Najvyšší súd 8Sžf/5/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu P. N., IČO: X., so sídlom v N., Š. X., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., AK so sídlom v D., R. X., proti ţalovanému Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica 13, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/228/5366-29677/2010/993168-r zo dňa
- marca 2010, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/104/2010-47 zo dňa
- novembra 2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/104/2010-47 zo dňa
- novembra 2010, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č. k. 20S/104/2010-47 zo dňa
- novembra 2010 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/228/5366-29677/2010/993168-r zo dňa
- marca 2010 spolu s rozhodnutím Daňového úradu v Námestove č. 658/320/72947/09/Fod zo dňa
- 2 8Sžf/5/2011 decembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 66 €. Prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 658/320/72947/09/Fod zo dňa
- decembra 2009 zamietol podľa § 52 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) ţiadosť ţalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Námestovo č. 658/230/17184/07/Pitz zo dňa
- marca 2007 z dôvodu vecných nedostatkov ţalobcom predloţeného plnomocenstva ako nového dôkazu, ktorý mal podľa ţalobcu odôvodňovať obnovu konania, ako aj s poukazom na to, ţe ţalobca nepreukázal faktické vykonanie fakturovaných prác obchodnou spoločnosťou L., s.r.o. Správny orgán prvého stupňa argumentoval tieţ rozpormi vo výpovediach ţalobcu, konateľa spoločnosti L., s.r.o., J. J. a pána I. ohľadom osoby J. K., s ktorým ţalobca konal ako so splnomocneným zástupcom spoločnosti L., s.r.o. Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, ţe obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, ţe pre povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1) novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo, 2) moţnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, a 3) nemoţnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania. V prípade prvej podmienky sa krajský súd nestotoţnil so záverom správcu dane, ţe predloţené plnomocenstvo nie je novým dôkazom. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ţalobca ani raz v priebehu základného administratívneho konania neuviedol, ţe mu niekto plnú moc odovzdal, ukázal, resp. ţe vedel o jej existencii. Na tento dôkaz sa ţalobca prvýkrát odvolal aţ po právoplatnom skončení daňového konania (
- mája 2007), a to v návrhu na jeho obnovu (
- augusta 2007), v ktorom uvádza, ţe k získaniu plnej moci došlo pri náhodnom stretnutí ţalobcu s pánom K. v Bratislave (nakoľko v mieste bydliska ho nevedel kontaktovať, pretoţe pán K. vykonáva práce po celom území Slovenska ako aj v zahraničí) v mesiaci júl 2007 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, ţe ide o dôkaz svojím charakterom nový. Konštrukcia správneho orgánu nemá podľa krajského súdu oporu v skutkových zisteniach, správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením ţalobcu, ţe pán K. je jeho rovesník, ktorého dlhodobo pozná z rodnej obce, preto mu dôveroval a zastupovanie si nepreveroval. Nie je 3 8Sžf/5/2011 zrejmé, prečo správny orgán nereagoval na ţalobcom uvádzané tvrdenia, ale vychádzal zo záveru, ţe plná moc musela byť ţalobcovi ukázaná alebo odovzdaná, keď to nikto netvrdí a nevyţaduje to ani príslušná právna norma. K úspešnému vylúčeniu tohto pojmového znaku predmetného dôkazu by zo strany správneho orgánu došlo, pokiaľ by preukázal, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe plnú moc získal aţ po skončení daňového konania, sa nezakladá na pravde; správny orgán však tejto skutočnosti nevenoval pozornosť. Pri vymedzení druhého pojmového znaku krajský súd vychádzal z gramatického výkladu pojmu „moţnosť“, t.j. ţe pouţitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech ţalobcu v obnovenom konaní, relevantná je len potencionalita moţnosti vplyvu na výrok rozhodnutia. Táto je podľa názoru krajského súdu nesporne daná, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu je zaloţené výlučne na okolnosti zastupovania obchodnej spoločnosti L., s.r.o. a potvrdenie obsahu plnej moci (ktorá nebola časovo obmedzená, t.j. mohla sa vzťahovať na predmetné obdobie dodania stavebných prác, nikdy nebolo tvrdené jej vypovedanie) zvýrazneného účinkami notársky overeného podpisu (§ 56 ods. 1 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov; ďalej len zákon č. 323/1992 Zb.) mení hodnotenie skutkového stavu prezentované v odôvodnení dodatočného platobného výmeru. Povinnosťou správneho orgánu bolo len vyhodnotiť, či v prípade ak sa preukáţe pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv na meritum veci alebo nie. Namiesto uvedeného však správny orgán posudzoval plnú moc obsahovo z hľadiska náleţitostí (ktoré zákon ani nevyţaduje) a nie z hľadiska jej moţného vplyvu na relevantnú okolnosť daného prípadu. Uvedený znak neznamená, ţe obnovené konanie musí byť zaloţené len na tomto dôkaze, naopak, v novom konaní má byť vykonané plnohodnotné dokazovanie. Je však nesporné, ţe predloţená plná moc len potvrdzuje tvrdenia ţalobcu, ţe konal s pánom K. ako zástupcom spoločnosti L., s.r.o. a ako dôkaz môţe (ale nemusí) priniesť úspech ţalobcovi v merite veci – vo veci určenia výšky dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
- V prípade tretieho bodu krajský súd uviedol, ţe správny orgán ţiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenie ţalobcu, ţe nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia aţ po právoplatnom skončení základného konania. V pôvodnom konaní ţalobca vychádzal z toho, ţe pána K. poznal, spoliehal sa na neho a nepoţadoval preukázanie splnomocnenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 33 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce 4 8Sžf/5/2011 z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, ţe prekročenie schválil (ods. 1); ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaţe ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môţe osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca poţadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním (ods. 2). Krajský súd poukázal aj na nesprávnosť citácie ustanovenia § 9 ods. 3 aţ ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. zo strany správneho orgánu. Citované ustanovenie sa vzťahuje na zastupovanie v samotnom daňovom konaní (o ktoré v predmetnej veci nejde) a nie na zastupovanie medzi fyzickými a právnickými osobami navzájom. Všeobecná právna úprava zastupovania fyzických a právnických osôb nestanovuje explicitný prejav splnomocnenej osoby o tom, ţe splnomocnenie prijíma ako obligatórnu súčasť plnej moci (jednostranného právneho úkonu), preto vyţadovanie tohto prejavu vôle zo strany správneho orgánu nemá oporu v zákone, navyše jeho doplnenie ex post do právneho úkonu, ktorého obsah bol daný pri jeho podpísaní, je z hľadiska princípov dokazovania nelogické. Krajský súd ţalovanému tieţ vytkol „operatívne zisťovanie“ skutočností formou výsluchu p. J., o ktorom ţalobcu neinformoval. Podľa názoru krajského súdu išlo o nadbytočný úkon, ktorý nesmeroval k preukázaniu vyššie vymedzených základných znakov rozhodných v prvej fáze konania o obnove konania. Skutočnosť, či pán J. plnú moc podpísal, prípadne skúmanie pravosti jeho podpisu na plnej moci, má byť predmetom aţ obnoveného konania. Preto takýto postup správcu dane je podľa krajského súdu v rozpore so zákonom. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu ţalobcu zamietnuť. Ţalovaný poukázal na to, ţe v predmetnej právnej veci nebol daný dôvod na obnovu daňového konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/ ani podľa písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. Ţalovaný bol podľa svojho názoru oprávnený vykonať dokazovanie a ţiadať doplnenie splnomocnenia o prejav vôle splnomocnenej osoby (čo ţalovaný povaţuje za preverenie predloţeného splnomocnenia). Správca dane je oprávnený posúdiť vplyv nového dôkazu na výsledok doterajšieho konania ako aj skutočnosť, či takýto nový dôkaz nemohol byť v doterajšom konaní uplatnený bez 5 8Sžf/5/2011 zavinenia ţalobcu. Opätovne poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nakoľko malo ísť o nový dôkaz, ktorý bol jednostranným prejavom vôle, mohol sa k tomuto splnomocneniu vyjadriť len splnomocniteľ (J.), ktorý ho mal udeliť. Zápisnica o tomto zisťovaní bola spísaná v mieste trvalého bydliska J. J., išlo o operatívne zisťovanie v rámci správy daní, o ktorom ani nebolo moţné vopred ţalobcu informovať. Ţalovaný trvá na tom, ţe ţalobca mohol plnú moc predloţiť uţ v pôvodnom konaní, preto nejde o nový dôkaz odôvodňujúci obnovu konania. Ţalovaný sa zameral na vyhodnotenie obsahu predloţenej listiny vo vzťahu ku konaniu, voči ktorému bol návrh na povolenie obnovy konania podaný. Správca dane správne vyhodnotil, ţe tento dôkaz nemá podstatný vplyv na konanie, lebo samotná existencia predloţenej listiny ešte vôbec nedokazuje, ţe sporné stavebné práce boli naozaj aj vykonané spoločnosťou L., s.r.o. Podľa ţalovaného plnomocenstvo nemá vplyv na meritum veci. Jeho povinnosťou nebolo vyvrátiť tvrdenie ţalobcu, ţe nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia, pretoţe p. K. poznal. Preukázanie toho, ţe dôkaz nemohol byť predloţený uţ v čase výkonu daňovej kontroly bez zavinenia ţalobcu, je povinnosťou ţalobcu a nie správneho orgánu. Ţalobca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Podľa jeho názoru správne orgány nesprávne pochopili inštitút plnomocenstva a neprimerane nad mieru ustanovenú zákonom zaťaţovali ţalobcu, keď sa v rámci konania o povolení obnovy konania zamerali na preskúmanie náleţitostí novopredloţeného dôkazu – plnej moci a od ţalobcu poţadovali doplnenie plnej moci o úradne osvedčený podpis splnomocnenej osoby a o písomný prejav vôle splnomocnenej osoby, ţe plnú moc prijíma v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe sa týka len zastupovania v daňovom konaní, a nie v podnikateľskom styku medzi podnikateľmi, preto nemusí spĺňať náleţitosti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Správny orgán odôvodňuje nesplnenie podmienky v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, ţe konať v mene spoločnosti moţno iba na základe predloţenia plnej moci vystavenej splnomocniteľom – toto tvrdenie však nemá oporu v platnom práve, pretoţe nezohľadňuje skutočnosť, ţe obchodná spoločnosť môţe byť za určitých predpokladov viazaná aj právnymi úkonmi osôb, ktoré konajú bez plnej moci, alebo právnymi úkonmi osôb, ktoré síce konajú na základe plnej moci, ale svojimi úkonmi prekročia rozsah oprávnenia. Poukázal aj na nesprávny postup správcu dane, keď vykonal dokazovanie a vypočul svedka (J. J.), o čom ţalobcu neupovedomil. Vykonanie dôkazu v tomto štádiu konania je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 29 ods. 1, § 1a písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. Správny orgán nerešpektoval právny názor 6 8Sžf/5/2011 Krajského súdu v Ţiline vyjadrený v rozsudku č. k. 21S/108/2008-62, keď v prvej fáze konania o obnove konania sa mal správny orgán obmedziť na zisťovanie, či je moţné obnovu konania pripustiť, či boli splnené predpoklady na obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- decembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe Daňový úrad Námestovo dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17184/07/Pitz zo dňa
- marca 2007 vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2004 v sume 32 954 Sk (1093,87 €), ktorý bol ţalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Uvedený platobný výmer bol doručovaný ţalobcovi do vlastných rúk prostredníctvom pošty N. 1, pričom ţalobca si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal. Správca dane povaţoval zásielku za doručenú uloţením; dodatočný platobný výmer nadobudol právoplatnosť
- mája 2007 a vykonateľnosť
- mája
- Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, či správca dane zisťoval podmienky pre vznik fikcie doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. (ktorá má vplyv na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru), teda ţe - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, - v mieste doručenia sa zdrţiava, - doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, - nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný. Ţalobca podal
- augusta 2007 návrh na obnovu konania skončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17184/07/Pitz zo dňa 28.marca
- Dôvodil, ţe v čase prebiehajúcich daňových kontrol nevedel preukázať svoje tvrdenia ohľadne 7 8Sžf/5/2011 skutočnosti, ţe J. K., s ktorým rokoval, bol splnomocnený spoločnosťou L., s.r.o. na všetky uzatvárané úkony, o ktorých mal J. J. podrobné informácie. Správca dane nevykonal výsluch svedka J. K.. Ţalobca stretol J. K. v júli 2007 v Bratislave, kedy mu J. K. odovzdal plnú moc (originál), ktorú mu
- septembra 2003 udelil konateľ spoločnosti L., s.r.o., J. J., pričom jeho podpis je na plnej moci úradne overený notárom. Skutočnosť, kedy sa ţalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania, sa dá preukázať výsluchom svedka J. K. K návrhu na obnovu konania predloţil aj Splnomocnenie a generálnu plnú moc zo dňa 25.septembra 2003, ktorú J. K., r. č. X., trvale bytom B. X., udelil J. J., r. č. X., trvale bytom Z. X., konateľ spoločnosti L., s.r.o., N. X., X. D., IČO: X.. Plná moc sa vzťahovala na všetky právne úkony na úradoch, súdoch, pred orgánmi štátnej správy a všetkých inštitúciách, v mene spoločnosti, na nadobúdanie a prevádzanie majetku, na preberanie podaní, na podpisovanie všetkých právnych úkonov. Podpis J. J. je overený notárkou JUDr. H. M. v D. dňa
- septembra 2003; notárka zistila totoţnosť J. J. zákonným spôsobom a tento splnomocnenie pred notárkou aj vlastnoručne podpísal. Osvedčenie o pravosti podpisu je zaregistrované v Centrálnom registri osvedčených podpisov pod č. O 810070/
- Správca dane (Daňový úrad Námestovo) ţalobcu vyzval na doplnenie originálu splnomocnenia vydaného na meno J. K. r. č. X., trvale bytom B. X.. Ţalobca originál plnej moci ţalovanému predloţil. Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 658/320/51840/2007/Gav zo dňa
- septembra 2007 vyplýva, ţe ústne pojednávanie sa uskutočnilo v Z., č. d. X., teda v mieste trvalého bydliska J. J., konateľa spoločnosti L., s.r.o. po telefonickom rozhovore
- septembra
- Na ústne pojednávanie nebol ţalobca predvolaný ani o ňom nebol dodatočne správcom dane informovaný. J. J. uviedol, ţe J. K. plnú moc neudelil a podľa jeho názoru ju J. K. ani neprijal, lebo sa na nej nenachádza jeho podpis. Dňa
- septembra 2003 nebol na notárskom úrade JUDr. M. v D. (zápisnica je z
- septembra 2007, pozn.). Pán K. pána J. neinformoval, aké úkony na základe plnej moci vykonal, ani aké doklady na základe nej podpisoval, ţiadne doklady mu neodovzdal. J. J. nevedel uviesť, kto za roky 2004, 2005 viedol daňové účtovníctvo za firmu L., s.r.o., on nikoho nepoveril na vedenie účtovníctva v rokoch 2004, 2005, nevedel ani uviesť, kto podal daňové priznanie. J. K. naposledy videl v januári
- Odvolací súd poukazuje na to, ţe J. J. bol od
- augusta 2002 do 28.septembra 2010 jediným konateľom spoločnosti L., s.r.o. a o týchto dôleţitých skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti L., s.r.o. mal mať vedomosť. 8 8Sžf/5/2011 Na základe týchto skutočností Daňový úrad Námestovo rozhodol o zamietnutí ţiadosti o obnovu konania ukončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17184/07/Pitz zo dňa
- marca 2007 (rozhodnutie č. 658/320/58940/07/Gav z
- októbra 2007). Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade konštatuje správnosť skutkových zistení krajským súdom a na správne a podrobné vyvodenie dôvodov rozhodnutia krajského súdu, s ktorými sa odvolací súd stotoţňuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), na doplnenie uvádza nasledovné: Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania: 1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa uţ v pôvodnom konaní rozhodlo. V predmetnej právnej veci ide prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predloţených dôkazov na meritum veci, pretoţe ide o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredloţený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Krajský súd správne poukázal na to, ţe správny orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a moţnosť, teda pravdepodobnosť, jeho vplyvu na výsledok konania. Správca dane rovnako aj ţalovaný pochybili, pretoţe prakticky spojili obe štádiá obnovy konania do jedného, čo zákon č. 511/1992 Zb. ani právna teória nepripúšťajú. Ak uţ správca dane vykonal dokazovanie (v mieste trvalého bydliska J. J. po predchádzajúcom telefonickom rozhovore s ním) mal o jeho vykonaní prípadne výsledku upovedomiť aj ţalobcu. Absenciou tohto postupu správca dane a ţalovaný porušili práva ţalobcu, ktoré mu právny poriadok poskytuje (§ 2 ods. 2, ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., čl. 2 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 9 8Sžf/5/2011 Navyše, správca dane rovnako aj ţalovaný v súvislosti so splnomocnením medzi spoločnosťou L., s.r.o. a J. K. nesprávne poukazujú na ustanovenie § 9 zákona č. 511/1992 Zb. Ako správne uviedol krajský súd, toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové konanie a nie na obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti. V takom prípade je nevyhnutné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho zastúpenie na základe plnej moci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zhodne s krajským súdom povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe správca dane ani ţalovaný sa nezaoberali skutočnosťou, ţe podpis J. J. na plnej moci udelenej J. K. je úradne overený notárkou v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 citovaného zákona legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, ţe osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Táto skutočnosť nebola správcom dane ani ţalovaným vyvrátená (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., § 134 Občianskeho súdneho poriadku). Za vyvrátenie prezumpcie pravdivosti údajov uvedených v osvedčení o pravosti podpisu J. J. nemoţno povaţovať len jeho vyjadrenie, ţe podpis nie je jeho aj keď je úradne overený – táto skutočnosť nebola ničím overená, preukázaná (napríklad prostredníctvom vypočutia notárky, ktorá osvedčila pravosť podpisu J. J., grafologickým skúmaním podpisu J. J., prípadne na základe výsledku trestného stíhania); dokazovania ohľadom spochybňovania pravosti podpisu je moţné vykonať aţ v druhom štádiu konania o obnove, t.j. v novom konaní. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/104/2010-47 zo dňa
- novembra 2010 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nakoľko ţalobca síce bol v konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- decembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu 10 8Sžf/5/2011 Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská