1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .
2, ods. 5 Tr. por., § 1 ods. 3, § 12 ods. 1, ods. 3 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom v čase vykonávania úkonov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.") sa ustanovenému obhajcovi JUDr. I. P., advokátovi, AK so sídlom L., m. č. R., priznáva A/ tarifná odmena za úkony právnej služby v roku 2010 1/ dňa 28.01.2010 prevzatie a príprava obhajoby vrátene prvej porady s klientom........................................................120,23 Eur 2/ písomné podanie z 23.02.2010 vo veci samej na základe výzvy súdu......................................................................120,23 Eur 3/ písomné podanie k súdu k znaleckému dokazovaniu z 3.3.2010.......120,23 Eur 4/ písomné podanie k súdu vo veci samej z 9.3.2010............................120,23 Eur 5/ dňa 22.03.2010 účasť na hlavnom pojednávaní od 9:12 hod. do 12:54 hod ............................................................240,46 Eur 6/ pís. podanie k súdu na odňatie a prikázanie veci z 23.03.2010.........120,23 Eur 7/ dňa 23.03.2010 účasť na hlavnom pojednávaní od 9:06 do 10:29 hod., od 10:45 do 12:08 hod., od 13:06 do 16:05 hod.......................................................................360,69 Eur 2 5 Tost 24/2011 8/ dňa 24.03.2010 účasť na hlavnom pojednávaní od 9:07 do 11:43 hod., od 11:53 do 13:07 hod., od14:05 do 15:57 hod., od 16:17 do 18:54 hod.................................601,15 Eur 9/ dňa 25.03.2010 účasť na hlavnom pojednávaní od 9:12 do 10:23 hod., od 10:40 do 12:39 hod., od 13:41 do 15:24 hod......................................................................360,69 Eur 10/ dňa 26.03.2010 účasť na hlavnom pojednávaní od 9:06 do 11:12 hod., od 11:27 do 13:23 hod..................................240,46 Eur 11/ dňa 29.03.2010 účasť na hlavnom pojednávaní od 9:03 do 11:09 hod., od 11:24 do 12:35 hod., od 13:35 do 15:02 hod., od 15:16 do 16:36 hod................................360,69 Eur 12/ dňa 30.
času vykonania úkonu vychádzajúc z ust. § 14 ods. 1, písm. c/, resp. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., hoci samotný úkon – štúdium spisového materiálu moţno z hľadiska povahy a účelu povaţovať za najbliţší jedine úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby“
1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., za ktorý mu odmena bola priznaná. 6 5 Tost 24/2011 Ďalej prvostupňový súd obhajcovi nepriznal odmenu za porady s obţalovaným Ing. M. uplatnené v návrhu pod číslami 2, 3, 4, 13, 14, 15,18, 30, 31, 37, 44 a 48. Odôvodnil to tým, ţe obhajca ani v tomto prípade nepredloţil ţiadne doklady, resp. potvrdenia, ktoré by dané stretnutia, resp. rokovania potvrdzovali. Poukázal na to, ţe je beţnou praxou, ţe klient v prípade ex offo obhajcu tomuto potvrdzuje doklady - potvrdenia o vykonaných stretnutiach - za účelom prípravy obhajoby s tým, ţe pri priznávaní odmeny za právny úkon tohto typuje, je nevyhnutné, aby mal súd zároveň nejaký podklad, na základe ktorého by mohol rozhodnúť aj o priznaní odmeny za dĺţku trvania úkonu (či rokovanie presiahlo hodinu alebo nie). Prvostupňový súd ďalej obhajcovi nepriznal odmenu za úkony označené v návrhu pod číslami 12 a 25, uplatnené v súvislosti s podaním sťaţnosti pre prieťahy v súdnom konaní
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 7 5 Tost 24/2011 Náhradu za spotrebované pohonné hmoty v celkovej výške 380,60 Eur (20 x 19,03 Eur) súd obhajcovi nepriznal. Súd argumentoval tým, ţe obhajca ani po výzve nepredloţil ţiadne doklady o kúpe pohonných hmôt a ani iným spôsobom nepreukázal, aká bola cena pohonnej látky v deň nástupu na pracovnú cestu a tieţ, ţe základnú náhradu za jeden kilometer jazdy tzv. kilometrovné si v návrhu neuplatnil. Náhradu za stratu času
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. prvostupňový súd obhajcovi priznal v celom uplatnenom rozsahu vo výške 960,40 Eur. Proti tomuto uzneseniu podal ustanovený obhajca JUDr. I. P. včas sťaţnosť. V nej namietal nesprávnosť postupu prvostupňového súdu v tom smere, ţe mu nepriznal odmenu za štúdium spisového materiálu, hoci on ho skutočne študoval. Uviedol, ţe si spisový materiál prevzal od predchádzajúceho obhajcu JUDr. H. v sídle S., ţe materiál mal 8 zväzkov a on sa s nimi musel riadne oboznámiť, pričom časový rozsah štúdia povaţoval za primeraný. Popri tom vyhľadával a študoval aj iné materiály. Poukázal na to, ţe mu vyhláška č. 655/2004 Z. z. neustanovuje povinnosť študovať spisový materiál iba v budove súdu, navyše mu súd ani nebol ochotný zabezpečiť na účely študovania spisu vhodnú miestnosť. Je tieţ toho názoru, ţe odmenu účtoval správne ako hodinovú
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ţiadal preto priznať odmenu za štúdium spisového materiálu v celom uplatnenom rozsahu. Ďalej namietal nepriznanie odmeny za úkony v návrhu označené ako porady s klientom (pod č. 2, 3, 4, 13, 14, 15, 18, 30, 31, 37, 44 a 48). Opäť poukázal na to, ţe vyhláška č. 655/2004 Z. z. advokátovi neustanovuje povinnosť predkladať súdu písomné potvrdenie o tom, ţe s klientom naozaj rokoval. Obhajca bol toho názoru, ţe vzhľadom na obsiahlosť spisového materiálu i dĺţku pojednávaní sú porady s klientom nutnou súčasťou obhajoby. Avšak s poukazom na § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
ktorého, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej sluţby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí, ţiadal priznať odmenu iba za porady s klientom uvedené v návrhu pod číslami 13, 18, 30, 37, 44 a
jeho názoru mal byť v konaní pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku skôr opak pravidlom (zvýšenie odmeny aţ do 100 %), s poukazom na § 14f ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., lebo tento súd prejednáva mimoriadne náročné a skutkovo zloţité veci, za akú on povaţuje aj predmetnú trestnú vec obţalovaného Ing. F. M. a spol. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti napadnuté uznesenie zrušil a vo veci sám rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťaţnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť ustanoveného obhajcu JUDr. I. P. je sčasti dôvodná.
1 Tr. por., trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej 9 5 Tost 24/2011 osoby a poškodeného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom.
2 Tr. por. obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu
tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.
4 Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, o výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému
6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo; v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdny úradník. Aj keď v zmysle cit. § 553 ods. 4 Tr. por. o výške odmeny a náhrad rozhoduje súd, resp. orgán činný v trestnom konaní len na návrh ustanoveného obhajcu (uplatňuje sa tzv. dispozičná zásada), nemoţno prehliadať, ţe toto konanie je súčasťou trestného konania, a preto i v ňom platia základné zásady zakotvené v § 2 Trestného poriadku. Vychádzajúc z týchto zásad je predseda senátu pri rozhodovaní o trovách obhajoby povinný skúmať, či ustanovenému obhajcovi vznikol nárok na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov, či uplatnené úkony boli skutočne vykonané a v akom rozsahu. O tom, ţe v predmetnej trestnej veci ustanovenému obhajcovi nárok na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov vznikol nebolo pochýb. Sporným však zostal počet uplatnených úkonov, ich rozsah a náhrada hotových výdavkov. Ako prvé Najvyšší súd skúmal námietky ustanoveného obhajcu týkajúce sa nepriznaných úkonov právnych sluţieb. Niet pochýb o tom, ţe ak bol obhajca obvinenému ustanovený aţ v priebehu súdneho konania, je pre riadny výkon ním poskytovanej právnej pomoci nevyhnutným úkonom štúdium spisového materiálu, keďţe tento obhajca nemal moţnosť sa s trestným spisom zoznámiť tak, ako by mal v prípade, keby bol za obhajcu ustanovený uţ od začiatku trestného stíhania. 10 5 Tost 24/2011 Vzhľadom k tomu, ţe tento úkon nie je medzi úkonmi právnej sluţby v § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výslovne uvedený, je nutné taký úkon posudzovať s prihliadnutím na § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2010 za úkon právnej sluţby, ktorému je svojou povahou a účelom najbliţší úkon v podobe oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania, za ktorý úkon patrí odmena
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. počítaná ako hodinová. Nazeranie do spisov predstavuje významnú súčasť práva obvineného na obhajobu. V trestnom konaní je nazeranie do spisov upravené v § 69 Tr. por. Ten vymedzuje jednak okruh osôb, ktoré môţu v jednotlivých štádiách trestného stíhania do spisu nahliadať, ale stanovuje aj ďalšie pravidlá, ktoré je v súvislosti s nazeraním do spisu nutné dodrţiavať. Pod „nazeraním do spisu“ treba rozumieť nielen skutočné nazretie a prečítanie potrebných dokladov, ale aj robenie si poznámok, výpiskov a vyţadovanie odpisov, resp. kópií v spise sa nachádzajúcich dokumentov. Toto právo sa však vzťahuje len na tzv. základné trestné spisy, ktoré obsahujú dôkazy a rozhodnutia a nevzťahuje sa napr. na interné spisy policajtov, ani dozorový spis prokurátora, ani na zberné spisy vyšších súdov. Nazerať do spisov moţno len v úradných hodinách, spravidla v úradných miestnostiach a vţdy pod dozorom povereného pracovníka. Podrobnosti týkajúce sa nazerania do spisov v konaní pred súdom upravuje § 195 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. V zmysle § 195 ods. 6 veta prvá cit. vyhlášky, o nazretí do súdneho spisu vyhotoví poverený zamestnanec súdu uvedený v odseku 1 úradný záznam
vzoru č. 1 uvedeného v prílohe č. 4 citovaného predpisu. Nielen z výkladu ustanovenia § 69 Tr. por., ale predovšetkým z logiky veci potom vyplýva, ţe do trestného spisu moţno nahliadnuť (resp. tento študovať) len pred orgánom činným v trestnom konaní (ak ide o tzv. vyšetrovací spis), resp. pred súdom (ak ide o tzv. súdny spis), lebo oni vedú trestné konanie a okrem nich nik iný originálom spisového materiálu nedisponuje. V trestnom konaní preto nazeranie do spisov, resp. ich štúdium moţno povaţovať za úkon právnej sluţby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. len vtedy, ak tento úkon korešponduje s ustanovením § 69 Tr. por., a teda k nemu dochádza pred orgánom činným v trestnom konaní, resp. pred súdom. Podkladom pre priznanie odmeny za tento úkon 11 5 Tost 24/2011 právnej sluţby je potom úradný záznam, ktorý musí príslušný orgán o nahliadnutí do spisu spísať. Ak ustanovený obhajca v rámci obhajoby študuje, resp. nahliada do materiálov inak neţ v zmysle § 69 Tr. por., napr. tým, ţe študuje fotokópie časti spisu, ktoré má k dispozícii, alebo študuje poznámky obvineného, judikatúru či iné materiály získané od obvineného alebo inak (z kníh, periodík alebo internetu), o ktorých sa domnieva, ţe s vecou súvisia, nemoţno túto jeho činnosť povaţovať za úkon právnej sluţby
8 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júna 2010, ale ide vlastnú prípravu obhajoby, za ktorý mu patrí odmena
1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Správne preto Špecializovaný trestný súd ustanovenému obhajcovi odmenu za štúdium časti spisového materiálu v priestoroch jeho advokátskej kancelárie (úkony v návrhu označené pod číslami 5. – 12.) nepriznal, aj keď z hľadiska subsumovania tohto úkonu pod príslušné ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Rovnako správne postupoval Špecializovaný trestný súd, keď ustanovenému obhajcovi nepriznal odmenu za porady s obţalovaným Ing. F. M.. S odôvodnením tohto postupu v napadnutom uznesení sa Najvyšší súd plne stotoţňuje a len pre úplnosť uvádza, ţe sťaţnostná námietka ustanoveného obhajcu, ţe mu povinnosť vyhotoviť záznam o porade s klientom „z ničoho nevyplýva“, nekorešponduje s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
ktorého je advokát povinný viesť primeranú dokumentáciu o poskytovaní právnych sluţieb. To platí o to viac, ak ide o povinnú obhajobu, ktorú hradí štát z prostriedkov štátneho rozpočtu. Navyše zo špecifikácie trov je zrejmé, ţe viaceré porady s obţalovaným Ing. F. M., konkrétne v dňoch
ktorého ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie 12 5 Tost 24/2011 a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej sluţby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Ani sťaţnostná námietka obhajcu vo vzťahu ku kráteniu odmeny za účasť na pojednávaniach v dňoch 24. a 28. júna 2010 nie je dôvodná, nakoľko v tomto prípade prvostupňový súd správne povaţoval za “čas pojednávania” len čistý čas strávený advokátom na pojednávaniach, po odpočítaní prestávok, v dôsledku čoho mu potom správne
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júna 2010 za kaţdé pojednávanie priznal odmenu vo výške 240,46 Eur (2 x 120,23 Eur), keďţe v tomto prípade čistý čas pojednávania ani v jednom prípade neprekročil šesť hodín. Priznávanie odmeny
„čistého času pojednávania“ zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi súdov a niet dôvodov sa od nej odchýliť. Čo sa týka sťaţnosti na prieťahy v konaní
1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. ţiadosti o prešetrenie vybavenia sťaţnosti
1 cit. zákona ako úkonov právnych sluţieb, tu sa Najvyšší súd s názorom Špecializovaného trestného súdu opäť stotoţnil a v podrobnostiach naň odkazuje. Za dôvodnú ale Najvyšší súd povaţoval námietku ustanoveného obhajcu týkajúcu sa nepriznaného cestovného, ktoré si tento obhajca uplatnil v pôvodnom návrhu spolu vo výške 380,60 Eur, ktorú sumu v sťaţnosti neskôr upravil na 384,98 Eur.
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaloţených v súvislosti s poskytovaním právnych sluţieb, medzi inými najmä na cestovné a ďalšie príkladne vymenované.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy (zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), ak táto vyhláška neustanovuje inak. Nárok obhajcu na náhradu cestovných výdavkov (tzv. cestovné) je nespochybniteľný. V tomto prípade si obhajca uplatnil cestovné vo výške 19,03 Eur za kaţdú jednu cestu 13 5 Tost 24/2011 z miesta sídla advokátskej kancelárie na súdne pojednávanie a späť, ale bez toho, aby bliţšie špecifikoval, koľko z uvedenej sumu činí náhrada za spotrebované pohonné hmoty a koľko paušálna náhrada za kilometer jazdy tzv. kilometrovné. Špecializovaný trestný súd ho preto správne vyzval (výzva v spise na č. l. 104 205), aby doloţil fotokópiu veľkého technického preukazu a fotokópie dokladov o nákupe pohonných hmôt. Tieţ mu správne vytkol chýbajúcu špecifikáciu cestovného. Istú výhradu moţno smerovať len k poţiadavke úradného overenia týchto dokladov, ktorú Najvyšší súd, na rozdiel od prvostupňového súdu, nepovaţuje za nevyhnutnú. Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe obhajca na spomínanú výzvu predloţil súdu iba fotokópiu osvedčenia o technickom preukaze (ďalej len „osvedčenie“), z ktorého však nevyplýval údaj o druhu paliva a jeho priemernej spotrebe. Rovnako tak ani cestovné obhajca na základe výzvy bliţšie nešpecifikoval a nákupnú cenu pohonných hmôt nezdokladoval, len uviedol, ţe na výpočet pouţil počítačový program určený pre advokátov, ktorý je verejne prístupný na internetových stránkach SAK. Najvyšší súd sa nestotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, ţe dôvodom, pre ktorý nebolo moţné obhajcovi vôbec priznať náhradu cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom, boli práve chýbajúce doklady o kúpe pohonných hmôt a ich cene, lebo s touto situáciou zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách) počíta a v § 7 ods. 5, veta tretia (ktorý paragraf súd aj v odôvodnení správne citoval - pozn. súdu) stanovuje riešenie. Priemerné ceny pohonných látok v Slovenskej republike (týždenné, resp. mesačné) sú verejne prístupné na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky. To, čo súdu v tomto prípade skutočne bránilo rozhodnúť o uplatnenom nároku, bola len a len chýbajúca fotokópia veľkého technického preukazu, z ktorej by súd zistil druh paliva a priemernú spotrebu vozidla, lebo práve tieto údaje súd inak zistiť nevedel, resp. nevedel zistiť bez toho, aby s tým neboli spojené neprimerané ťaţkosti (do úvahy by teoreticky prichádzal dopyt na príslušný orgán evidencie vozidiel v Českej republike, kde bolo vozidlo evidované – pozn. súdu). Za daného stavu veci mal tak súd dve moţnosti. Buď obhajcu opätovne vyzvať, aby namiesto fotokópie osvedčenia doloţil fotokópiu veľkého technického preukazu 14 5 Tost 24/2011 od vozidla, alebo mu priznať cestovné, ako keby na pojednávania a späť cestoval prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, o čom ho mal v pôvodnej výzve hneď aj poučiť ako o následku nepredloţenia potrebných dokladov. Ale nepriznať obhajcovi náhradu cestovných výdavkov vôbec je z pohľadu Najvyššieho súdu neakceptovateľné a nespravodlivé. Keďţe obhajca na výzvu Najvyššieho súdu nakoniec technický preukaz od sluţobného motorového vozidla predloţil, Najvyšší súd preskúmal správnosť vyúčtovania cestovného. Z veľkého technického preukazu zistil, ţe priemerná spotreba sluţobného vozidla Škoda Octavia, ev. č. B., evidovaného na AK JUDr. I. P., je 7,4 litra benzínu Natural 95 na 100 km, čo pri vzdialenosti 70 km (trasa z miesta sídla AK z B. - R. na Špecializovaný trestný súd v Pezinku a späť) predstavuje priemernú spotrebu paliva na jednu cestu v objeme 5,18 litra. Pri priemernej cene benzínu Natural 95 v mesiaci marec 2010 vo výške 1,223 Eur/liter, v mesiaci apríl 2010 vo výške 1,253 Eur/liter a v mesiaci jún 2010 vo výške 1,265 Eur/liter, ktoré ceny Najvyšší súd zistil na vyššie spomínanej internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky, potom obhajca správne ustálil náhradu za spotrebované pohonné hmoty pripadajúcu na kaţdú jednu jazdu v mesiaci marec 2010 na sumu 6,34 Eur, v mesiaci apríl 2010 na sumu 6,49 Eur a v mesiaci jún na sumu 6,55 Eur. V súlade so zákonom o cestovných náhradách a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za pouţívanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách si obhajca uplatnil aj základnú náhradu za kaţdý kilometer jazdy tzv. kilometrovné, a to vo výške 12,81 Eur (70 km x 0,183 Eur) za kaţdú jednu cestu z miesta sídla kancelárie na súd a späť. Náhradu cestovných výdavkov mu preto Najvyšší súd v celom uplatnenom rozsahu priznal.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej sluţby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za kaţdú aj začatú polhodinu. V súlade s citovaným paragrafom vyhlášky si obhajca uplatnil náhradu za stratu času v celkovom rozsahu 4 (štyroch) aj začatých polhodín, ktoré strávil cestou na kaţdé súdne pojednávanie a späť, aj keď pri matematickom prepočte sa dopustil zrejmej chyby v počítaní, 15 5 Tost 24/2011 keď súčin nesprávne uviedol v sume 48,02 Eur namiesto správneho 48,08 Eur (1/60 z výpočtového základu 721,40 Eur je po zaokrúhlení 12,02 Eur x 4 = 48,08 Eur). V tejto súvislosti Najvyšší súd poznamenáva, ţe sídlo advokátskej kancelárie obhajcu je síce v B., no v mestskej časti R., preto realite viac zodpovedá obhajcom uvádzaná vzdialenosť z miesta sídla kancelárie na súd a späť 70 km (2x35km), ako 50 km (2 x 25km), ktoré súd uviedol vo výroku napadnutého uznesenia. Na záver Najvyšší súd povaţoval za potrebné vyjadriť sa k námietke ustanoveného obhajcu o mimoriadnej obťaţnosti trestnej veci Ing. F. M. a z nej vyplývajúcej povinnosti súdu zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny. Najvyšší súd sa v minulosti uţ zaoberal otázkou, čo moţno povaţovať za „úkony mimoriadne ťaţké" a dospel k záveru, ţe za také treba povaţovať úkony poskytované v trestnej veci, ktorá je skutkovo a právne mimoriadne náročná a ţe zo sémantického výkladu spojenia „mimoriadne ťaţké" je zrejmé, ţe musí ísť o úkony vymykajúce sa beţnej praxi, pričom mimoriadne náročné úkony právnej sluţby nemoţno výlučne obmedziť iba na určitý druh trestnej činnosti a ani na počet trestne stíhaných osôb, ale bude vţdy na uváţení súdu rozhodujúcom o priznaní odmeny obhajcovi, či prerokovávaná trestná vec je skutkovo a právne mimoriadne náročná aj z pohľadu povahy trestnej činnosti (napr. hospodárska trestná činnosť a pod.) alebo počtu strán zúčastnených na trestnom konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. apríla 2008, sp. zn. 1 Tošs 6/2008, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2009). Ustanovenému obhajcovi treba dať za pravdu v tom, ţe trestná vec obţalovaného Ing. F. M. sa najmä vzhľadom na svoj rozsah (spis mal ku dňu prevzatia obhajoby viac ako 100 000 strán – pozn. súdu) vymyká beţnej praxi, a preto by bolo na mieste túto skutočnosť pri určovaní výšky odmeny zohľadniť. Zároveň však treba uviesť, ţe vyhláška č. 655/2004 Z. z. účinná v čase prevzatia obhajoby ustanoveným obhajcom uţ túto moţnosť súdu neposkytovala, lebo s účinnosťou od 1. júna 2009 bolo ustanovenie,
ktorého si advokát mohol zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej sluţby išlo o úkony mimoriadne ťaţké, časovo náročné, vyţadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka, z § 13 ods. 1 vyhlášky 16 5 Tost 24/2011 č. 655/2004 Z. z. vypustené. Aj § 14f ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., na ktorý v tejto súvislosti poukazoval ustanovený obhajca, bol s účinnosťou od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.