c/ O.s.p., z ktorého dôvodu nebolo nutné pristúpiť k zisťovaniu skutkového stavu v rozsahu navrhovanom žalobcom. Odvolací súd sa stotožnil aj zo záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/ (S.) v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko účastníkom konania správne mala byť Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond a nie len samotný „Slovenský pozemkový fond“; už tento nedostatok vo vymedzení pasívne legitimovaných účastníkov konania žalobcom by mal za následok zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaného 3/. Súd prvého stupňa dôvodne zamietol žalobu aj voči žalovanému 5/ pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože žalobca za žalovaného 5/ označil fyzickú osobu - konkrétneho starostu obce, ktorý zastupuje obec ako subjekt s právnou subjektivitou vo vzťahu k fyzickým osobám a iným subjektom práva. Odvolací súd sa stotožnil aj s posúdením dôvodov žalobcom vznesenej námietky zaujatosti sudkyne okresného súdu, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní. Pokiaľ žalobca tieto pochybnosti videl v pokuse zákonnej sudkyne o zmier medzi účastníkmi, týmto postupom si zákonná sudkyňa plnila len svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 99 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu aj proti jeho dôvodom žalobca podal dovolanie a žiadal tento rozsudok spolu s čiastočným rozsudkom súdu prvého stupňa vo výrokoch I., II., III. a IV. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na jeho odôvodnenie uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom procesnými vadami v zmysle § 237 písm. c/, f/ O.s.p. (§ 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a tzv. inou vadou 4 3 Cdo 53/2010 v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ako i že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vadu v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. videl dovolateľ v tom, že v konaní vystupoval ako účastník konania žalovaný 3/ (S.), v mene ktorého konala JUDr. S. na základe protizákonne vydaného poverenia vedúcou právneho odboru žalovaného 3/. K odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom
f/ O.s.p. došlo tým, že odvolací súd prejednal jeho odvolanie bez nariadenia ústneho pojednávania. Žalobca ďalej namietal, že odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav veci zakladajúci sa na listinných dôkazoch, ktoré nesprávne vykonal a vyhodnotil súd prvého stupňa, ktorý na tomto nesprávnom základe vydal protizákonný rozsudok, ktorý odvolací súd potvrdil, nezopakoval a nedoplnil dokazovanie, čím mu odňal procesné práva, ako právo vyjadriť sa k návrhom dôkazov, právo predniesť svoje návrhy, klásť otázky, atď. Odmietol tiež vykonať navrhované dôkazy, ktoré nevykonal ani súd prvého stupňa zakladajúce absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, neobjasnil právne skutočnosti, ktoré zakladali dôvodné podozrenie z trestnej činnosti pri prevode predmetnej parcely (pozmenenie verejnej listiny v katastri nehnuteľností). Námietky dovolateľa smerovali aj proti nesprávnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov, najmä predmetnej kúpnej zmluvy. V podstatnej časti svojho dovolania dovolateľ podrobne rozviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci súdmi. Žalobca nesúhlasil s právnym záverom súdov o nedostatku jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože predmetnou kúpnou zmluvou boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody a znemožnený mu prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Zastával názor, že Slovenský pozemkový fond nebol oprávnený spornú parcelu č. X. previesť na žalovaných 1/ a 2/, pretože vlastníkom cesty – miestnej komunikácie na tejto parcele zriadenej sa stala obec na základe zákona č. 160/1996 Z.z. Predmetná kúpna zmluva je neplatná, pretože odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že prevodom tejto parcely na žalovaných 1/ a 2/ došlo k zamedzeniu jeho prístupovej cesty k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Uvedená kúpna zmluva okrem iného nie je určitá a bola uzavretá neexistujúcim subjektom. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je spáchanie trestnej činnosti bližšie nešpecifikovanou osobou v súvislosti s jej uzatváraním. Za nesprávne žalobca považoval aj zamietnutie žaloby vo výroku III. (t.j. uloženie povinnosti žalovanému 4/ vymazať vlastnícke právo žalobcov vedené na LV č. X., parc. č. X., kat. územie K. a vyznačiť v katastri nehnuteľností predchádzajúci právny stav), pretože žiaden zákon 5 3 Cdo 53/2010 nezakazuje súdu uložiť príslušnej Správe katastra povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo všeobecne záväzných predpisov, o to viac, ak je
žalobcu v danej veci predpoklad obštrukcií. V ostatnej časti svojho dovolania dovolateľ rozsiahlo právne analyzoval ustanovenia viacerých zákonov (č. 180/1995 Z.z., č. 229/1991 Zb., č. 330/1991 Zb.), ústavných článkov a ustanovení medzinárodných dohovorov, z ktorých vyvodzoval nesprávne právne posúdenie veci. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené vadou
g/ O.s.p., pretože vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa. Poukázal na podanie z
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Napadnutý rozsudok nie je ani rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Žalobcom podané dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu 8 3 Cdo 53/2010 vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, d/, e/ O.s.p. nenamietal a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy nižších stupňov, dovolací súd sa zameral na otázku, či konanie je zaťažené vadou
c/ O.s.p., ku ktorej
dovolateľa došlo tým, že žalovaný 3/ ako účastník konania nebol riadne zastúpený, pretože jeho zástupkyňa JUDr. S. konala na základe protizákonného poverenia vydaného vedúcou právneho oddelenia žalovaného 3/. Uvedená námietka dovolateľa je nedôvodná, pretože k vade konania spočívajúcej v tom, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený (§ 237 písm. c/ O.s.p.), prihliada dovolací súd len vtedy, ak procesnú spôsobilosť nemal a nebol zastúpený dovolateľ. O takýto prípad sa v danej veci nejedná, preto prípadné udelenie protiprávneho poverenia zástupkyni žalovaného 3/ na zastupovanie žalovaného 3/ v konaní pred súdom je právne irelevantné. Na základe vyššie uvedeného prípustnosť dovolania zo žalobcom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. nemožno vyvodiť. Dovolateľ v dovolaní ďalej namieta, že postupom súdu mu v danej veci bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom 9 3 Cdo 53/2010 konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, že odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v dôsledku čoho nemohol navrhnúť zopakovanie dôkazov, najmä kúpnej zmluvy a výpovede žalovaného 1/. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, keď odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní bez pojednávania.
1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (iné než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že v prípadoch predpokladaných ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie a v ostatných prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V danej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, že môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože v právnej veci žalobcu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci bez nariadenia pojednávania nerozhodol súd prvého stupňa a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, odvolací súd
procesnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 214 O.s.p. mohol prejednať odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z
f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom. V súvislosti s námietkou dovolateľa, že súdy nevykonali ním navrhnuté dôkazy, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa žalobu o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby; preto ak súd dospeje k záveru, že žalobcom podaná určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nevykonal ani ďalšie žalobcom navrhované dôkazy a ani nepristúpil k zisťovaniu 11 3 Cdo 53/2010 a vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z hľadiska (ne)existencie dôvodov zakladajúcich neplatnosť kúpnej zmluvy. Odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil na odlišnom právnom posúdení, rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré považoval za vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Preto v postupe súdu, ktorý nevykonal, prípadne nedoplnil dokazovanie navrhované dovolateľom preto nemožno vidieť znaky procesnej nesprávnosti relevantnej
f/ O.s.p. Dovolateľ tiež tvrdí, že súdy sa nezaoberali a neprihliadli na niektoré skutkové okolnosti, ktoré sú
neho rozhodujúce pre posúdenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy (viď doplnenie žaloby z
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej sa vykonaným dôkazom prisudzuje hodnota (stupeň) závažnosti pre rozhodnutie, vierohodnosti, zákonnosti, presvedčivosti a pravdivosti. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Dovolací súd pripomína, že v zmysle § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p. dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Keďže dovolací súd nemôže vykonávať dokazovanie, nemôže iba na základe súdneho spisu preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady 12 3 Cdo 53/2010 a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil (viď tiež R 42/1993). Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
dovolateľa bol procesne vadný postup súdu po vznesení námietky zaujatosti sudkyne súdu prvého stupňa. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či vo veci nerozhodoval na súde prvého stupňa vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Predmetnú námietku žalobcu posudzoval dovolací súd aj s prihliadnutím na to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne (viď R 59/1997). V zmysle § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov
1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
5 O.s.p. platí, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Zo spisu vyplýva, že žalobca podaním z
dovolateľa nebolo možné v danom konaní uzavrieť. V tomto smere je jeho námietka nedôvodná, pretože pokus o zmier je nielen procesnou povinnosťou sudcu (§ 99 ods. 1 O.s.p.) ale aj právnym prostriedkom účinného riešenia sporov, preto z takéhoto postupu sudcu nemožno vyvodzovať jeho zaujatosť voči účastníkom. V neposlednom rade treba dodať, že tvrdenie dovolateľa o nemožnosti uzavretia zmieru v danej právnej veci neobstojí, pretože skutkový základ sporu, t.j. otázku prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, je možné riešiť iným spôsobom. Zaujatosť sudkyne vyvodzoval aj z postupu pri doručovaní kópie zápisnice mimo pojednávacej miestnosti a nesprávneho postupu pri doručovaní rozsudku súdu prvého stupňa po jeho vyhlásení na pojednávaní dňa
názoru žalobcu podmienkou vecne správneho rozhodnutia), z hľadiska ich obsahu sú námietkami vytýkajúcimi nedostatočné a nesprávne odôvodnenie, teda jeho nepreskúmateľnosť. Dovolateľ zároveň v týchto podrobných námietkach uvádza odôvodnenie, ktoré on považuje za správne. K tomu dovolací súd uvádza, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov vydaných v danej veci dospel dovolací súd k záveru, že právo žalobu na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Zároveň treba dodať, že odvolací súd v úvodných častiach odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku konkretizoval rozhodnutie súdu prvého stupňa, vysvetlil skutkové a právne závery súdu prvého stupňa a poukázal na ním aplikované zákonné ustanovenia. Podrobne uviedol aj obsah odvolania a argumentáciu žalobcu, ktorou poukazoval na nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa. Obdobne uviedol podstatnú časť stanovísk žalovaných 1/ až 5/ k odvolaniu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa (z dôvodov bližšie opísaných už súdom prvého stupňa) stotožnil s právnym záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy aj so záverom o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 3/ až 5/ a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a ktoré primerane vysvetlil (aj s poukazom na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia – § 219 16 3 Cdo 53/2010 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa vyporiadal v odôvodnení aj odvolacími námietkami žalobcu, pokiaľ ide o špecifikáciu listinného dôkazu v rozhodnutí súdu prvého stupňa – kúpnej zmluvy z 9. marca 2000 aj pokiaľ ide o označenie predávajúceho v uvedenej kúpnej zmluve a tiež aj s námietkou zaujatosti vznesenou žalobcom pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.), nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa znaky zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv žalobcu. To platí aj vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa. Pre prípad, že by žalobca v súvislosti s tým zastával názor, že rozsudok odvolacieho súdu je v uvedenom zmysle nepreskúmateľný, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (teda nie vady konania v zmysle § 237 O.s.p.), ktorá je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá – nie je procesnou vadou so znakmi uvedenými v § 237 O.s.p. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení 17 3 Cdo 53/2010 s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 5/ vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. októbra 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.