cdo 216/2009 So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobca napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalovanej vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby činí sumu 161,01 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie k dovolaniu zo 14. apríla 2009 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), zvýšená o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 30,59 Eur a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 6,95 Eur. Celkove vznikli ţalovanej trovy v sume 198,55 Eur, ktoré je ţalobca povinný zaplatiť na účet advokáta ţalovanej vedený v T., č. X. do troch dní (§ 149 ods. 1 O.s.p.
4 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. apríla 2011 JUDr.Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.