2 písm. a/, e/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „O. s. p.“). 2 8Sžo/250/2010 Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe z pozemkovokniţnej vloţky č. X., kat. úz. B., na základe vládneho nariadenia zo dňa 21.6.1939 č. 147 Sl. z., nehnuteľnosti pod A 5-6, 13-18 podliehali súpisu nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti
46 Sl. z. prevzal štátny pozemkový úrad, teda išlo aj o parcely č. X.. Ako vyplývalo z pozemkovokniţnej vloţky č. X, kat. úz. B. na základe vládneho nariadenia 90/1950 Zb. sa vkladá vlastnícke právo na Československý štát s právom MNV B. na nehnuteľnosti zapísané vo vloţke č. X, kat. úz. B., teda aj parc. č. X. Pozemkovokniţná parc. č. X., kat. úz. B. vo výmere 7668 m2, vedená ako ostatné plochy, bola vytvorená zlúčením pozemkovokniţných parciel č. X., č. X., č. X. a č. X.. Zlúčenie týchto parciel uskutočnil MNV v B., ktorý dal tento zlúčený pozemok do uţívania záhradkárom a táto skutočnosť vyplýva z listu zo dňa 2.12.
zák. č. 64/1997 Z. z. o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 64/1997 Z. z.“ alebo „zák. o uţívaní pozemkov“) nebol príslušný posudzovať platnosť resp. neplatnosť tejto zmluvy. Krajský súd poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o uţívaní pozemkov konštatoval, ţe bola splnená podmienka zriadenia záhradkárskej osady B. a medzi ţalobcami ako uţívateľmi a vlastníkmi vznikol zákonný nájomný vzťah, a preto splnili podmienky na podanie návrhu
o uţívaní pozemkov. Krajský súd ďalej uviedol, ţe JUDr. M. C., Ing. L. S., Ing. A. J., Ing. J. B. sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. X., č. X., vedených na LV č. X., kat. úz. B., kaţdý v 1/8, preto v tomto prípade nebola splnená zákonná podmienka 3 8Sžo/250/2010 vlastníkov pozemkov, ktorých výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov by tvoril viac ako ½ pozemku uţívaného uţívateľom. Taktieţ nebola splnená podmienka
2 písm. d/ zák. o uţívaní pozemkov, teda nezaplatenie, napriek písomnému upozorneniu, splatné nájomné za beţný rok do
1 O. s. p. tak, ţe úspešným ţalobcom priznal ich náhradu vo výške 4311,47 €. Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote, dňa 6.9.2010 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie účastníci konania v II. a III. rade domáhajúc sa jeho zrušenia odvolacím súdom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, ţe zák. č. 46/1940 o pozemkov reformne mal byť revíziou prvej pozemkovej reformy, k skutočnej revízii však nedošlo, išlo v podstate o vyvlastnenie ţidovského majetku, z ust. § 9 zák. č. 46/1940 vyplývalo, ţe Štátny pozemkový úrad oznámi vlastníkovi, ţe sa rozhodol prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť a z § 27 vyplývalo, ţe Štátny pozemkový fond nemusí uplatňovať toto právo výkupu, keď nehnuteľnosti kupuje príslušník SR, roľník a s predbeţným súhlasom Štátneho pozemkového fondu. Poukázali na poznámku v pozemkovokniţnej vloţke č. X., P. parc. č. X. a č. X., kat. úz. B., ţe na základe kúpnej zmluvy sa odpisujú parc. č. X. a X. do novej pozemkovokniţnej vloţky č. X., č. d. X., pričom poukázali na obsah pozemkovokniţnej vloţky č. X., kat. úz. B. a kúpnej zmluvy zo dňa 4.7.1940, schválenej Pôdohospodárskym odborom Rady ONV B. – okolie dňa 10.9.1956 č. Pôd 3754/1956. Uviedli, ţe z § 2 ods. 1 zák. č. 142/1947 Zb. vyplýva, ţe revízii o. i. podliehajú aj rozhodnutia vydané bývalým Štátnym pozemkovým úradom zriadeným zákonom zo dňa 22.2.1940. Štátny pozemkový úrad bol zák. č. 142/1947 zrušený a jeho kompetencie prešli na Povereníctvo SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu.
č. 142/1947 Zb. pre vykonanie zápisov do pozemkových kníh platia primerane ustanovenia č. 90/1947 Zb. a z § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Zb. na prevod 4 8Sžo/250/2010 nehnuteľnosti je potrebné privolenie okresného národného výboru, z ktorých ustanovení je zrejmé, ţe právni predchodcovia účastníkov konania II. a III. rade nadobudli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovokniţnej vloţke č. X., parc. č. X. a č. X., kat. úz. B. na základe kúpnej zmluvy uzavretej 4.7.1940 a vklad vlastníckeho práva a zápis do pozemkovej knihy bol povolený 13.10.1956 na základe súhlasu ONV B. – okolie, a to v súlade s vtedy platnými predpismi, v roku 1983 boli vlastníkmi parc. č. X. A. M. v ½ a G. M. v ½ na základe D579/
1 zák. o uţívaní pozemkov. ZO SZZ 6-1B., záhradkárska osada B. nemala právoplatne uzatvorenú zmluvu na dočasné uţívanie pozemkov
vtedy platného zák. č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom druţstevníctve (§ 40) alebo zák. č. 123/1975 Zb. o uţívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby (§ 9). Hospodárska zmluva o dočasnom uţívaní národného majetku uzatvorená
5 8Sžo/250/2010 Hospodárskeho zákonníka bola uzatvorená v rozpore s platnými právnymi predpismi, nakoľko MNV B. nemalo k predmetnému pozemku ţiadny právny vzťah; právny vzťah k pozemkom malo iba JRD B., do ktorého vlastníci zdruţili svoje pozemky a ich vlastnícke právo im zostalo zachované. Od účinnosti zák. č. 229/1991 Zb. boli platne uzatvorené zmluvy
1 zrušené a
2 vznikol medzi uţívateľom a vlastníkom zákonný nájom, preto v tomto prípade nedošlo k vzniku zákonného nájmu. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nesplnením podmienky
2 zák. o uţívaní pozemkov, nedošlo k vzniku zákonného nájmu medzi vlastníkom a uţívateľom. Taktieţ
a/ zák. o uţívaní pozemkov členovia ZO SZZ 6-1 B., záhradkárska osada B., nie sú účastníkmi konania, nakoľko nespĺňajú podmienku byť uţívateľmi a nemôţe byť splnená ani podmienka
1 zák. o uţívaní pozemkov. Záverom ţalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 4Sţ-o-KS/25/2005 zo dňa 27.4.2006, z ktorého vyplýva, ţe nesplnenie podmienok
1 zák. o uţívaní pozemkov je dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu na začatie správneho konania, tento nemôţe byť v priebehu konania konvalidovaný. K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010 vyjadrili žalobcovia, prostredníctvom právnej zástupkyne tak, ţe navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli, ţe nikdy nespochybňovali vlastnícke právo účastníkov konania ani ich právnych predchodcov, dokonca ani pred správnymi orgánmi, preto nebol dôvod, aby sa súd zaoberal vlastníckym právom účastníkov konania alebo ich právnych predchodcov. Prechod vlastníctva a správy na štát ţalobcovia poukazovali len v súvislosti s parc. č. X. a parc. č. X., kde súd len konštatoval, ţe skutočnosti uvedené ţalobcami sú v súlade s predloţenými dôkazmi a predmetné pozemky boli niekedy v správe národného výrobu resp. vo vlastníctve štátu. Ďalej ţalobcovia uviedli, ţe v ţalobe nebola spomínaná zmluva o uţívaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983 a takáto zmluva ani nebola jej prílohou. Jediná zmluva, o ktorú sa ţalobcovia opierali bola zmluva o dočasnom uţívaní národného majetku zo dňa 8.6.1989. Ţalobcovia doplnením podania zo dňa 20.3.2009 predloţili správnemu orgánu list zo dňa 14.9.1983, ktorého prílohou z archívu bola aj zmluva o uţívaní poľnohospodárskej pôdy – odovzdanie majetku zo dňa 24.8.1983, ktorou ţalobcovia dokazovali, ţe zmluvu o dočasnom uţívaní pozemkov bol príslušný
156/1975 Zb. so ZO SZZ uzatvoriť aj MNV, ktorý mal vtedy predmetný pozemok v správe. Ţalobcovia poukázali, ţe krajský súd nerozhodoval o platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy. Ak by to tak bolo, tak by 6 8Sžo/250/2010 musel existovať výrok o tom, ţe predmetná zmluva je platná resp. neplatná. Krajský súd len konštatoval, ţe predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle vtedy platných právnych predpisov, ktoré bliţšie citoval v odôvodnení. Pokiaľ účastníci konania do spisu zaloţili vyjadrenie PD Ch. o uţívaní pozemku parc. č. X. a jeho vlastníkom, ţalobcovia uviedli, ţe toto sa nezakladá na pravde, nakoľko na predmetom pozemku mali ţalobcovia nasadené plodiny, rastliny, stromy a nebolo moţné, aby boli na týchto pozemkoch viacerí uţívatelia, inak by ţalobcovia nemohli svoje pozemky obrábať a siať na nich rastliny a pod. K účastníkmi konania predloţenému vytyčovaciemu protokolu uviedli, ţe nie je opatrený pečiatkou a podpisom geodeta, ktorý mal hranice pozemkov vytýčiť, preto ho povaţovali za klamlivý a právne irelevantný. Poukázali na vytyčovací protokol zo dňa 14.3.1989, ktorého prílohou je aj vytyčovací náčrt urobený na ţiadosť MNV B. pred podpisom hospodárskej zmluvy zo dňa 08.06.1989, ktorý vychádzal z pozemkovej mapy, č. map. listu X., mierka 1:2880 zo dňa 28.2.1983. Súčasne ţalobcovia poukázali aj na čestné vyhlásenie bývalého predsedu PD Ch. zo dňa 14.10.2010, z ktorého vyplýva, ţe v čase jeho pôsobenia ako predsedu druţstva v rokoch 1981 – 2004, pozemky zlúčené do parc. č. X. o výmere 7668 m2 v kat. úz. B. neboli vyuţívané druţstvom na poľnohospodársku veľkovýrobu vzhľadom na malú výmeru pozemkov a charakter pôdy. K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 21.10.2010 vyjadrila tieţ účastníčka konania v I. rade, ktorá uviedla, ţe účastníci konania v II. a III. rade sú vlastníkmi inej parcely uţívanej ţalobcami (parc. č. X.) ako ona (parc. č. X., parc. č. X.). Z dôkazov ktoré súdu predloţili, je zrejmé, ţe ani tieto pozemky v minulosti neboli vo vlastníctve štátu, MNV v B. nimi nemohol disponovať ako so svojím vlastníctvom a nemohol ich hospodárskou zmluvou prenechať na dočasné uţívanie. Odvolanie proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote dňa 14.9.2010 aj účastníčka konania v I. rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. Uviedla, ţe je známe, ţe v B. bolo zaloţené JRD a tieţ je známe, ţe keď vzniklo v dedine JRD, všetci roľníci museli „dobrovoľne“ zdruţiť svoju pôdu do JRD, pričom im zostalo zachované vlastníctvo, k pôde vzniklo JRD právo druţstevného uţívania. Po r. 1989 na základe zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, dňom účinnosti tohto zákona zaniklo právo druţstevného uţívania k zdruţeným pozemkom, druţstvu k nim vznikol nájomný vzťah a bolo povinné ich vydať vlastníkom. Poukázala, ţe hospodárska zmluva je absolútne neplatná, keďţe bola 7 8Sžo/250/2010 uzavretá v rozpore aj s vtedy platným právom. Dal sa ňou do uţívania národný majetok – pozemky, ktoré národným majetkom nikdy neboli. MNV v nej dokonca vystupuje ako vlastník a nie ako správca majetku štátu, ZO SZZ nemala ani vtedy a nemá ani teraz právnu subjektivitu, nemohla preto uzavrieť zmluvu vo svojom mene, absentoval na nej súhlas ONV, keďţe zmluvy uzavreté po 1.1.1976 museli byť odsúhlasené príslušným ONV. MNV tieţ v rozpore s právom (keďţe k pozemkom parc. č. X. a X. nemal ţiaden právny vzťah) nechal si ich vyčleniť z JRD, spojil ich s inými pozemkami a vytvoril parc. č. X., ktorá bola predmetom uvedenej hospodárskej zmluvy. Pozemky parc. č. X. a parc. č. X. nikdy neprešli do vlastníctva štátu, vlastnícke právo k nim mali zachované právni predchodcovia účastníčky konania, čo bolo nepochybné z dokladov, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii. Ďalej účastníčka uviedla, ţe výpovede z nájmu dané ţalobcom boli podané z opatrnosti, lebo keď nevznikol nájomný vzťah, nebol dôvod dávať výpoveď. Aj tak sa však domnieva, ţe výpovede boli zákonné, keďţe boli dané uţívateľom, ktorí uţívali prevaţnú časť pozemkov účastníkov konania, prevaţná časť záhradky, ktorú uţívali, sa nachádzala na pozemkoch účastníkov konania. K procesnému pochybeniu, ktoré krajský súd vytýkal správnym orgánom, pokiaľ šlo o doručovanie rozhodnutia účastníčka konania uviedla, ţe pokiaľ túto skutočnosť nenamietali manţelia K. a boli s rozhodnutím spokojní, nemalo to mať vplyv na rozhodnutie súdu, pričom poukázala na § 250i ods. 3 O. s. p. Záverom účastníčka konania uviedla, ţe v súvislosti s jej účastníctvom v konaní jej vznikli náklady vo výške 6,46 €, keď neboli zaslané prílohy ţaloby a tieto si musela na vlastné náklady zhotoviť. Uviedla, ţe v tejto súvislosti krajský súd pochybil, keď jej náhradu týchto nákladov nepriznal. Tieţ poukázala na výšku náhrady trov konania priznanú ţalobcom, ktorú povaţovala za rozpornú s dobrými mravmi, vzhľadom k tomu, ţe trovy konania boli vo vyššej sume ako suma ponúknutá ţalobcami všetkým vlastníkom ako kúpna cena za všetky uţívané pozemky. Vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu účastníkov konania v II. a III. rade sa vzťahovalo aj k odvolaniu podanému účastníčkou konania v I. rade. K podanému odvolaniu účastníčky v I. rade sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010, vyjadrili prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovia tak, ţe navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli, ţe parc. č. X. o výmere 7668 m2, ktorá vznikla zlúčením parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X., bola v správe MNV B., ktorá skutočnosť vyplýva z dôkazov predloţených ţalobcami. Keďţe parc. č. X. nebola z dôvodu devastácie spôsobenej ťaţbou štrku a vývozom 8 8Sžo/250/2010 domového odpadu vhodná na poľnohospodárske vyuţitie, poţiadal MNV v B. listom č. 96/1983 zo dňa 21.3.1983 Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV B. – vidiek o súhlas k zriadeniu záhradkárskej osady. Uţ v čase podania tejto ţiadosti bola parc. č. X., kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Rada ONV B. – vidiek uznesením č. 175/R-1983 súhlasila s tým, aby na parc. č. X., kat. úz. B. bola zriadená záhradkárska osada pre členov ZO SZZ v B.. Listom zo dňa 6.6.1988 MNV oznámil ZO SZZ, ţe bolo prerokované vyuţívanie pozemku parc. č. X. na záhradkárske účely. Z toho listu naviac vyplýva, ţe predmetný zlúčený pozemok bol dovtedy daný na uţívanie Vodohospodárskym stavbám na skládku zeminy, ktorý poskytol ţalobcom pletivo na oplotenie ako protihodnotu za to, ţe mohol ďalej naváţať zeminu na predmetné pozemky, keďţe tam bola roklina, ktorú bolo treba zasypať. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetný pozemok nemohlo vyuţívať JRD B. Pozemok bol v správe národného výboru a v súlade s § 71 a § 348 Hospodárskeho zákonníka bol v prenechaný do uţívania inej socialistickej organizácii. Ţalobcovia ďalej uviedli, ţe účastníčka konania v I. rade v konaní nepredloţila ţiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie o tom, ţe MNV nemal predmetné pozemky v uţívaní, ale ţe ich malo v uţívaní JRD B. Ohľadne platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy ţalobcovia uviedli, ţe o tejto otázke môţe rozhodovať jedine súd, a preto konštatovanie krajského súdu o tom, ţe správny orgán nie je oprávnený resp. príslušný posudzovať jej platnosť, bolo správne. K námietke právnej subjektivity ZO SZZ uviedli, ţe v zmysle stanov Slovenského zväzu záhradkárov nadobúdať práva a zaväzovať sa vlastným menom môţu výbory a základné organizácie SZZ. Ţalobcovia citujúc jednotlivé ustanovenia zák. o uţívaní pozemkov ako aj zák. č. 221/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, uzavreli, ţe majú za to, ţe sú uţívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade a splnili podmienky na podanie návrhu, preto krajský súd správne zrušil napadnuté správne rozhodnutia a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu
1 O.s.p., prejednal odvolania účastníkov konania v I., II., a III. rade bez nariadenia pojednávania
2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zrušiť
1 písm. f/ O.s.p. a
2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. 9 8Sžo/250/2010 Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta. V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola ţaloba podaná. Súd musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť tomu, či vo veci nemalo byť prednostne aplikované komunitárne právo (čl. 7 ods. 2 ústavy) a
výsledku aj takéhoto prieskumu musí postupovať v súlade s citovaným článkom ústavy. Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 10 8Sžo/250/2010 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03). Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná kaţdému jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, ţe rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, ţe nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a ţe nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôţe opomenúť dôleţité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede. Z podkladov súdneho spisu v posudzovanej veci je zrejmé, ţe krajský súd postupom
pribral do predmetného súdneho preskúmavacieho konania účastníkov správneho konania, a to JUDr. M. C. (uznesením č. k. 3S 191/2009-76 z 10.2.2010) a J. K. a M. K. (uznesením č. k. 3S 191/2009-81 zo 4.3.2010). Uvedené subjekty týmto postupom získali procesné postavenie účastníkov konania (v I., II. a III. rade), titulom ktorého získali aj procesné práva a povinnosti. Krajský súd im následne doručil ţalobu, ku ktorej podali svoje písomné vyjadrenia, obsahujúce ich zamietajúce stanovisko, v rámci ktorého uviedli aj príslušné dôvody. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa námietky účastníkov konania v I., II. a III. rade ponechal bez povšimnutia, nie je preto zrejmé, ako sa s námietkami a argumentmi účastníkov vysporiadal, pretoţe k nim nezaujal ţiadne stanovisko. 11 8Sžo/250/2010 Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal námietky účastníkov v I., II. a III. rade,
názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným postupom bolo porušené ich právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu
čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania. V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne prejedná vec v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov v I., II. a III. rade vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemoţno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady správneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. novembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu 12 8Sžo/250/2010 Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.