1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
f/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín uznesením zo 6. júla 2010, sp. zn. 3Nt 25/2009,
2 Tr. por. zamietol návrh obvineného M. B. na povolenie obnovy konania, pretože nezistil podmienky obnovy konania
1 Tr. por. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol obvinený M. B. sťažnosťou, ktorú Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 17. februára 2011, sp. zn. 2Tos/55/2010,
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. B. prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr. J. L. dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu videl obvinený M. B. v tom, že o povolení obnovy konania rozhodoval na prvom stupni senát na čele s predsedníčkou JUDr. Evou Tóthovou, ktorá sa zúčastnila rozhodovania už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T 2/2000, u ktorej navyše namietal aj jej zaujatosť. 2 5 Tdo 57/2011 Rovnako tak o sťažnosti proti uzneseniu súdu prvého stupňa rozhodoval sudca JUDr. Dušan Ecker, ktorý sa zúčastnil už rozhodovania v pôvodnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2To 390/2000. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie zákona v jeho neprospech a
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, prípadne aj rozhodnutie okresného súdu a vec
1 Tr. por. vrátil krajskému, resp. okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v tom zmysle, že navrhuje dovolanie obvineného M. B.
1 Tr. por. zamietnuť, nakoľko námietky obvineného nepovažuje za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného M. B. a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
por.
2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. V posudzovanom prípade podal obvinený M. B. dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým tento súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorý v trestnej veci obvineného M. B. na jeho návrh nepovolil obnovu konania. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ktorého aktuálne znenie bolo do Trestného poriadku zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2011, upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné 4 5 Tdo 57/2011 predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).
f/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, že dovolanie obvineného M. B. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí
f/ Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29. novembra 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.